Slovenská jar 2003

Tak som si spravil trošku väčší cyklovýlet po Slovensku. Predĺžený víkend bol na to ako stvorený. Takže už v priebehu týždňa začalo rýchle plánovanie trasy a ubytovanie. Do piatku som to stihol a už jachám skoro ráno o 5:50 na Žilinu vo vlaku. Celý čas som pozeral, či nebude pršať. Nepršalo. Ledva som vystúpil, už začalo. :-)

Piatok

No fasa. Tak sa teda o 9:10 za mrholenia vydávam smerom na Terchovú. Hneď za prvou dedinou, rovná cesta a uprostred nej končilo mokré pásmo a už jazdím na suchu. Radosť netrvala dlho. Hneď po odbočení na Lutiše znovu mrholenie a miestami aj dážď. Tak som sa schoval pod stromy a napchával sa chlebom. Prestalo ma baviť len tak tam postávať a vyrazil som ďalej.

Mrholenie som prežil a na sedlo Lutiše som došiel opäť bez dažďa. V diaľke vidím v mojom smere škaredé mračná. Ale ako pozerám na východ, kam mám namierené, tam je pekne. Lenže na to musím ísť do tých mračien. No čo už, nečakám, hádam nejako bude. Ej veru, po Starú Bystricu som stihol pekne zmoknúť. Čo je najhoršie, v tejto chvíli vnímam, že mám premočené tenisky. Na cimprcampr. Ešte k tomu tu nie je zrovna teplo. Po Novú Bystricu som sa sušil a sušil až ma napadlo, že si v nejakom obchode kúpim servítky a nejako poutieram, čo sa dá. Za obeť padli dve balenia papierových vreckoviek a dá sa povedať, že to trošku pomohlo. Aj som si ponožky vymenil aj trošku boty osušil. Znovu sa vydávam na cestu. Po pravej strane na ceste vidím premočenú dvacku. Beriem a teším sa, že sa aspoň bike zadarmo vo vlaku povozil. :-)

Prechádzam Vychylovku, nezabudnem kuknúť dva pštrosy v ohrade a blížim sa ku skanzenu. Tam budem odbočovať doprava na sedlo Demänová. Je tu trošku chladnejšie ako v Bystrici ale vidím a cítim, že za kopcom je slnko a čistejšia obloha. Trošku vyššie je už normálny sneh. Len cesta je prejazdná. Mno, lyžovať by sa tu hádam aj dalo. Hore vedie dosť pekná serpentínovačka miestami so zdevastovaným asfaltom. Prípadne aj žiadnym. Ale s cesťákom sa to dá zjazdiť.
Konečne hore. Ani to tak nebolelo. Vďaka chladu som sa ani veľmi nespotil. Hore, v sedle Demänová je slniečko, očividne teplejšie. Tak som si sadol a začal sa napchávať. Mimochom, v tejto bohom zabudnutej diere je výborný signál na mobil. Dole o dva-tri km nižšie v skanzene ani náhodou.

Rýchlo som dojedol, spratal sa a jupíííí na Ružomberok. Kvalita vozovky nie príliš dobrá ale zato s minimom áut. Z Oravskej lesnej som to napálil čo to dalo dole brehom. Míňam jednu dedinu za druhou, čo ani na mape nie sú zaznačené až som sa zastavil v Lokci u kamarátky na zohriatie. Aj som si tenisky trošku presušil, ponožky vysušil, polievočky napapal, keksíkov nadlábol, pokecal a vypadol. Tá polievka mi celkom bodla.
Do Hruštína cesta pekná, stupáčik som vydupal, potom dole do Oravského Podzámku a až do Dolného Kubína to bola rýchla jazda. Za ním dlhý a tiahly a hlavne dnes posledný kopec. Sedlo Brestová. Rýchly zjazd a som dole v Ružomberku. Ide sa do postele.

