ROCK FM 2002

15.6.2002 - Bratislava-Jasná 301 km, 11. ročník

Na Zlatých sa pomaly zbiehame všetci, stretávam aj Dušana Veselého, ktorý už dlhú dobu ťahal zo mňa informácie o tomto maratóne;-) Stále je teplúčko a začína sa rozvidnievať. O cca 4.30 je štart. Pripájame sa na chvost, čo už je pomaly naša tradícia a vyrážame na prvý a najdlhší úsek, keďže v pláne je prvá zastávka na Zubore. Hneď na výpadovke sa však trošku komplikuje situácia, keďže sa tam stavia diaľnica a cesty sú dobre rozbité. Tento kúsok s nami šiel aj Bobo, ktorý aj keď nemohol štartovať, prišiel nás aspoň pozdraviť. 
Kúsok pred Ivánkou sme to stočíli na Čiernu Vodu a už klasicky povymetali miestne dedinky (hovoríme tomu Tour de Grob), aby sme odkrútili celú tristovku. Na tejto slučke som porobil aj zopár záberov. Pred Bernolákovom sa vraciame na hlavnú cestu na Senec. Už vyšlo aj Slnko a začína mierne padať rosa. Je momentálne najchladnejšia časť dňa a tak na betónke v okolí Sládkovičova odskakujeme do kríkov;-). Samozrejme aj ja, rýchle nasadám na bike a snažím sa dobehnúť balík. Ale čo to je? Dajako makajú chlapci. Trvá mi to dosť dlho. Bežne sa totiž šľape pohodová 30-tka, ale dnes je to poznateľne viac. Až na druhý deň som sa dozvedel, že to bola stávka organizátorov medzi sebou, či vydržia po Nitru. Mne osobne to tempo vyhovuje, ide sa svižne, ale dobrá polovička poľa sa tam trápila.

A veru prvé stupáčiky pred Nitrou balík trhajú. Dobre som sa rozjazdil, aj keď som musel zo zadu sa predierať napred. Vchádzame do Nitry a tachometer ukazuje priemerku 33, to už je slušné tempo na charakter tohto podujatia. V Nitre kratúčko zastavujeme, aby sme sa dali dokopy ako balík a ideme hneď ďalej. Zvlnený terén za Nitrou doráža zopár ľudí. Na benzínke pri Zubore je prvá pauza a veru na tvárach viacerých je vidno únavu. 
Dorážame tuná o 8.30 a priemerka bola cca 32, na čo doplatil aj od nás Jožo Pilinský, ktorý ako nováčik si nevedel nájsť optimálne tempo. Polhodinová pauza ho nepostavila na nohy a tak to zabalil. Takisto pre problémy so zraneným kolenom to zbalil aj Dušan Veselý. Ďaľší usek na Pohroní sme šli rozdelení na menšie skupinky. Tuná sa už teplota začala šplhať nahor. 
Tento úsek je však klasicky najkrajší a tak mi to rýchle ubehlo. Pred Žiarom sme sa zasa dali dokopy a ťahali ďalej. Nasledujúca prestávka bola pri Hronskej Dúbrave. Slniečko pražilo jedna radosť. Ďaľší náš nováčik Maroš Mališ sa začal sťažovať na topánky. Tlačili ho totiž odspodu šróby s ktorými sú pripevnené kufre. Nič príjemné, ale pokračoval ďalej.

Po dvanástej prechádzame Banskou Bystricou. Odtiaľto sa začína pozvoľna stúpať na Donovaly. Ako už klasicky, dopredu sa tlačia vrchári aby si zasúťažili. Vznikla tlačenica na špici a na Starých Horách to vyústilo do pádu. Stihol som sa mu vyhnúť ako aj väčšina ostatných. 
To už začalo riadne stúpanie na Donovaly. Bolo veľmi horúco a tak som začal ísť podľa pulzmetra. Síce ma viacej ľudí predbehlo, ale sa mi šlo subjektívne dobre. Dokonca som bol prekvapený ako som sa držal vpredu. Nebolo to celkom na špici, ale vzhľadom na tohtoročné kilometre sa mi šlo fakt skvele. Predsa len, na samom konci stúpania som bol veľmi rád, že je to za mnou. Nasledovala obedná špagetová pauza.

O 15-tej sme postupne odchádzali po jednom dolu a po peknom zjazde sme sa scukli dokopy a začala posledná fáza. Smerom na Ružomberok to bolo veľmi pomalé. Táto časť sa mi zdala veľmi nudná a veľmi rád som bol keď sme zatočili na Liptov. Tempo sa síce nezvýšilo, ale som sa aspoň kochal pohľadom na scenériu Tatier. Túto si už nevychutnal Maroš. Problémy s tretrami mu prerástli cez hlau a radšej zosadol. Po odbočení do Demänovskej doliny sme na chvíľu zastavili a následne vyrazili do posledného kopca - Jasnú. Tlačenicu na špici som radšej ignoroval a šiel som s malým odstupom za nimi. Síce sa mi už nešlo tak pohodovo ako na Donovaly, ale vcelku rýchle to odsýpalo. V záverečných zákrutách ma začali predbiehať cyklisti ovešaní okolo sanitky alebo držiaci sa aút... Noo FÚJ... Zvláštne. Toto by ma nikdy nenapadlo; asi mám príliš silný zmysel pre férovú hru. Radšej sa vytrápiť, ale odísť so cťou. Potom mi aj kamoši neskôr hovorili, že to isté bolo aj na Donovaloch. Ale nech majú radosť. 
Takto ma predbehlo asi 15-20 štartujúcich a ešte zopár poctivým spôsobom. Aj Luboš Drahoš si ma vychutnal. Prišiel však záverečný stupák k Juniorhotelu, kde som sa vykašľal na anaerobný prah a dobehol ho naspäť. Chvíľku sme sa naťahovali, ale potom som ho nechal ísť pred seba, na znak úcty k jeho šedinám ;-) (alebo že by to bolo preto, lebo bol lepší?...)
Postupne sme prišli všetci do cieľa, dali si pivko, poobdivovali komicky opálené tela a nachystali sa na večenú diskotéku...

Jáj a ešte dáke dáta. Priemerka 28,5 - vysoké tempo hlavne kvôli stávke, ale aj bol vietor do chrbta, vzdialenosť 312 km (šiel som z Pezinka), ostatní mali ale pod 300 km. A hodnotenie akcie? Super. Dobrá organizácia, aj som sa fyzicky cítil dobre.