8. kolo SP Masters - Technika sklamala

Pred rokom sme v Šalgovciach začínali sezónu. Išiel sa 6 kilometrový okruh s jedným asi 800 metrovým kopcom. Vtedy sme mali výhodu, že sme práve prišli zo sústredenia v Chorvátsku, kde sme najazdili veľa kilákov a kopcov. Teraz je sezóna v plnom prúde a je to iné. Formu má už kde-kto. Usporiadateľ Peter Rihay z CK Piešťany v 8. kole SP Masters zväčšil okruh na takmer 13 kilometrov, čím sa do pretekov dostalo veľa kopcov medzi Svrbicami a Radošinou a potom z Radošinej po Šalgovce.

V kategórii nad 50 a nad 60 rokov nás bolo na štarte takmer 40. Čím ťažšie preteky, tým väčšia účasť. Rozvoj cyklistiky medzi veteránmi je na Slovensku výrazný. My sme mali prejsť 5,5 okruhu t.j. 68 kilometrov. V prvom okruhu sa išlo svižne aj hore najdlhším kopcom do Svrbíc. Domáci pretekár Miloš Gežo a Jano Kunštár z CK V. Krtíš väčšinou určovali tempo. Z peletónu sme stratili iba pár jednotlivcov, takže nás bolo veľa a dolu kopcom balík naberal vždy vysokú rýchlosť, čo odrádzalo tých najlepších pokúšať sa o únik. V polovici druhého okruhu mi na vrchole jedného kopčeka padla reťaz na pedál. Reťaz má takú spojku, že sa vie pri nahadzovaní aj sama rozpojiť a spojka vypadne. Tak som zabrzdil, ale žiaľ tak pomaly (bolo za mnou veľa cyklistov), že mi balík ušiel. Do cieľa mi chýbali štyri okruhy ale spoliehal som sa na to, že budem dobiehať odpadlíkov a nepôjdem sám. Tých som síce dobiehal, ale už mali tak vyťaté, že nestíhali ani v háku. Až na jedného, ten ale dostal po pol okruhu defekt.

V treťom okruhu za odbočkou do cieľa na Šalgovce som stretol oprotidúceho déčkara Fera Ostrackého. Utrhli ho a stratil orientáciu v počte odjazdených okruhov. Kričal som na neho že musí ísť so mnou ešte jednen okruh, ale nedal si povedať. V cieli ho diskvalifikovali. V Radošinej mi dcéra nášho Laca Duboša hlásila, že mám stratu na balík 30 sekúnd. To ma teda držalo pri živote.

Po dvoch okruhoch samostatnej jazdy ma v dlhom stúpaní hneď za Radošinou dobehli muži B“. Ivan Ježko, Marián Stančík a ešte štyria. Dal som sa im do háku a to bola jazda!!! Tam mi reťaz nemala šancu spadnúť, pretože všetky kopce sa išli na hrubú pilu! V Šalgovciach pod najdlhším kocom som ich nechal ísť, čo som po chvíli oľutoval, možno by som to s nimi jeden krát zvládol. V polovici kopca ale na šťastie stratili jedného, tak som si v zjazde doskočil k nemu a išli sme spolu. V Orešanoch sme zistili, že za nimi idú Peter Horváth z Nových Zámkov a ešte dvaja. Počkali sme ich a spoločne sa valili do štyroch kopcov do Radošinej. No nebolo to až tak spoločne. Oni si nastupovali v každom kopci a chceli sa zbaviť jeden druhého. Za Radošinou, v tom dlhom stúpaní kde som sa pripojil k Ježkovi ma ale mládenci opustili. Len si leťte...

Už mi chýbalo iba dokončiť okruh po Šalgovce, posledný krát vyjsť na Svrbický kopec a bol som v cieli. Za balíkom som mal vraj stratu necelé dve minúty. Pred pretekami som na Rihaya nadával že je úchylák, keď stavia takúto trať pre veteránov. O pretekaní sa nedá ani hovoriť, keď treba PREJSŤ takú vzdialenosť a na trati je podľa propozícií 8% z celkovej dĺžky rovina. Po absolvovaní „pretekov“ som sa ale cítil výborne, dúfam že to znamená dobrú formu pred nastávajúcimi majstrovstvami Európy veteránov.

                                                                                                 Marián Hlbocký