Hobby cup 2007

Turnaj 4 amatérskych hokejových teamov v Bratislave, ktorý sme tento rok zohrali, nepatril medzi ten vydarený, ale zase ani úplna hanba to tiež nebola.

Prvý zápas sme hrali s organizátormi turnaja. Prišlo nás málo (9) a tak sme hrali čo sme vládali. Ja aj Martin sme hrali v obrane so zapálenými hrdlami a na našej spomalenej hre to veruže bolo vidieť. :-)
Náš súper RB team bol vcelku zohratý a veľmi ťažko sme sa presadzovali. Po prvej polovici stretnutia sme ešte dlho viedli 3:2. V závere sme dvoma zlepenými gólmi o víťazstvo prišli. Bolo mi to vcelku jedno. Cítil som sa otrasne, v hlave mi hučalo, makali sme čo to dalo ale s 9 hráčmi sa hralo ťažko. Jeden gól zaobstarali šulovci a jeden gól zariadil Rasťo samostatnou akciou a jeden dal Martin strelou od modrej.

Druhý zápas sme mali až o 3 hodiny neskôr, tak som išiel radšej domov zavesiť na šnúru spoďáry. Naši sa pýtali, že či som sa v tom sprchoval. :-) Bolo to úplne prepotené.

Počas prestávky mali Slovanisti A tréning a to bola radosť pozerať, ako ten hokej ovládali. Chcel by som hrať hokej aspoň tak dobre, ako tam hrá hokej ich najslabší hráč. :-) Ale keď títo chalani hrajú hokej tak často, ako ja chodím do roboty, tak by to malo byť v poriadku.

Na hokejistov teamu Luna sme si celkom verili. Zápas s McDonaldom prehrali 7:1 a Martin vravel, že vyzerajú na najslabší team turnaja. Asi náš rozhovor počúvali, lebo s nami hrali ako o posledné gate v Las Vegas.
Na náš prvý gól ktorý dal Mario, odpovedali prakticky hneď z protiútoku a to bol s prepáčením taký debilný gól, že ani náš Marek v bránke nechcel veriť, že taká usoplená polostrela bekhendom skončila za jeho chrbátom.
Našťastie dal neskôr Gabo druhý gól a dlho sme tesné vedenie držali. Tutových šancí sme mali za kýbeľ, len rozdávať. A nie a nie to pretlačiť do bránky. Až sme naraz dostali druhý gól, ktorý by si s tým prvým mohol ruku podať. Taká polonepodarená akcia, nepodarená strela a predsa skončila v sieti, ani nevedeli ako. Stretnutie skončilo 2:2 a z toho výsledku som bol dosť sklamaný. Mali sme ich zdolať. A to nás ešte prišli posilniť 4 noví hráči, takže sme hrali na 3 útoky a dve obrany.

Tretí zápas sme si dali po prestávke, ktorú vyplnili tréningom krasokorčuliarske nádeje.

Na team McDonalds sme objektívne aj subjektívne nemali nárok. V teame boli snáď len dvaja-traja, ktorí by nám boli takmer seberovní. Inak to boli samí bývalí hokejisti. Veď aj prvá polovica zápasu sa hrala v podstate len v našej tretine a podľa toho aj skončila - 4:0.
Po prestávke si mekáči dali pohov a už dohrávali zápas v tréningovom tempe, na ktoré sme sa pochopiteľne tiež veľmi nechytali. V jednej z ojedinelých akcií dal Maroš náš jediný gól a to bolo v podstate všetko, čo nám dovolili. Zápas skončil 4:1 čo je na úplne rozdielnu výkonnosť oboch teamov vcelku milosrdný výsledok. Kvitujem však, že súper hral síce dôrazne ale čisto. Určite sú pri svojej výkonnosti konfrontovaní na iných turnajoch tvrdšou hrou, takže som bol vďačný, že sme neobišli s nejakým blbým úrazom.

Vďaka lepšiemu skóre sme turnaj skončili na treťom mieste ale pri lepšej dochádzke by sme mali šancu aspoň na druhé miesto. Snáď nabudúce. :-)

ps. od Martina
Strata bodu proti Lune nehrala ziadnu rolu, takze ten nas najmenej podareny zapas nebol v konecnom dosledku dolezity. Najdolezitejsi bol zrejme ten prvy, v ktorom sme sa neukazali v najhorsom svetle, len sme mali trochu smoly (a hlavne nam chybali 4 hraci).