Vezikulský cyklomaratón 2001

9.6.2001 Pezinok, 1. ročník
V podstate neplánovane som sa zúčastnil na tejto akcii. Ale keď som to mal doma pod nosom, nemohol som zaváhať. Podľa toho čo sa mi dostalo do uší však trasa nebude jednoduchá. Cez Kučisdorfskú dolinu po červenej na Troch Jazdcov, odtiaľ po zelenej dolu na Vápenku a Čermákovú lúku, po Štefánikovej magistrále na najhorší kopec Skalnatú, cez Čertov kopec a Čmelok na Babu, odtiaľ po modrej do Pezinka. A to celé dva krát pre tých čo si vybrali dlhú trasu. Chodievam tento okruh avšak opačným smerom, tak som zvedavý ako sa mi pôjde...
Na Kejdu sme prišli skorej, zaplatili 60 korún štartovné, a potom sme hodnotili nebo či nezaprší... Pri malom rozjazdení sa Mirovi rozbil ráfik ako konzerva;-) tak ešte rýchlo zháňal druhé koleso. Krátko po 10 však sa už nastupovalo na štart, ktorý mal byť ostrý až na Kučisdorfskej doline... 

Presúvali sme sa z Kejdy na Kučisdorfskú dolinu pohromade. Lenže tam namiesto zastavenia a normálneho štartu zopár jednotlivcov strhlo ostatných a odštartovali sme letmo... Nakoniec to nebolo zlé pretože po pár sto metroch sme začali stúpať na úzkom chodníku ked sa vôbec nedalo predbiehať. Po krátkom strmom stúpaní bola príjemná lesná pasáž kde však všetci nahodili veľmi ostré tempo a ja som len pozeral ako mi idú tepy do maximálnych výšin. To už sme však šli kúštik asfaltkou z ktorej sme odbočili na samotné stúpanie na Troch Jazdcov. Tuná však už každý musel potlačiť bike. Keďže som domáci, viem že odtiaľ je krásny výhľad na Pezinok. Nezaváhal som a vyfotil som scenériu. Myslím si že drvivá časť poľa sa tuná neobzrela;-) Tlačenie nebolo dlhé, a zasa sa chodník umúdril natoľko že sa dalo nasadnúť a dokončiť stúpanie na biku. Nasledoval krátky zjazdík na Vápenku, chvíľkami akrobatický kvôli popadaným stromom ale potom po poľnej ceste sme sa švihom dostali na Čermákovú lúku. To už po jednotnom balíku nebolo ani stopy. Náročný terén poriadne natiahol celé pole. A to najťažšie ešte čakalo. Po pripojení sa na Štefánikovú magistrálu sme šli smerom na Skalnatú. Voľakedy krásny zalesnený kopec, dnes len holorub. Keď to takto pôjde ďalej, naši potomci budú mať tuná malokarpatské hole...