Sumár.
Keď začalo na začiatku pršať, ej veru som si vravel, že to nie je dobrý začiatok. Ale veril som, že sa to na dobré obráti. Väčšinu trasy som už poznal, takže ma nič neprekvapovalo. Chcel som si vyfotiť kostol v Radôstke ale v tom daždi som nechcel foťák vyťahovať. Fakt to stojí za nafotenie. Ten kostol mi skôr pripomína nejakú sektársku haciendu. :-)

MXS: 76.0
DST: 133.21
TM: 5:49:30
AVS: 22.9

Sobota

Ráno v Ružomerku o 8 hodine je slušná kosa. Asi 8 stupňov. Tak som pomaly roztáčal nohy nech sa zahrejú. Pidlikám si to pomaličky, prsty krehnú. Okolo preletel miestny macher na horáku a drzo si ma obzeral, nech vie, akého borca to dnes ráno "urobil"
Pár kilometrov mám odkrútených, nohy zahriate a je mi tak akurát. Ani teplo ani zima. Znovu obligátna trasa smerom na Liptovský Mikuláš. :-)Trošku ma štval JV protivietor. Nefúkal veľmi ale bol otravný. Zvlášť, keď sa ide v podstate stále do kopca proti prúdu Váhu. Z Liptovského Hrádku idem ešte stále po starom ale hneď odbočujem na Kráľovú Lehotu. Smer nádrž Čierny Váh. Večer pri mape som váhal, či skúsim navštíviť aj hornú nádrž, ktorú mi kedysi odporúčal neznámy biker v Piešťanoch. Nakoniec som sa rozhodol, že to odložím na inokedy.

Trošku skúšala obloha niečo s mrholením ale rýchlo si to rozmyslela. Celkom pekná jazda smerom hore. Ešte som tu nebol. Nečakal som, že tu uvidím toľko áut s bratislavskou ešpézetkou. Mraky. Ofotil som nádrž a išiel ďalej. Vyššie boli rampy, prekročil som ich, či vlastne podkročil a pokračoval. Pôvodne som chcel pozrieť svarínsku dolinu ale s cesťákom sa tam nedá dostať. S horským by to asi šlo.
Pokračujem na Liptovskú Tepličku. Veľmi pekná jazda. Fakt pekne. V lete to tu musí byť jednoducho krásne. Všetko rastie, rozvoniava ...

Pripájam sa na lepšiu cestu vedúcu do Lipt. Tepličky. Konečne vidím majestátnu Kráľovú Hoľu. Je celá pod snehom. Otáčam to na Vikartovce a tým si občerstvujem maratón Horal spred dvoch rokov. No neviem, ako tak šliapem do toho stupáku, nejako sa mi zdá ta cesta v horšom stave ako sme tam vtedy šliapali s Rasťom hore. To je ešte nič, po vyšliapaní až hore je to s asfaltom ešte horšie. Dole idem dobreže nie pomalšie ako hore. Za Vikartovcami sa to konečne normalizuje. V Spišskom Bystrom znovu križujem Horal. Trošku šetrím sily. O pár kilometrov príde Vernár a ako sa zatváril tatko, keď som mu hovoril, že tadiaľ pôjdem, tak to bude asi náramná "sranda". Vyfotím si tiesňavu Vernár a ide sa na vec. Ej veru, stupák je to riadny. Serpentíny serpentínovatéééé. :-) Dobre, že som nevedel, čo ma čaká. Inak by som išiel asi inakade. Dostal som sa na najvyšší bod celého cyklovýletu. Tuším 1030 m. Ale dalo sa.

Ale ten zjázd. To bola prča. Takmer som neubrzdil poslednú zákrutu. Rýchlo som dorazil na Pusté pole a znovu je tu spomienka na Horal. Dokonca som si vyšliapal aj tú občerstvovačku, ktorá tam bola. Teraz tam nebola. Už ju organizátori spratali. Hnusáci. :-)
Ďalší stupák bol už miernejší a zostal tak po zbytok dňa už len zjazd. Zastavil som sa pri prameni Hron, najedol sa a pokračoval. Od tohto momentu sa dosť oteplilo a tentoraz ma už vietor podporoval. Až do Polomky som mal priemerku skoro 37 km/h. Jachal som ako lokomotíva.
Polomka je tu, už som doma z výletu.

Sumár:
Na horských bikoch či dokonca na trekoch je cesta od Kráľovej Lehoty okolo Kráľovej Holi a cez Čertovicu naspäť k východziemu bodu asi pekný návod na celodenný výlet. Od Telgártu treba počítať s rýchlou jazdou dole. Cesta je celkom dobrá a technickému terénu nič nebráni skvelému zážitku. Výkonnosť však musí byť na trošku vyššej úrovni. Pre sviatočných bikerov neodporúčam, lebo na stupáku Vernár pravdepodobne skapú. Ktovie ako by dopadli na Čertovici.

