Panda 2003

Spolu sme si dali biky dokopy, pomazali, premazali, rozmazali čo sa dalo. Ja som si požičal sestrin bike a Juro zase svoj zánovný strunkáč s rámom na poklep vydávajúcom drevené zvuky. :-) No to sa mi rehoce, kým nebudem mať zase ja nový bike. Ten bude s najväčšou pravdepodobnosťou vydávať zvuk Coca-Cola v plechovkovom balení. A to som sa dušoval, že iný rám ako ocelák nechcem. :-)

No nevadí, každopádne sa budem musieť s jazdou krotiť a šanovať požičaný bike. Na štart sme sa vydali v kľude, veď je vonku tak krásne. Ešte som sa zastavil u regulovčíka Zuzča. Pochválil som ho za perfektné počasie. S počasím to Panda naozaj vie. To musím uznať. Včera vyložene krhla a teraz pohodička.
Štartové pole už bolo nastúpené a čakalo sa už na posledné minúty. JM mi naznačuje prstami, že či budem cvrkať rýchlo dopredu. Dohodol som sa však, že túto akciu absolvujeme spolu (budem mu robiť gardepána :-) a dali sme si bobríka pokušenia nezosadnúť na žiadnom stupáku. Resp. netlačiť. Dosť silné predsavzatie už len preto, lebo JM sa ešte so svojím bikom nestihol poriadne skamarátiť a ja zase páčkovým radením na ségrinom biku. Jak niekto môže na páčkach normálne fungovať? :-) . Veď na tých rajdoch je tak dohromady 6 páčiek. To je strašne veľa. To akoby bolo v aute 6 pedálov a dva z toho na radenie rýchlostí. :-)))

Tak sme teda vyrazili, zase bojový ryk pretekárov a pomaly sa rozbieham. Ako obvykle. Nejde mi to. Juro to napálil hneď od začiatku ale ten ma teraz netrápi, voľakde ho proste musím dobehnúť. Asfalt končí, odbočujeme doprava. Balík je hustý, neustále sa miesi. Dopredu sa derú rýchlejší alebo neskúsení. Dokatovaný asfalt končí, začína normálny les. Stupák však zostáva. Držím rovnaké tempo, JM v diaľke ako vidím tiež. Ale pomaly ho dobieham. Stúpanie po niekoľkých oddychových pasážach neustáva. Pomaly mi lezie na nervy. Našťastie v pohode stíham. Už som sa zrovnal na Jurovu rýchlosť a držím sa za ním. Takto sa spoločne držíme až po koniec stúpania. Teraz prídu rýchle a dlhé zjazdy. Tiež však aj dosť nebezpečné. Kto to tu rozbalí na plné pecky, veľmi ľahko sa vykydne. Ja idem tak normálne ale zato JM sa mi akosi prirýchlo vzďaluje. Kua, jak je to možné? Však skoro vôbec nebrzdím! Že by mu to ten strunkáč tak dobre peckoval? Začal som počas zjazdu ešte aj pridávať!!! Márna snaha. Jednoducho mi zdrhol. Ty kokso. Potom som si povedal, veď ho v najbližšom kopci dobehnem, tak čo. Tak sa aj stalo. Potom prišiel prvý obávaný stupák, ktorý bol dobrý kandidát na tlačenie. Polovica balíka, v ktorom sa pohybujeme už tlačí ale ja dupem. Občas kuknem dozadu a neverím vlastným očiam. JM dupe do pedálov tiež, hoci jasne v tvári vidieť, že ide na krv. :-))) Nakoniec to vydupal celé a pomaly sa šúrame ďalej. Ešte sme chvílu jazdili z kopca, potom do kopca až sme sa dostali na asfaltový stupák končiaci občerstvovačkou. Trošku sa rozprávame. Nadávam mu, že mi v zjazdoch nenormálne rýchlo uteká a môj bike ide akosi pomaly.
"Tak vieš Bobo, mojich 90 kíl je 90 kíl." vraví mi ten. Dobehli sme maníka s oškretým bokom. Lakeť krvavý, gate s dresom potrhané, no asi sa vybúral. Vraj zjazdoval v jednej kolaji na lesnej ceste a nejaké chalanisko mu bez akéhokoľvek pardónu vošlo zo susednej kolaje jemu do cesty. No ako inak, ako pádom to mohlo skončiť? Aj minule sa mi niečo podobné na tejto akcii stalo a len tak tak som to ubrzdil.
Asi by bolo dobré tých cyklistov zelenáčov nejako poučiť na štarte pri registrácii alebo prezentácií, ako to na pretekoch chodí. Aj do {extrembajku} som raz napísal také amatérske pretekárske desatoro či čo.
Tak mu radím, nech mu tú škaredú ranu na občerstvovačke vyčistia. Už sa tam blížime.
Celý čas som sa tešil, že si dám na občerstvovačke oškvarkový chlieb, salám, syr, hrozienka, kopec koláčov, keksov alebo čo a ono tam boli banány, pomaranč, horalka a jonťák. Vole, asi by som mal prestať chodiť na tie české akcie, zbytočne tam spohodlniem. :-))) Dal som si aspoň banán a jonťák a očkom sledujem, ako ošetrujú toho maníka. Skoro som odpadol. Dezinfekčný sprej rovno na tú špinavú ranu. To mal radšej nechať tak. :-( Takto mu tam tá špina ostane pod tým. Dobre mu to tam vykvasí. :-)

