Šela maratón 2007
alebo
vďaka za ten dážď.

Týmto poľnohospodárskym výkrikom som sa nechcel rúhať cyklistickému patrónovi ale si uľaviť za tohtoročnú Šelu. Keby nepršalo, tak by som došiel do cieľa špinavejší, ako baník po šichte.

Na miesto štartu na námestí sme sa vydali z parkoviska pod Helfštýnom. Od rána som meditoval nad tým, ako sa na dnešné preteky oblečiem. Nakoniec som to vyriešil dvoma pármi ponožiek, dal návleky na nohy, kraťasy, klimatex, krátky dres, dlhý letný dres a na to ešte dlhý jesenný dres. Kým sme zliezli dole, tak som sa v tom celkom slušne zapotil. Tak išiel dole jesenný dres. Dal som ho do vrecka na chladnejšie chvíle. Keď bude zima, lepšie ho mať v zálohe ako nemať.

Moje tohtoročné cyklistické účinkovanie v Talianku, neďaleko strediska Cortina d‘Amplezzo, kde sa tento prestížny maratón už 20 rokov organizuje, bolo oproti minulému roku prechádzkou ružovou záhradou. Mám tým na mysli, že sa neopakovala žiadna minuloročná nepríjemnosť: nespadol mi bicykel zo strechy auta, ani som sa na maratóne nespálil a ani ma nevytrápil obávaný Passo Giau. Toho roku som šiel do známeho prostredia a dôkladne som sa pripravil po fyzickej, psychickej aj technickej stránke.

Rozhodol som sa správne. Bola to moja premiéra na tejto akcií. Stretla ma síce aj smola, do posledného okamihu som nevedel či na akciu pôjdem a keď som rozhodol ísť, nevedel som, či si zajazdím. Napokon som si maratón aj prostredie talianskych álp dokonale užil a neostáva ma nič iné len odporúčať ďalším nadšencom cyklistiky. Ale pekne poporiadku.

Konečne nastal dlho očakávaný deň, 21. august a Rasťov „Karpaťák“. Predčasne som sa zobudil o piatej ráno a na moje nemilé prekvapenie som začul neželané klopkanie na okno. Nuž, začneme namokro, pomyslel som si. V rannom zhone sa mi nepodarilo nájsť pláštenku – začína sa to nie najružovejšie. Našťastie, s blížiacim sa plánovaným štartom dážď ustupoval. Po ceste na štart ma zastavili neznámi chalani v aute. Podľa oblečenia a bicykla, usúdili správne, že ich dovediem na plánované miesto začiatku tradičnej akcie. U Luboša Drahoša sa pomaličky schádzala asi dvadsať členná skupina vytrvalcov. Ešte posledné telefonáty a pomaličky sme sa vydali na dvestodesať kilometrov dlhú trať. Akcie som sa zúčastnil prvý krát, no dobre som vedel čo ma bude čakať. Mojou hlavnou motiváciou bolo prežiť ničím nenahraditeľné pocity jazdy v pelotóne s kamarátmi i s cyklistami, ktorých som doteraz nepoznal. Tohto ročná sezóna sa mi celkom vydarila, takže na druhej strane som sa nemienil šetriť a kopčeky si pekne vychutnať. Len aby som to „neprešvihol“.

Usporiadateľ: CK Červený Rak B. Bystrica

Druhé kolo SP Masters 2007 a opäť kritérium, tento krát v Banskej Bystrici. Z CK Trnava sme išli iba štyria, pretože ďalšia štvorica išla skúsiť šťastie do Rakúska, tiež na kritérium. Po 1. májovej manifestácii a za slnečného počasia zostalo na námestí SNP hodne divákov. Ako prví nastúpili spoločne veteráni A nad 30 rokov a veteráni B nad 40 rokov na 12 okruhov. Spoločne ich bola na štarte dobrá tridsiatka. Každý tretí okruh sa boduje 5, 3, 2, a 1 bod, posledný dvojnásobne a navyše prejazdy cieľom 2 a 1 bod.

Cyklistická sezóna je otvorená.

