Termínovo blízka akcia Trnava-Rysy 2007 mi umožnila spojiť túto akciu v tomto regióne tak, že som nemusel ísť do Tatier dvakrát.

Takže som sa vo štvrtok výdatne rozjazdil :-) a v piatok tých 300 km v nohách nechal v kľude odpočívať. Bol som dosť zvedavý, či vôbec budem na tomto 210 kilometrovom maratóne s prevýšením cez 2700 metrov fungovať. Na štarte v Zakopanom, inak kúzelnom mestečku, som postretával kopec známych tvári. Kto by to bol povedal, že si na preteky trúfne aj bývalý exminister financii. Aj si náš Jožko Bedrúň pleskol po pretekoch v aute po hlave, že prečo sme mu nepovedali, že to bol Mikloš, „žeby ho pózval na Báňu“. :-)

Jubilejný 30 ročník Nonstop cyklojazdy Trnava-Rysy 2007 som si nemohol nechať ujsť. Najmä, keď si celú trasu trúfol absolvovať aj Milan. S Andrejom sme boli teda za SportReport traja. Ďalší sa možno pripoja o rok. :-)

Tento ročník sa presunul takmer o mesiac skôr, čo spôsobilo, že deň je predsa len dlhší ako v strede augusta. Nič to však nemenilo na skutočnosti, že sa ráno vstáva a štartuje za tmy. Vlastne, úplne taká čierno-čierna tma to zase ráno o 3:50 nebola, keď sme si to šinuli smerom na Hlohovec. Spolu s nami sa na cestu vydali aj tri babenky. Odvaha im teda nechýbala. Ale veď keď nebudú vládať, sadnú do autobusu a dajú si oraz. Ivan Škodovka si na trasu trúfol a to mal v nohách tento rok len 700 km. Vraj néni problém. S trochou taktiky a piva to nejako zvládne. :-)

Po rovinatých etapách konečne prišli na rad kopce. Dňa 29. júla sa konalo 14. kolo Slovenského Pohára Masters v cestnej cyklistike na 28 kilometrovom okruhu Sokolovce, Svrbice, Orešany, H. Otrokovce, Tepličky, Koplotovce, Jalšové, Sokolovce. Okruh začínal dvojkilometrovým stúpaním do Svrbíc, potom nasledovalo šesť kopcov po Tepličky (z toho dva takmer kilometrové) a po zjazde na št. cestu Hlohovec-Piešťany ešte desať kilometrov roviny, mierne proti vetru zľava do cieľa.

Dňa 22. júla pokračoval seriál pretekov Slovenského Pohára Masters v cestnej cyklistike 13. kolom v Dubovej pri Modre. Usporiadatelia z PR Sport Bratislava vytýčili trať na 22 kilometrovom rovinatom okruhu Dubová, Častá, Štefanová, Budmerice, Modra, Dubová. My sme mali absolvovať tri okruhy a naši súpútnici déčkali dva okruhy.

Na cyklomaratóne Vínnou cestou som si v nedeľu 22.7.2007 bol vyskúšať 22 km okruh Dubová, Častá, Štefanová, Budmerice, Modra, Dubová.

Nie že by som si hovacky trúfal, ale prihlásil som sa medzi neregistrovaných s tým, že vyštartujem s eliťákmi, ktorí mali predpísaný počet 6 okruhov, čo znamenalo 132 km. 132 km? Pre mňa ako hobbíka diaľkoplaza žiadna zvláštna morda, pomyslel som si.

Už po tretíkrát Cyklistický Klub Generali Trnava usporiadal v Jaslovských Bohuniciach a okolí cyklistické preteky, tentokrát ako 12. kolo Slovenského Pohára Masters 2007 na 32,5 kilometrovom okruhu v tvare osmičky: J. Bohunice, Špačince, D. Dubové, Kátlovce, Dechtice, Naháč, H. Dubové, Kátlovce, Paderovce, J. Bohunice. Prevažne rovinatú trať na trnavskej tabuli spestrili tri stúpania medzi Dechticami a Naháčom. Preteky boli vypísané pre kategórie: muži B“, veteráni nad 30, nad 40, nad 50, nad 60, nad 65 rokov a pre verejnosť. Počet predpísaných okruhov pre kategórie postupne narastal od 1,5 okruhu pre veteránov nad 60 a 65 rokov až po 3,5 okruhu (112 km) pre mužov B“. Rozhodcovia zoradili 117 cyklistov z celého Slovenska do štyroch peletónov podľa vekovej kategórie – najvýkonnejší muži B“ išli samostatne, veteráni nad 30 a 40 rokov tvorili druhý peletón, veteráni nad 50 a 60 rokov tretí peletón a poslenú skupinu tvorili cyklisti bez licencie SZC, neregistrovaní.

Salzkammergut 2007
alebo
Asi som na tie kopce ťažký.

Nechcem sa opakovať, kopec pozitívneho som už spomenul v reportke z roku 2004, keď sme si s Citrónom "vychutnali" mokrý ročník Salzkammergut 2004.

Takže to skúsim skrátiť. Kondične som sa na túto akciu pripravil najlepšie ako sa dalo, teda som sa cítil dobre. Strach som mal len z toho, v akej forme ma ten maratón zastihne.

Tohtoročný príjazd do Dolomitov vyzeral dosť katastrofálne. S Jarom a Tónom sme vyrazili už v stredu ráno, veď počasie v Dolomitoch je nevyspytateľné a chceli sme si pred pretekmi ešte trochu zajazdiť. Pršať začalo už niekde medzi Viedňou a Grazom a s rôznou intenzitou lialo až do večera. Nevadí, aspoň nám poriadne umyje bajky :-) Keď sme sa ale blížili ku Cortine a na kopcoch bol čerstvý sneh, začali sme rozmýšľať, či nebolo lepšie zobrať lyže. Na passo Valparola ukazuje teplomer 2,5 °C, v kempe 4,5 °C, na vrcholoch okolitých kopcov sneh, z neba sa valia prúdy vody, no, pekne sa to začína.

Pôvodne som na tento maratón ani nemal v pláne ísť. Nakoniec z toho bola príprava na inú akciu, tak som to zobral štartové číslo namiesto Zuzky, ktorá sa asi zľakla a pustila do gatí. Či vlastne do gatiek. Ktovie. :-) 
Barbaru moje číslo so Zuzaniným menom tak pobavilo, že mi začala hovoriť Zuzi a veľmi chcela, aby som štartoval spolu s ňou v zelenom (ženskom) koridore. Reku, ak mi požičia nejaký rúž a náušnice, tak by som možno aj išiel. Ale  kto bude potom odbíjať dotieravých talianov, ktorí zrejme nie sú prieberčiví? :-) Nalial som si do flaše Vineu s tým, že na občerstvovačkách budem piť vodu, džús alebo niečo také. Aby som stále nepil to isté. Do jedného vrecka foťák, do druhého náhradnú dušu a v treťom budem voziť dlhý dres. Jedlo netreba, postačia občerstvovačky.

Pred rokom sme v Šalgovciach začínali sezónu. Išiel sa 6 kilometrový okruh s jedným asi 800 metrovým kopcom. Vtedy sme mali výhodu, že sme práve prišli zo sústredenia v Chorvátsku, kde sme najazdili veľa kilákov a kopcov. Teraz je sezóna v plnom prúde a je to iné. Formu má už kde-kto. Usporiadateľ Peter Rihay z CK Piešťany v 8. kole SP Masters zväčšil okruh na takmer 13 kilometrov, čím sa do pretekov dostalo veľa kopcov medzi Svrbicami a Radošinou a potom z Radošinej po Šalgovce.