MXS: 62.0
DST: 146.4
TM: 6:28:26
AVS: 22.6 

Nedeľa

V Polomke ráno je slnečné. Teplota okolo 6 stupňov. Na slnku asi viac. Ale vzduch je fantastický. Nebolo by od veci mať tu niekde chalupu.
Pomaly to roztáčam. Nohy sú predsa len od včerajška akési lenivé. Alebo len tvrdé? Po Brezno som sa roztopil a už pravidelne zaberám smerom na Banskú Bystricu. Ako sa tak blížim, občas na mňa nejaké auto v protismere zatrúbi. Prípadne má na streche tiež bike. Celkom dobre mi to padne. Cesta je dobrá, áut málo, pomaly sa oteplieva. Darí sa mi držať dosť vysokú priemerku. Do BB vchádzam a na priemerke niečo cez 30 km/h. Chcel som si v meste umyť bike od piatkového blatka čo som nachytal v daždi. Chlapík v miestnej pumpe mi záporne krúti hlavou pri naznačení že by som si rád owapoval bike.
"Ani za dvacku?" pýtam sa.
Nakoniec ma posiela ku nižšie položenej pumpe ku konkurencii. To mu je aj dvacka málo? Trošku zvláštny prístup podaktorých. (V blízkej pumpe od môjho domu mi chlapci od autoumyvárky niekedy opucujú bike aj zadara), resp. nech si to ostriekam sám. Nevadí, dlabem na to a šliapem smerom na Harmanec.

Oteplieva sa. Teším sa na reštiku pri Hrarmaneckej jaskyni. Minule som tam jedol fantastické bryndzové halušky. Teraz som ich neplánoval ale zato viac sa teši. Než som tam došiel, zistil som, že ešte nie je sezóna a tak ani nemajú otvorené. No čo už. Rozbalil som chlieb, vedomý si riadneho výšľapu čo ma čaká. Hlavne sa dobre posilniť. Pojedol som a hurá do boja.
Našťastie to nebolo také hrozné. Po zdolaní tvrdších stúpaní to bolo celkom prijateľné.
12:30 Zjazd bol oveľa zaujímavejší. Mal som ho prakticky sám pre seba. Žiadne auto ani v protismere. Úplná paráda. Uiiiiiuuuuum. Ale to teplo ma začalo desiť. Spotreba vody rýchlo stúpala.
Po chvíľkovom blúdení šliapem na Vyšehradské sedlo. Oproti stúpaniu na Harmanec úplná nuda. V Kľačne kotvím v miestnej krčme. Práve odštartovali F1 a v TV vidím, že vedie Michael S. Pokecám so ségrou a hlásim, kde som.
Dosť dlho som špekuloval, kade sa vyberiem po zjazde. Či pôjdem smerom na Prievidzu alebo si zopáknem Fatran-Strážov aj s jeho odšťavovačom Fačkovým sedlom. Posmelený úspešným zvládnutím Malého Šturca z Harmanca som si velice trúfal. Nevzal som však do úvahy čoraz väčší úpek. Už od BB to bolo dosť horúce.
Fačko ma skoro dostalo. Ledva som sa vydriapal hore. Nechcel som za žiadnu cenu zastaviť na oddych. Hlavne kvôli strate tempa. 

Hore pofotím Kľak a jachám dole do Čičmian. Je 15:00 a už mi veľa času neostáva, keď chcem dôsť do Trenčianských Teplíc do 18:00. Celú cestu až do Ilavy vlastne poznám už z Fatrana ale ten parádny zjazd zo Zliechova som si vtedy asi nevychutnal dostatočne. Teraz to bolo totálne fasa. Prázdna cesta, normálne som lietal.
V Košeci som si dal v krčme pivko a vineu. Pokračujem ďalej. Protivietor. Prípadne aj bočný protivietor. No fuj. Až do cieľa dnešnej cesty som sa trápil na priemerke 20-24. Už mi bolo všetko jedno. Ale stihol som to v limite. 17:30 a na parkovisku na tacháči ako náhoda naskakuje 200 km.

