14. kolo SP Masters - Královská etapa
- Napísal: Marián Hlbocký
- Published in Výkonnostná cyklistika
Po rovinatých etapách konečne prišli na rad kopce. Dňa 29. júla sa konalo 14. kolo Slovenského Pohára Masters v cestnej cyklistike na 28 kilometrovom okruhu Sokolovce, Svrbice, Orešany, H. Otrokovce, Tepličky, Koplotovce, Jalšové, Sokolovce. Okruh začínal dvojkilometrovým stúpaním do Svrbíc, potom nasledovalo šesť kopcov po Tepličky (z toho dva takmer kilometrové) a po zjazde na št. cestu Hlohovec-Piešťany ešte desať kilometrov roviny, mierne proti vetru zľava do cieľa.
Nás päťdesiatnikov čakali dva okruhy a déčkarov jeden. Spolu nás bolo takmer tridsať. V prvom okruhu v kopci na Svrbice sa Karol Lipovský (Generali Trnava) podujal určovať tempo. Kontroloval si súperov a keď v polovici prvého kilometra, kde je stúpanie najprudšie, videl že sa vláčik trhá, tak ešte pridal. Tesne predtým si k nemu doskočil Melo s Kunštárom (Autocentrum V. Krtíš) a Vitališ (CS Žilina). Ja som mal stratu asi desať metrov a nezdalo sa mi to tragické. Dnes už viem, že bolo treba nachvíľu ísť zo sedla a ísť s nimi. Keď ale štvorica pridala, už to bolo 20 metrov a na ďalšom kilometri miernejšieho stúpania získali vyše sto. Déčkar Karol Vogel, Grom, Bolfa, Tinka a ja sme vytvorili druhú skupinu. Na konci stúpania za Svrbicami som sa obzrel a tretia skupina kde boli domáci Piešťanci Tupý, Gežo, Tábora a déčkar Ostracký, náš Horváth s Dubošom a Stejskal mala stratu asi 200 metrov.
Dlhý zjazd do Orešian potešil a nasledovalo šesť stúpaní, každé originál. Dlhé striedalo krátke a za prudkým nasledovalo mierne. Na vrchole prvého nás čakal Puški a hlásil stratu na prvú skupinu 30 sekúnd. V prvom okruhu sme ich videli takmer na vrchole každého kopca, keď sme my boli dolu. Na vrchole druhého stúpania k nám zozadu prišiel Domino Tábora. Hneď išiel na špicu, zíral som aký bol nabušený. Žiaľ pre poruchu prehadzovača sa prepadol naspäť. Vraj aj Stejskal sa pokúšal asi tri-krát doskočiť k nám, ale vždy prišiel iba do polovice a potom sa zašil na chvost tretej skupinky. Ja som v prvom okruhu veľmi neťahal, aby sme nedobehli Lipovského. Prispieval som aspoň radami o profile jednotlivých kopcov.
Práve na neznalosť trate doplatil Vitališ. V poslednom kopci v Tepličkách sa cesta postavila a nevedel, že za zatáčkou to už končí. Tak to zabalil a v prvej skupine zostali už iba traja. Na rovinke do Sokoloviec sme sa v protivetri zľava poctivo striedali, iba Vitališ odpočíval v háku. Tí traja mu dali zabrať. Kilometer pred Sokolovcami Vogel povedal, že pôjde s nami aj druhé kolo. Tak sme spomalili a on si neohrozene išiel pre víťazstvo v kategórii nad 60 rokov. Poctivo prešiel koridorom ktorý bol vylajnovaný za páskou v protismere, na konci Sokoloviec nás dobehol a v kopci, kilometer za dedinou už makal s nami. Tibor Tinka (BKP Trenčín) išiel hore veľmi pekne a chcel nám ujsť, ja s Vogelom sme išli po ňom. Dal ale na naše rady, že keď sa potrháme, tak nás zozadu dobehnú.
Puški nám hlásil stratu 1:30 min na vedúcu skupinu. Musím povedať, že to je jediný aktívny a empatívny divák, ktorý vie posúdiť, čo asi ten pretekár potrebuje. V kopcoch som sa už aktívne zapájal a ukázal svoje vrchárske schopnosti. Znalosť trate je aspoň 20% úspechu. Vogel sa ma pýtal, či na tých kopcoch spávam, keď ich tak poznám. My v Trnave kopce nemáme, tak chodíme sem trénovať. Na rovine do Sokoloviec sme makali, ale keď som videl, že Vitališ sa zašíva za béčkarmi, ktorých sme cestou pozbierali a potiahne každú tretiu špicu, ulieval som sa aj ja.
Na kilometri nastúpil vrchár Tinka, ale už po 100 metroch poľavil. Tak sme si ostatní posadali. Vitališ ale pokračoval a všetkých nás prekvapil. Ihneď mal náskok 20 metrov. Hovorím Gromovi ktorý ma blokoval pri jarku aby išiel, že ho vystriedam. Ten ale čakal že pôjde Bolfa, ktorý bol pred ním. V zatáčke pri družstve sa Vitališ vyhýbal zvlnenému asfaltu pri krajnici a takmer ho zrazilo najskôr predbiehajúce a potom protiidúce auto. Pokým vybral zatáčku neťahal a ja som využil zdesenie dvojice predomnou a po krajnici som ich obehol. Mal som slušný náskok a makal za Vitališom. Dochádzalo mu, ale žiaľ aj mne. Približoval som sa k nemu, ale na ceste už bola nakreslená 100-vka do cieľa a už som nevedel zrýchlovať. V cieli mi chýbali dva bicykle. Tak som skončil piaty (1:36:01 h). Vo vedúcej trojici Melo zozadu vyrazil do úniku, Lipovský sa mu dal do háku a pred cieľom Mela ošpurtoval (1:34:03 h). V tretej skupine vyhral špurt náš Duboš (9) pred domácim Gežom (10) a naším Horváthom (11) čas 1:37:37 h.
Marián Hlbocký