Cyklisti desiatich vekových kategórií, od žiakov až po veteránov nad 60 rokov, otvorili cyklistickú sezónu v Trnave 1. kolom 13. ročníka Trnavskej Cyklistickej Ligy GENERALI 2007 časovkou jednotlivcov na známom okruhu Špačinský trojuholník v stredu 11. apríla 2007. Trať dlhá 10,35 km viedla od tabule mesta Trnavy do Špačiniec, pokračovala na Malženickú cestu a ďalej okolo letiska k okraju mesta. Až na dve asi štvormetrové stúpania, takmer ideálna rovina. Riaditeľ pretekov Ladislav Duboš v minútových intervaloch postupne púšťal na trať 43 pretekárov z Bratislavy, Serede, Šale, Nitry, Hlohovca, Piešťan a Trnavy. Súperom im bola časomiera a na úseku po Špačince silný protivietor. Jazda v závese je v tomto type pretekov zakázaná, preto sa musel každý spoliehať iba na vlastné sily.

Usporiadateľ: ŠK OTB Team Vajnory

Tak konečne sú tu prvé preteky. A ešte k tomu jedny z tých najťažších – kritérium vo Vajnoroch. Trať má tvar obdĺžnika, kde na kratších stranách sú samé zatáčky a na kratšej z dlhších strán je krátka asi 40 metrová cieľová rovinka. Dĺžka okruhu je 1250 metrov. My sme mali predpísaných 21 okruhov. Na štart sa nás postavilo štrnásť nad 50 rokov a štyria nad 60 rokov. Naši súperi z CK Piešťany Gežo, Tupý si pritiahli do klubu ešte Táboru a Štadlera, spolu s Ostrackým Vet D ich bolo päť. Lipovský, Ozogán, Horváth a ja za CK Generali Trnava a proti všetkým nastúpil Karol Vogel st. (PR Sport Bratislava). Po povele rozhodcu na štart Ozogán vyrazil do úniku, ale súperov to žiaľ veľmi neprekvapilo a začali ho okamžite stíhať. V polovici okruhu to Ozogán vzdal.

Divoká jazda Interákov

34 zapísaných cyklistov čakali preteky jednotlivcov na trati A“: Dlhá, Dolany, Dolné Orešany, Košolná, Dlhá. Okruh meria 15,5 km. Štart je na kopci pred obcou Dlhá. Po odštartovaní všetkých prekvapil prudký štart Interistov, Juraja Pallera a Martina Škopeka. Tak takýto štart na krv sme tu už dávno nemali. Celý peletón sa natiahol do dlhej šnúry. Grebeči /ŽP Šport Podbrezová/ Bachratý /Dukla Trenčín/ a Lipovský s Valáškom /CK Trnava/ dostihli dvojicu až na konci dediny. Prvá polovica stúpania do Dolan v silnom protivetri sa vyznačovala odskakovaním cyklistov z čela balíka a trhaním peletónu. Úspešne odskočili Pleviak /Olympik Trnava/, Vozár /D3 Race/ a trojica Baďura, Uličný, Vavrík /všetci CK Trnava/. Vedúcu päťku sa im nepodarilo dobehnúť a tak vytvorili druhú skupinu.

Aj 3. kolo TCL pre Lipovského

V stredu 25.4.2007 popoludní sa cestní cyklisti stretli na štartovnej čiare 3. kola Trnavskej Cyklistickej Ligy Generali 2007. Preteky boli vytýčené na trati Dolné Dubové, H. Dubové, Naháč, Dechtice, Kátlovce, D. Dubové-sušička. Okruh meria 16,7 km. Z desiatich vekových kategórií mali žiaci a veteráni nad 60 rokov predpísaný jeden okruh a tí najvýkonnejší - juniori, muži a veteráni nad 30 rokov štyri okruhy. Za slnečného počasia odštartoval peletón 46 cyklistov na trať smerom na Horné Dubové.

V roku 2006 bola dlhá zima a preto ma potešilo, že sa tento rok dalo jazdiť už vo februári. Znovu som si dal obľúbenú Slovenskú Jar, počas ktorej pojazdím kus Slovenska s cieľom nájsť málo známe cesty na bicyklovanie, nejaké zaujímavé miesta a samozrejme pri tom natočiť potrebné základné objemy kilometrov do novej sezóny. Trasu som nemal ako obvykle pevne nalinkovanú. Všetko záviselo hlavne od počasia, potom od možností nocľahu u príbuzných alebo známych.