Gabčíkovská hrádza 16.3.2002

Citrón mi vo štvrtok zavolal, že či nepôjdeme v sobotu na tréning po hrádzi. Nebol som proti, tak som sa opýtal, či mu nebude vadiť, ak si zoberiem cesťák. No keď ho už mám, tak ho snáď aj využijem, no nie? Nerobilo mu to problém tak sme sa rýchlo dohodli.

V sobotu o 10 volá znovu, reku či ideme. Informujem ho, že či mu nevadí, že vonku prší. Síce už bolo po daždi ale nebolo isté, či sa znovu nespustí lejak. Tak sme to odložili na neurčito. O 12:10 mi volá a musím uznať, že už to na dážď nevyzerá. Tak si dohodneme stretko na Bajkalskej pri Rotunde. Ešte sa musíme vrátiť do jeho roboty, lebo má nejaké špice úplne voľné. Aspoň trochu ich dotiahnúť. Potom už môžeme vyraziť. Je 3/4 na 2 a jacháme popri prístave smerom k hrádzi. Na tých rozbitých prístavných chodníkoch a cestách nedávam poriadny pozor a schytávam tvrdé rany po jamách.
\"Kua, dúfam že nechytím defekt.\" nadávam a Citrón mentoruje, že mám dávať pozor. No to skoro hovorí. :-)

fBohužiaľ, po 50 metroch zisťujem, že mi zadný plášť akosi citlivejšie reaguje na rovnú asfaltku. Spomaľujem a kríčím, že mám asi defekt. Naozaj, zadná guma je mäkká viac ako je múdre. Mám našťastie náhradnú gumu ale na pohode mi to nepridá, lebo už druhú náhradnú nemám a použiť jedinú rezervu hneď na začiatku výletu, nie je žiadna výhra. Lepenie so sebou nemám. Citrón mi pomôže so zhodením plášťa a kým vymieňa rezervu, ja skúšam nájsť dieru v defekte. Tá sa ukázala sama, pretože biely prášok zvnútra duše jasne označuje kde to je.
Už sme pomaly hotoví keď nás dobieha Citrónov kamoš Kantry. Buď má rád country alebo má podobné meno alebo rád kántri country alebo všetko dohromady.

Balím vercajg a nasadáme na biky. Sú dve hodiny a ak chceme ísť až do Gabčíkova, tak musíme dobre dupnúť do pedálov, aby sme to stihli ešte za svetla. Ideme traja vedľa seba priemerkou 25 km/h. V Kalinkove odbočujeme do krčmy. Reku najesť sa. Z toho nič nie je tak aspoň do baru čosi vypiť. Obaja si dávajú vínny strek/strik a keďže tí vtáci nemajú kofolu ani džús tak si dávam strek aj ja.

Znovu pedálujeme po hrádzi, v diaľke vidím maličký kopček na hrádzi a vravím Romanovi, že si idem po horskú prémiu.
"Máš ju mať" povzbudzuje ma. Rozpedálujem to, ako sa patrí a hore triumfálne zastavujem aby som čosi pofotil. Je pol tretej a ťahám za nimi. Blížime sa k Vojke. Je tam kompa medzi dvoma brehmi. Roman hádže do pľacu návrh, či sa zvezieme kompou na druhú stranu a pojacháme nazad. Mne je to jedno tak rozhodnutie ostáva na nich. Tak znovu zastavujeme v krčme. Ja už cítim hlad. Vlastne, hlad som cítil už pri Kalinkove. Tak si dávam namiesto obvyklého vínneho striku iba dve horalky. Furt lepšie ako víno. Trošku očkom sledujem, ako kompa premáva hore-dole. Roman popritom rozpráva cyklistické triky s výživou, cestovinami, mäsom. Kantry zase pridáva čosi z vysokohorskej prípravy a červenými krvinkami. Ja ich zasa schladzujem v rozlete pretože si uvedomujem, že nie sme profíci, aby sme sa dlhodobo pripravovali špeciálne na preteky. {[Padáme z Vojky.]}Chodíme normálne do roboty a nemáme okolo seba team profíkov ktorí by sa o nás starali, na každý sval nejakého špecialistu, odborníka na výživu a podobne. Sme len amatéri-hobbíci a že sa niekto na amatérsky cyklomaratón pripravuje tak, že si niečo nasype, je to jeho problém, jeho zdravie.

Z Vojky chytro padáme do Gabčíkova. Ide sa mi celkom dobre. Asfalt je bezproblémový, jazda síce jednotvárna ale občas si to spestrím fotením, prípadne krátkym špurtom.
Roman ukazuje, že teraz pôjdeme doľava a potom doprava a sme na Gabčíkovskej priehrade. Veľmi tomu nerozumiem, lebo na hrádzi sa toho odbočovať veľmi nedá. Buď odbočiť doľava do pomocného kanála alebo doprava, tiež do vody. Potom vysvetľuje, že doľava myslel ako sa cesta skrúca. Aháá.

Konečne sme na priehrade. Roman nám ukazuje zmysluplný plot pred priehradou. Samozrejme som ten plot odfotil a hneď som sa vydal za nimi. Práve sme dobehli loď, ktorá nám ušla pri Vojke. Niečo tu pofotím a ideme znovu do bufetu. A znovu si porúčam horalku. Vodu mám, tak nevidím problém s pitím.

