Po tom ako som minulý rok pri pokuse prejsť sto kilometrov pešo vykapala na Bukovej (65km) s takmer smrteľnými otlakmi, som sa tento rok rozhodla pre cyklistickú variantu.

Trasa: Bratislava Hlavná stanica (170m) – Kamzík (440m) – Biely kríž (500m) – Tri kamenné kopce (502m) – Pezinská Baba (527m) – Čmelok (751m)– Skalnatá (704m)– Čermáková lúka (600m) – sedlo Hubalová (555m) – Vývrat (272m)  – Rohožník – Plavecký Mikuláš (202m) – Amon (570m) – Brezinky (322m) – Buková (347m) – Sokolské chaty (350m) – Mihalinová (460m) – Dobrá Voda (340m) – sedlo Dlhe Rovne (464m) - Brezová pod Bradlom (370m). Celkovo 118 km, 12:15 hod, prevýšenie – cca 1400 m.

Dva dni pred posledným dátumom poslania prihlášok som zistila, že sobotu 1.9. sa v Banskej Bystrici koná cyklistický maratón "Zelená stopa" a tak rýchlo a ľahko padá voľba vyskúšať niečo vážnejšie. Kremnické hory v celku poznám, lebo máme v blízkosti chalupu, kde sa dá prespať.

Tak, a máme ďalší ročník WILDON-u za sebou. Keďže momentálne je to tak povediac moja srdcovka, nedá mi opäť sa s vami nepodeliť o zážitky a nenapodobiteľnú atmosféru tohto maratónu.

Mestečko WILDON leží 11 km od GRAZU, hneď pri diaľnici A9 v smere na slovinský MARIBOR. Jedným z dôvodov, prečo som si ho vybral je aj to, že je veľmi jednoduché dopraviť sa tam. Keď v PARNDORF-e vojdem na diaľnicu, tak z nej vyjdem 3 km od centra WILDONU. Je to 265 km. Zároveň prostredie, cez ktoré vedú trasy (je ich 5 a 2 MTB) mi veľmi pripomína oblasť rakúskeho Trofaiachu, kde som absolvoval svoj prvý zahraničný maratón (222 km) v auguste 1995. Veľmi sa mi páči členitosť terénu v okolí Wildonu, kadiaľ vedú všetky trasy maratónu. Kopce nie sú extrémne dlhé. Je ich síce dosť, ale zároveň sa aj dosť zjazduje. Trasy vedu cez oblasť lesov, viníc a rôznych iných prírodných krás rakúskeho vidieka. K výberu trás a k ich kvalite môžem napísať len „VERY GOOD“

Keď som si na stránke Športreportu pozeral reportky z tohtoročného Karpaťáku, všimol som si v kalendári akcií maratón Wildoner. Prečítal som si článok a preklikal sa na ich domácu stránku www.radmarathon-wildon.com. Dostal som veľkú chuť zúčastniť sa, a keď už, tak hneď na najdlhšej 163km trase. V minulosti som sa podobným podujatiam zásadne vyhýbal, preto som si nebol istý, či ma nedrží len nejaká falošná eufória zo zvládnutého Karpaťáku a svoj úmysel som iba nenápadne spomenul Rasťovi. Na moje prekvapenie mi povedal, že by išiel tiež, nakoniec mu to rodinné povinnosti nedovolili, a tak som v sobotu poobede vyrazil sám. Jaro, sypem si popol na hlavu, že som Ťa nezavolal, ale ešte v piatok večer som nevedel, či naozaj pôjdem.

Jedného dňa mi prišla notifikácia na mail, že v diskusii na MTB serveri, pribudla nová reakcia. Zo zvedavosti som klikla na link. A pod článkom o prechode hrebeňom Inovca na biku, pribudol odkaz na diskusné fórum. Ako správny zvedavec, klikla som si aj na to. Snáď tam nebude na mňa kukať Viagra. ...

Na jar sme sa s Mihim dohodli, že si dáme poriadnú cyklistiku, ako sa na správnych fanúšikov cyklistiky patrí. Využili sme ponuku na stránkach http://www.cyklotour.sk/ a vybrali si program "Po stopách GdI."