Sumár:
Až po Fačko ma posúval vietor v chrbte. V kopcoch sa táto podpora strácala. Za zmienku stojí skvelý zjazd zo Zliechova dole do Košecy. Odporúčam hlavne pri prázdnych cestách. Inak to nie je ono.

MXS: 70.0
DST: 200.15
TM: 7:46:38
AVS: 25.8

Pondelok

Dal som si raňajky a chystal sa na posledný deň predĺženého víkendu. Ráno klasická kosa ale už za Trenčínom som vedel, že musím sa vyzliecť do kraťasov. Horúčava zo mňa akosi rýchlo cucá sily. V Belej predbieham chalana na lacnom horáku s čiernou obrovskou silonovou afro parochňou. Aj som mu ju pochválil. Vyzeral v tom perfektne. Asi s tým korbáčom v ruke mal znázorňovať čerta.
"Ďakujééém" odpovedá a usilovne šliape aby stihol čo najviac vajec od spolužiačok vyšibať.
No ja si šibám akurát vlastné. Do Pieštan ma sprevádzal bočný protivietor. Bol som rád, keď sa mi darilo ísť aspoň 30 km/h. 

Z Pieštan malá zmena plánu. Nie cez Vrbové ale cez Veľké Kostoľany na Trnavu. Išlo to celkom fajn. Síce tam boli tiež nejaké hupky ale cesta úplne prázdna, iba miestne krčmy v dedinách pootvárané. Inak mŕtvo. Takže do Trnavy cesta pokojná, aj som si zašpurtoval na Malženickej časovke. Už sa ani nepamätám, aký som tam mal čas.
Trnavu som prefičal smerom na Budmerice, odtiaľ na Šenkvice, Pezinok, tam stretávam Rasťa, ideme spolu na pivo, ten zase stretne Luboša. Sranda.
Na pive debatíme a o 14:45 idem domov. Domov som dorazil v pohode a hlavne rád, že to mám za sebou.

Sumár.
Nič zvláštne. Ak nie je protivietor, tak je táto trasa celkom fajn. Aj nabudúce.
MXS: 53.0
DST: 142.02
TM: 5:05:22
AVS: 28.0

Celkový sumár.
DST: 621,78 km
TM: 25:10 h
AVS: 24.8 km/h

Výškových metrov neviem koľko som našlapal presne, ale od brucha a od mapy je to približne 1200+1200+1600+300=4300 a možno aj viac.
Keď sa to tak vezme, tak som si dal krátku exkurziu cyklomaratónov HORAL, FATRAN-STRÁŽOV a ešte aj kúsok trnavskej časovky na Malženickej ceste. Dobre som si tiež otestoval stravovanie a pitie. Po tomto výlete mi je definitívne jasné, že na cyklojazdenie trvajúce viac ako 2 hodiny nestačí žrať iba horalky a piť jonťáky.

Ďalej. Kým nebolo veľmi teplo, tak som mal celkom dobrý výkon a tempo. Po oteplení mi to išlo ťažšie a rýchlo som sa zahrieval. Takže subjektívne sa mi druhý deň išlo asi najlepšie. Ani zima ani teplo. Tak akurát, okolo 10 stupňov.
Ale musím uznať, že vďaka tomu, že som dával pozor na to, čo mi telo hovorí a čo chce, som došiel domov v pohode a ani nie veľmi vysilený, či dehydrovaný. Nikam som sa neplašil. Pekne v kľude. To je hlavná výhoda sólo jazdenia. Netreba sa nikomu prispôsobovať. Viac výhod okrem slobodného výberu trasy asi nie je. :-)

Výborne sa mi osvedčil OSCAR. Kúpil som ho v TREKU za nejakých 700 korún. Vošlo tam toho dosť veľa a ani ma to nejako extra neobmedzovalo v pohybe a dokonca to aj fungovalo ako ľadvinový opasok. Fakt dobrá voľba. Určite ho ešte využijem.
Som OK, síce mám teraz nohy trochu drevené a chodím ako Pinochio s gumovými protézami ale pokojne by som mohol hocikedy znovu vysadnúť na bike. Kto sa pridá nabudúce?