Tí dvaja "ožrani" si znovu dávajú strik. Nechápem. :-)

Po chvíli fotenia sa idem ešte poobzerať po priehrade a pofotiť niečo zaujímavé. Nič foteniahodné tam však nevidím. Čakám teda tých dvoch na spiatočnom výjazde z priehrady.
Konečne o pol šiestej ich vidím a aj fotím. Slnko už začína čoraz rýchlejšie padať na zem. Začínam si to uvedomovať a šliapem trochu rýchlejšie ako sme išli k priehrade. Zaradím sa pred nich a šliapem 26-27 km/h. Pomaličky potichúčky to zvyšujem až na 30-32. Toto besné tempo pre horákistov som držal až po Vojku kde som trošku spomalil a zľavil. Nech si trošku oddýchnu. Za Vojkou znovu dupem do pedálov. Občas sa obzriem, či sa držia za mnou v závetrí.
Kantry ako kliešť,
Roman kliešťa tiež. :-)

Asi po štvťhodinke Citrón toto tempo vzdáva a odporúča mi aby som išiel maximálne 28. Viem sa dobre vžiť do jeho kože, lebo keď som bol na Rasťovom cyklovýlete zažíval som veľmi podobné pocity. Som rád, že som si nezobral horák. Určite by som bol unavenejší ako som. Napriek tomu však naďalej rozrážam vzduch pred nimi. Mám cesťák, takže aj nejakú výhodu v prevodoch a gumách. Oni zase naopak. Aspoň sme to trošku zrovnali.
Už sa viditeľne stmieva a začínajú mi čoraz viac vadiť oprotiidúce autá s diaľkovými svetlami. Cesta je pár metrov nižšie vľavo ale aj tak to dosť vadí. K vodnej zdrži už idem pomalšie až Roman hlási problémy s kolesom. Odpája zadnú brzdu lebo má nejakú osmičku a zisťuje, že jeden špic to nevydržal a zlomil sa. Preventívne ho odfajčil a trošku zanadával na tempo. Vraj už je jedno kedy dôjdeme. Už je tma a už nemá význam sa naháňať. Tak sa teda zaradím za nich a už sa orientujem iba stredovou plnou čiarou na hrádzi. Rýchlosť netuším lebo na displej vôbec nevidím. Len silno blikajúcu zadnú blikačku Kantryho. Našťastie mal aj prednú blikačku preto mal teraz prednosť vedúceho pretekára on. Cestou sme stretli už iba jedného motorkára so svetlom a asi dvoch peších turistov. Našťastie sme zbadali nejaké siluety a trošku na nich aj zapískali. Práve míňame jednu z ďalších krčiem. Je zatvorená. Šliapeme ďalej. Necítim sa veľmi unavený ale som rád, že som si zobral termobundu. Som spotený ale je mi teplo. Aj rukavice sú mokré ale tiež mi je na prsty teplo. Zima mi je akurát na prstoch na nohách. Asi som hladný.

Blížime sa k nejakej slabo osvetlenej búde. Roman kričí o pomoc a práve zatvárajúca bufetárka a bufetár spozornejú a zastavia sa. Roman s Kantrym sú zrejme u svojich lebo bufetári znovu otvárajú kšeft a ideme sa posilniť. Zima a tma jak v prdeli. Tak sa ideme zohriať dovnútra. Malá predstavovačka Vanda/Bakula a ja sa obzerám po interiéri. Samé fotky, vtipy a zrazu vidím, že v bufete sa zastavil aj najslávnejší slovenský cyklista. Dokonca nie jedenkrát. Obidvaja horákisti vyťahujú cigarety a hneď začnú dymiť. Mne to dosť vadí lebo som spotený a každú chvíľu kašlem. Baky vraví o tom, že mu niekto poslal internetom mp3 so zvukmi prdov. Aj sa to snaží popísať. Ja som to už počul takže si to viem veľmi živo aj s aromou prestaviť.

Potom tam ešte debatili trošku o internete a začínam sa pomaly nudiť. Kantry berie šípky z terča, reku, ideme si zahádzať šípkami. Po chvíli toho necháme a pomaly sa pripravujeme na finálnu jazdu do BA. Roman hundre, že zas musíme do tej sk....ej zimy. Tak mu treba, nemal sa doteraz flákať. :-)

Vonku je už naozaj akosi zima a ja sa aj napriek termobunde začínam klepať. Asi ma ten pot dosť vychladil čo sme drepeli v krčme. Nevadí, po pár minútach už budem znovu zahriaty. Svetlá BA sa blížia a blíži sa k nám aj vôňa čističky odpadových vôd. Roman ohŕňa nosom a nadáva na smrdiace hovnáá. Ja ho podpichujem, že sú tam určite aj tie jeho. :-)
Konečne ju máme za sebou a začíname jazdiť cez rampy. Čoraz viac a častejšie. Cestou tam sme museli prejsť tuším len jedny rampy ale teraz? Jedna rampa za druhou. Nevadí, aspoň sa tam autám neoplatí jazdiť. Také by mali urobiť aj lesoch. Ideme popri výpadovke v Petržalke a blížime sa k Prístavnému mostu. Zase tma. A zase rampy. Doriti. Mám problém trafiť do nich. Sú to normálne kovové závory ale v strede je taký V profil aby cyklisti mohli bez problémov prejsť. Cez most sme prešli bez problémov ale bál som sa, že mi galusky zapadnú do nejakej škvíry v kanáli.

Našťastie sa nič nestalo a v pohode jacháme nočnou Bajkalskou ulicou. V jej blízkosti má Roman robotu. Tam sa naložíme do jeho auta a odváža ma domov.

Výlet to bol pekný, znovu opakujem, že som rád, že som si nevzal horák. Schudol som asi o tri kilá, najviac ma bolia ruky a prdel a trochu aj vercajg. :-) Podľa cyklokompútru som najazdil približne 100-120 kilákov. Zjedol zopár dunajských mušiek, tri horalky, vypil celú fľašu, vínny strik a čosi pofotil. Ako jarná príprava na cyklosezónu,