JM nelení a pokračuje ďalej a znovu mi v asfaltovom zjazde uniká. Kua, poondených 90 kíl, nech ide do kelu. Rezignujem na stíhačku, veď o chvíľu príde lúka a tam ho kdesi dobehnem. Ešte treba preskočiť cez potok a môžeme šliapať. O chvíľu už som za ním a rozmýšľam, či predsa len nevybalím foťák a nepofotím dačo. Viditeľnosť je po včerajšom daždi fantastická, hory naokolo, jednoducho paráda. Ále, kašľať na to. Stačí sa pokochať live. Opúšťame lúky a znovu dupeme do kopca. Trošku utekám dopredu ale zase čakám na JM. Treba teraz šetriť sily, príde bobrík pokušenia číslo 2. Krátky ale strmý miestami kamenistý stupák. Na najvyššom bode maratónu ho znovu čakám. Bobrík bol splnený a teraz zjazdujeme ako besní dole. Kua, zase mi zdrhá. Zjazd je na niektorých miestach pekne vytrasený. Dostávame sa na asfalku a už viem, že nás čaká občerstvovačka. Druhá a posledná. Ten istý sortiment a to isté dávam do seba. Ťahám za Jurom a snažím sa skrátiť trošku náskok, lebo zase prídu zjazdy a zas utečie, dlho ho potom dobieham. :-) Až do Jedľových Kostolian sa ho držím ako kliešť. Po výjazde na asfaltku pred Kostoľanmi míňam regulovčíka Zuzča ako nás poháňa dopredu. Reku aby sme sa neflákali. To hovorí ten pravý, tiež s tou plácačkou nemáva čo mu sily stačia. :-)
Teraz prichádza moja chvíľka. Peckujem to ako divá sviňa a všetko to, čo ma na pokraji hazardu predbehlo v tom divokom lesnom zjazde poľahky obieham. V Jedľových Kostoľanoch stojí Rasťo C. a tiež reguluje dopravu. Zastavím sa na kus reči a čakám na Jura. Kde sa ten len preboha fláka? :-)

Pokračujeme ďalej. Zostáva takpovediac posledný úsek. Je tam bobrík pokušenia číslo tri. Najprv krátky poľný zjazd, potom dlhý poľný výšľap okolo slovenského dvojkríža po ľavej strane. Bol tam aj minulý rok? Nepamätám sa. Juro maká ako sa patrí a spoločne vchádzame do lesa. Je vidieť, že tu pršalo. Zjavne vlhký terén. Tento les tak skoro neuschne. O chvíľu príde ten hnusný výšľap. Na prvej akcii som ho tlačil. Druhýkrát už nie a teraz tiež nehodlám ustúpiť. Božemôj, kopec to hnusný, nejako si ho taký hnusný nepamätám. :-) Čo je horšie, začína mi preklzovať zadné koleso. Dezén je už totiž dosť vyjazdený a po predchádzajúcom teréne aj pekne zanesený blatom. Posledných krvavých 50 metrov som prešiel na suchšiu časť a konečne začalo zaberať. Tfujha, to bola fuška. Som rád, že som to vyšľapal ale ešte radšej som z bikerov, ktorí mi tlačiac svoj bike všetci do jedného počas stúpania uvoľňovali cestu. Takže to s ohľaduplnosťou bikerov ešte nie je také zlé. Super. Som rád. :-)
JM sa dole zase ako obvykle fláka. Nakoniec som ho konečne zbadal a povzbudzoval hore. Už to dlho trvať nebude. Hore vraví, že mu padla reťaz. Tak teda dobre, ešte ho varujem, nech dáva teraz bacha, lebo to bude v zjazde kĺzať. A že aj kĺzalo a riadne. Raz som vyletel z koľaje a ledva som sa dostal nazad. Naraz len vidím niekoho zdola mávať aby sme spomalili. A nižšie sa otáča nejaké auto. Kua, to čo za debila musí zrovna teraz testovať ten svoj poondený tereňák v tomto lese? Pomyslím si.
Naľavo pri mánevrujúcom aute sedí nejaký biker, neprítomný pohľad. Pýtam sa ho, či sa vydrbal. Len nemo prikývne. Asi je v riadnom šoku. Nohu má v nejakom divnom uhle a v divnej polohe. :-(. Asi s tým autom prišli pre neho. No spánombohom.