Keďže ja som už po talianských kopcoch jazdil, vedel som približne, čo ma čaká, takže som sa snažil v sezóne čo najviac jazdiť, aby som sa v kopoch netrápil. MiHi to mal jednoduchšie, pretože v Alpách ešte nejazdil. Takže nemal potuchy do čoho ide a pokojne si zobral bike s prevodmi 53/39-23/12. :-)
Ja som si po triezvom zvažovaní nakoniec nezobral Giosa ale svojho oceľového zimného tátoša Fořta. Jeho váha bola do očakávaných kopcov skôr odstrašujúca ale kompenzovala ju aspoň "kopcová" kazeta.

Tento názov som nezvolil náhodou. Tohtoročná porcia kilometrov, keď pár dní pred akciou som prelomil tisíckilometrovú hranicu, mi nedávala veľké šance na pohodovú jazdu akou by mal správny karpaťák byť.
Ráno na štarte svietilo slniečko, prišiel nás odštartovať  aj cyklo-pauzujúci Ivan Červenka, účasť bola vyše 30 ľudí. Krásny úvod jedným slovom. Tak hurá do toho.

Príbeh začínajúceho cyklistu
Od kúpy cestného bicykla v júni tohoto roku som pomaly zakusoval cyklistický chlebík, väčšinou však do práce a späť. Uvažoval som aj o prázdninovej ceste do Komárna. Po neuskutočnenom Turčianskom amatérskom triatlone, mi prišla celkom vhod ponuka na nesúťažný Karpaťák. Aj keď tých skoro 200 km mi pripadalo skoro nezvládnuteľných bez náležitého tréningu, veď sám som sa na bicykli cez 100km ani nedostal. No myšlienka zúčastniť sa napriek všetkému vo mne stále dozrievala. V sobotu pred podujatím, som si vyskúšal hrádzu za Gabčíkovo od nás z Lužnej, čo som nameral na rovných 80km. Skúsenosť však bola otrasná, lebo fúkal hrozný protivietor a samozrejme pri ceste nazad. Neviem, prečo, ale myslel som si, že malá píla je iba do kopca, tak som to skúšal ťahať iba na veľkej a skoro som sa zodrel. No dal som to celé cez 3 hodiny. Po tejto skúsenosti som veľmi pochyboval o svojej účasti. Kolega Robo Juhás, veľký cyklista, moje pochybnosti zmietol zo stola, s tým, že som urobil viacero začiatočníckych chýb a hlavne, že pôjdem na Karpaťáku v balíku, čo bude ďaleko ľahšie, takže to v pohode zvládnem. A tak som sa s roztrasenými prstami prihlásil. Na moju radosť sa podobne rozhodol aj Vlado Bilík. Bolo skoro rozhodnuté...

Priateľ Roman Rybanský ma nahovoril na účasť na „nesúťažnej“ cyklotúre okolo Malých Karpát, ktorú každý rok organizuje Amatérsky športový klub Pezinok alias SportReport. Začína sa v Pezinku pri odbočke na Babu. Rozcvičkou je práve tá Baba, nasleduje trasa Malacky – Rohožník – Buková – Trstín – Vrbové – Bradlo – Brezová pod Bradlom – Bukovec – Jablonica – Trstín – Červený Kameň – Modra – Zochova chata. Celková plánovaná dĺžka bola 195 km. Potom sa, samozrejme, treba dostať späť do Pezinka – ďalších asi 12 km. Väčšina trasy má charakter hore-dolu, prípadne hore-hore-hore-fuj-dolu-dolu-dolu. Aj keď som v živote prešiel vyše 100 km iba zo tri razy (moja typická hranica je 70-80 km), povedal som si, skúsim to, veď podľa rozpisu je priemerná rýchlosť jazdy 20 km, to za 10 hodín musím zvládnuť.

Do rozpisu pretekov SP Masters boli dodatočne vložené dva preteky v Šuranoch. Do uzávierky tohoto článku nebolo jasné, či to budú dve kolá alebo etapový pretek, pretože v propozíciách na oba preteky sa zhodne píše 17. kolo SP Maters. Prvý deň bola na programe časovka jednotlivcov v dĺžke 20 km na 6,5 km okruhu na okraji mesta Šurany.