Devínska 37

Devínska 37 26. 4. 2003

Už druhý alebo tretíkrát ma takto dotiahol na nejakú akciu Citrón. Reku či nejdem na Devínsku 37. Ešte som to nejazdil ale trať poznám, takže nevidím problém. Ešte som zavolal JM reku či si nechce zajazdiť asfalt. Tak sme sa teda stretli jedného krásneho rána o pol deviatej na Račku.
Celkom slušná kôpka športuchtivých bikerov už stepovala a čakala na deviatu hodinu. Zapisali sme sa do prezenčky, vyfásli nejaký papierik a čakali tiež.

Konečne som objavil aj Citróna a skrátili sme si čakanie pokecaním.
Pár minút po deviatej sa plážovým tempom vyrazilo. Nejako sme sa popasovali s nástrahami bratislavských ulíc (rozumej hlavne vodičmi, prípadne neopravenými jamami z mrazivej zimy) a pomaly to roztáčali na vyššie obrátky. Dlhý pelotón zložený hlavne z rekreačných bikerov sa už za Račou vyprofiloval. Než sme došli do Pezinku tak som netušil, že je tu ešte jedna kategória bikerov. A to tí, čo budú zastavovať pomaly pri každej krčme. :-) Popili sme s JM kofolu a pokračovali ďalej. Ako náhodou sme stretli aj Luboša. Práve si išiel dať svoje obligátne kolečko do kopcov na horáku.

Za PK nás dobehol Citrón s minipartičkou. Aspoň bude jazda hore veselšia. Netušil som, že sa Citrón dotrepe na Babu posledný. Hore zase do krčmy. To som ešte ako tak rozumel ale že chcel ísť do krčmy aj v Perneku, to ma už začalo desiť úplne. :-) To som sa svojej cyklofľaše ani poriadne nedotkol. Veď toľko ani nevypotím čo všetko vypijem. Tak sme zišli s JM dole do Perneku, tam bude hádam menej fúkať. Kúpil som si tam nejaké traťovky, pojedol zabalený chlieb a pokecali. Rozhodnutí už na Citróna nečakať sme sa pridali k inej partičke bikerov. Pôvodne sme si mysleli, že budú držať spolu. Aspoň tak, ako sme sa držali ja s JM. Po Lozorno sme sa snažili dobehnúť dvojicu bikerov ale nejakým zvláštnym spôsobom sa nám nedarilo ich dobehnúť. Keď sme spomalili, tak sa nám nevzďalovali a keď sme pridali tak sa nepribližovali. Pred diaľnicou nám v piesočnej búrke, ktorá v ničom nezaostávala s tou v Iraku, nám zdrhli. Odbočili však smerom na Stupavu. My sme išli trať F takže odbočujeme na Zohor. Najpr dorážal hnusný bočák a po výjazde zo Zohoru sa to zmenilo na normálny protivietor. V podstate to bolo aj tak jedno, lebo asfalt je po prejazde hlavnej cesty na Devínsku novú ves jednoducho strašný. Jazdiť sa to síce dá, na cesťáku mi to veľmi nešlo ale čo už.

Potom sme sa konečne napojili na asfaltový cyklochodník popri ceste. Do Devína sme už došli v pohode. Zahákli sa za nejakú partiu a tí nás už nejako doviedli do cieľa. Protivný protivietor nás vysilil a tak sme si išli pre zaslúženú odmenu v podobe guláša. Cieľové pohostenie úplne dohnojili absenciou povinného pivka. Vraj krčmár je ešte na ceste, takže pifko, pre bikerov je ako voda pre rastliny, nebude. Pojedli, dojedli a vypadli do krčmy dole. Tam sme si svorne ponadávali na strašný to prúser. Cykloakcia bez piva? Kto to kedy slýchal. :-)
No mne tak pivo veľmi nechýba, takže mi to bolo jedno.

Naspäť sme už išli po svojich čiarach domov. Ja cez Kačín a JM popri Dunaji. Dnes mi to hodilo nejakých 107 km. Nechápem zmysel celej akcie ale zadarmo guláš a celkom pekné pobicyklovanie v okolí Bratislavy s partiou to nebolo zlé. Škoda chýbajúceho pifka a trošku prisilného protivetru. Možno by bol potom aj JM spokojný. :-))) Ale ako sa vraví, darovanému bicyklu na zuby nepozeraj.

DST: 107.77