Pokračujeme ďalej. JM sa mi totálne stratil. Už ma vážne serie. Hneď ako skončí táto mazľavá kĺzačka to roztočím a dobehnem ho, aj keby čo bolo. Na výjazde z poľa som skoro onemel. Juro je už skoro na konci toho poľa. Ani ho poriadne nerozoznať. No doriti. Peckujem skoro 40 po tom príšernom a vytrasenom poli ako vládzem a v polovičke toho mierneho stupáčiku, kde sa rozdeľuje dlhá trať, ho konečne predbieham. Ešte som zachytil, že vedľa na križovatke stála sanitka. Asi čakali na auto, ktoré privezie toho bikera s úrazom. Ani nespomaľujem pri predbiehaní Jura, lebo teraz príde zjazd a čo potom? Makám ďalej, veď na asfaltke ma dobehne a tam ho potiahnem. Na asfaltke ho už vidím a kričím, nech sa zavesí. Zavesil sa a znovu peckujem čo to dá. 40 ako nič. Dvoch bikerov sme ofúkli akoby stáli na mieste :-). Potom už prichádzala odbočka doprava, ešte raz doprava a kolečko slávy okolo štadióna po príšernom, vlastne najpríšernejšom drnčáku celej tejto akcie. Čo nevykodrcala celá trať Pandy z bikerov dušu, akoby sa snažila dokončiť tu, na tomto rodeu. Ufff. Konečne kratučký zjazdík a spoločne vchádzame do cieľa. Spíker hubuje, aby sme im toto nerobili. :-)
Nech nemudruje. Toto je tímová réžia. Z boxov sme dostali vysielačkou príkaz, aby sme prešli cieľom spolu.

Išli sme si umyť biky. JM ostal pri tej obstarožnej cisterničke. Išiel som radšej ďalej a tam dve hadice s tlakovou násadou. No supéééér, takto to má vyzerať. Pekne v kľude s páčkou si vyumývať bike. Našťastie to dnes nebolo žiadne sado-blato, takže v pohode sa to dalo naľahko ostriekať. Ostáva sa osprchovať, najesť sa, pozrieť si exhibíciu trialistu (len tak z neho lialo keď skončil :-) a v pokoji vyčkať vyhlásenie výsledkov a potom tomboláááá. Každý si brúsil zubiská na 50 litrový bike. Nakoniec ho vyhral. Vlastne vyhrala, (ale Slota by to nedovolil lebo), výherkyňa je z Maďarskááááá. :-) Spíker medzi rečou spomenul aj auto, ktoré sme stretli v lese. Išli pre toho bikera, čo sa vydrbal a vraj bol taký "šikovný" že mu vyskočil bedrový kĺb. Ani nechcem vedieť ako to muselo hovadsky nechutne bolieť.
Tak sme sme tej maďarke zatlieskali a pomaly sa pobrali domov. Ešte sme si pokecali s práve dorazivším Citrónom a pridali sa aj Miloš s Lubošom. Juro rozprával pozitívny dojem zo svojho strunkáča a ja zase nervózny, kedy konečne budem mať nový bike!!!!! Obaja sa ma pýtali, či som fotil. Kua, nefotil. Čo už. No keby to niekomu nevadilo, nech pošle nejaké dobré zábery. Autorstvo priznám. :-).

Akcia dopadla dobre. Nechápem, ako to Panďáci robia s tým počasím, ale dnes to s ním naozaj vyšlo. Táto akcia sa pomaly ale isto radí k stabilným a dobre organizovaným klasikám MTB amatérskych cyklomaratónov na Slovensku. Som celkom rád, že už začína mať aj medzinárodnu účasť.

Došiel som vo svojej kategórii na 161 mieste s časom 03:04:24. Zatiaľ najhorší na Pande. :-) To by bolo asi tak všetko, ešte poďakujem JM za odvoz tam a s5, jeho rodinke za spoločnosť, organizátorom za zvládnutú akciu aj keď ten chýbajúci hajzlpapier na vécku nás nesmierne znepokojil. :-))).