Skalnatá sa nedá vyjsť na biku, do príkreho kopca trebo dosť dlho tlačiť a asi treba mať natrénované aj šerpovstvo... Navyše pod vrcholom je najväčšia strmina, a tak vrchol kopca nie a nie prísť... Predsa však prišiel. Tuná som stratil najviac. Lýtka ma boleli a ja som vôbec nemal chuť ísť toto peklo ďaľší krát. Za Skalnatou sme klesli o pár desiatok metrov aby nás opäť potrápilo stúpanie, tentokrát na Čertov kopec, asi najvyšší bod maratónu. Toto stúpanie sa však dalo vyjsť na biku, tak ani som sa nenazdal a bol som hore. Odstupy medzi nami boli na dohľad, viacmenej sa ustálilo poradie. Z Čertovho kopca bol strmý zjazd s jedným úsekom, kde som radšej šiel 50m dolu z biku. A nebol som sám... veď pekné zjazdy ešte budú. Hrebeň v týchto úsekoch nedal vydýchnuť, ešte som si ani neoddýchol a zasa stúpanie... Čmelok. Posledné veľké v tomto kole, a pre ostatných vôbec. Keďže cesta bola posiata kameňmi a konármi, po pošmyknutí zasa tlačím... naštastie hádam 50m, potom je vrchol. Tam bol jeden úsek po skalách a potom dlhší, strmý a technicky náročný zjazd prakticky až na Babu. Šlo to, cesta suchá bike pod kontrolou, tak som bol hneď dolu. Stíham sa konečne poriadne napiť a najesť, samozrejme za jazdy, a potom šup, krížom cez zjazdovku kúsok hore na Korenný Vrch a odtiaľ po modrej do Pezinka. Najprv na ceste boli stromy z ťažby, tak sme sa tam prepletali ale potom už nasledoval krásny rýchly zjazd. Bola to zaslúžená odmena za trápenie sa do kopca. Len v spodnej časti sa zasa zhoršil povrch, a samotný záver zjazdu bol nepríjemný pre prekážky na chodníku ako aj ťažkými technickými pasážami, ktoré sa priznám, že som šiel šmykom. Aj keď mi v stúpaní či lepšie povedané tlačení moji parťáci ušli, na Babe som dobehol Jula, a keďže on zjazdy na biku nenávidí, hneď som mu ušiel. Dolu vo vinohradoch som dorazil Mira. Na asfaltku pri Kejde sme prišli ako skupinka 5 ľudí, ale len Miro a ja sme šli druhé kolo. Ostatní traja si dali špurta...

Druhé kolo, to je už pomaly povestný morál pre mňa;-) Keďže sme boli strhnutí tempom jednokolových, do druhého sa nám veru moc nechcelo. A keď začalo stúpanie, začínala klopkať na dvere kríza. Navyše sme sa obzerali či nás Julo nedobehne. A kamuflovali sme to fotením ;-) Traja Jazdce.... Miro sa asi tiež trápil lebo ho mám na dohľad. A Julo nikde. Tak to nás už neporazí, navyše sme predbehli dvoch výrazne vyčerpaných bikerov. To nás povzbudilo... S Mirom pokračujem cez Čermákovú lúku. A sme zasa tu... pod Skalnatou. Miro mi skúša ujsť a ja ledva tlačím bike. Už máme dávno po kríze ale tento kopec asi nenávidím. O to razantnejšie som sa dal potom do stíhania. Čertov kopec - spolu, Čmelok - kúsok predo mnou. Dobre, zjazd z Čmelku je aj tentokrát v pohode a na Babu vchádzame obaja spolu. Teraz skúsim ja v zjazde trhák ale Miro sa drží, zato aspoň stihneme predbehnúť jedného pred nami. V polovici zjazdu rezignujem na myšlienku o úniku. V technických pasážach som dokonca raz vybehol mimo, a na asfaltku vchádzame s Mirom spolu. Fajn. Konečne cieľ. Ešte sme sa dohodli že tentokrát prídeme do cieľa spolu, a aj tak sa stane. Stopky mi ukazujú 3:53 a konečne to máme za sebou. 
  
V cieli už väčšina, čo šla jedno kolo, usmiata, na útrapy už zabudli. Dáme si pivo a guláš a obdobný proces sa deje aj u nás... Nasledovalo vyhlasovanie víťazov, a medzitým prichádzajú ďalší do cieľa. Aj Julo a Juraj. Takže naša partia bola opäť pokope. Ešte losovanie tomboly, a zasa som nič nevyhral;-) Na záver sme dostali tričká s motívom akcie.

Veru, nebola to ľahká štreka, trúfam si povedať že náročnejšia ako v Čaradiciach. Hlavne tie úseky s tlačením.
Čo ma potešili bolo to že moje provokácie na webe o plnej štreke boli vypočuté a aspoň jeden ďaľší biker si dal rundu navyše! 

A na záver osoby a obsadenia:
Miro Pilka, Julo Bugár, Juraj Haluška, Luboš Drahoš s 1ročným synom Jakubom, Dušan Hrubý, ja a kopec ďalších bajkerov plus organizátori