Po včerajšom hokejovom turnaji (4 ťažké zápasy) som s bobkami nastúpil na štart inline kategórie Bratislava Marathon. Normálne som bol zvedavý, na ktorom kilometri kompletne zdochnem. Druhý dôvod som si povedal, že sa snáď nejako rozhúpem na kúpu poriadných race inline korčuliach. Z ostatného ročníka som mal po dojazde do cieľa chuť šmariť hokejové inline korčule do Dunaja. Nie sú ani omylom určené na takéto dlhé trate. Vlastne som bol na štarte zase jediný s hokejovými inline.
Pozdravil som sa Ivanom, časomeračmi, Rasťom a pripravil sa na štart. Dosť ma pred ostrým štartom prekvapil Tomáš ako usporiadateľ, s ktorým som včera na tom hokejovom turnaji bol. Ale on ine len tak lážo-plážo, ako zberač mŕtvol. Kdežto ja “ydem naplno”.

Z tohtoročnej firemnej akcie, ktorá sa konala vo Vyhniach pri Žarnovici sme si na návrat do BA trúfli hneď traja. Ku mne a k Milanovi sa pridal aj kolega Peter. Síce na trekkingovom biku ale s odhodlaním Armstronga. :-)

Pri presune vlakom do Žarnovice som asi chytil nejakého bacila a tak som sa ani veľmi nevyspal a zahrieval misu na WC. Na raňajkách som do seba kopol deci vodky na dezinfekciu. Pocitovo som bol dosť dole. Snáď to pomôže a jazdou do BA sa dám dokopy.

Tohtoročná sezóna začala celkom sľubne. Takmer 3 tisícky km najazdené do mája dávali konečne slušný základ na celkom dobrú formu cez leto. Len tie akcie nejako neprichádzali. Na Schwechater nevyšlo počasie, na Sereďmaratón mi nevyšiel čas, takže prvá akcia na ktorú som bol prihlásený bol až viva maratón. Paradoxne, práve pred ním asi 3 týždne som musel začať makať v práci tak, že mi neostalo moc času na jazdenie začal som sa obávať, aby som nedopadol ako minulý rok, keď som vlastne celý čas nevládal tempu balíka. Je však rozdiel nejazdiť pol roka a nejazdiť 3 týždne, takže obavy začali byť skôr z počasia. Hlásený bol silný vietor a prehánky. Neostávalo mi nič iné, ako sa nechať prekvapiť :-).

Už tradičný cyklomaratón na trase Trnava-Tatranská Lomnica sa tento rok konal o niečo skôr ako zvyčajne, už koncom júla, čo mi aj celkom bodlo. Opäť som sa tešil na pekné terény v okolí Tatier. Zároveň som sa obával toho, či maratón vôbec zvládnem, keďže posledné mesiace pred ním som viac presedel v práci ako na bicykli. Ešteže ma Sergej nahovoril na to, aby som občas chodil do práce na biku a teda spojil príjemné s užitočným :-). To definitívne rozhohlo o mojej účasti.

Tohtoročné prázdniny som si konečne naplánoval na biku nejaký viacdňový výlet po Slovensku. Len zase klasický problém - vybrať takú trasu, aby nebol problém s nocovaním a najlepšie zohnať nejakého parťáka. Podarilo sa mi takmer nahovoriť kamaráta Miša, ktorý v poslednej dobe začína prichádzať cyklistike na chuť, len na poslednú chvíľu odriekol účasť kvôli šľache v kolene. Nakoniec aj počasie bolo v týždeň, ktorý som chcel vyraziť, dosť zlé, tak už som aj myslel, že z toho nič nebude. Rozhodol som sa však aspoň pre 3-dňový výlet naľahko. Trasu som prispôsobil tomu, aby išla cez Zuberec, kde som mal niečo vybaviť, a cestám, ktoré som doteraz ešte nepoznal. A nocľahy - pôjdem naslepo a snáď sa už po ceste niečo pristaví :-)

Turnaj 4 amatérskych hokejových teamov v Bratislave, ktorý sme tento rok zohrali, nepatril medzi ten vydarený, ale zase ani úplna hanba to tiež nebola.

MaKaDo ako je jeho skratka je už ustálená značka medzi ľuďmi ktorí inklinujú k orientačným športom. Tento rok keď som si pozrel propozície som zatúžil sa tejto akcie zúčastniť. Dohodol som sa s Romanom Kučerom do dvojičky, dokonca nám to vekovo vyšlo do kategórie 80+... ach jo..., a prihlásili sa. Vzhľadom na to, že je už pokročilá jeseň, netrúfali sme si ísť viac ako tri hodiny. Teda už len počasie. Bolo nám jasné, že bude zima, ale ráno som musel Romana prehovárať aby prišiel. Tomu sa nechcelo do chladu, navyše v čase keď sme sa rozhodovali dokonca pršalo. Nakoniec som ho prehovoril a dokonca on šiel po vlastnej osi z Rače a ja autom z Pezinka.

Pôvodne som mal ísť MaKaDo s Milanom ale zišlo z toho, tak som sa dohodol s Braňom, že mi brzdára bude robiť on. :-)

Ráno bolo extrémne mrazivé. Keď som odchádzal z domu o 8, na teplomere bola 0. V lese to bol ešte väčší mráz spojený s miernym snežením. Hodinu a pol sme v tom ľadovo-snehovom masakri pretrpeli kým sa začalo schyľovať k štartu. Stále sme to však mali lepšie ako organizátori z VAZky. Tí v tom chlade museli drepeť celý deň.

Nech to už v sobotu ráno vyzeralo všelijako, rozhodol som sa predsa len ísť a spravil som dobre. Predpovede pritom hlásili riadnu divočinu. Nízke denné teploty, vietor, prehánky skrátka, typická jeseň.
Na štarte sa zišlo pomerne málo cyklistov. Ale aspoň som nebol z nášho klubu sám. Prišiel Jaro aj Dušan. Dušky si dal radšej teplý čaj na raňajky a teplomilnému Rasťovi asi stačilo, že prišiel jeho menovec Karol. :-)
Keďže som prišiel medzi poslednými, ušlo sa mi vysoké číslo. Aspoň som mal istotu, že ma nikto nepredbehne.

Neplánovane ale o to príjemnejšie som sa zúčastnil akcie kilometer pre všetkých. Klasická akcia ukončenia cyklistickej sezóny na cyklo ovále v Bratislave bola tento rok asi posledná. Cyklistický štadión má nahradiť nová hokejová hala a popravde v atmosfére akcie to bolo cítiť. Ale nie nejako smutne ale skôr každý kto prišiel si to uvedomil.