5.-6. kolo SP HI-TEC v OC - Donovaly 17.-18. 5. 2003

Termín týchto pretekov kolidoval s Dubničákom, ktorý mal mať mierne vynovenú dlhú trasu, čo bolo lákadlom. Lenže moja slabá kondička rozhodla, dlhú na Dubničáku by som asi neprežil a tak som sa nechal prehovoriť Pucom a vyrazil som s Igorom na trochu iný druh adrenalínu. Na Donovaloch som nikdy nebol ani len lyžovať a tak absolútne neznámy terén bude zrejme trochu iná výzva ako kopce v okolí Bratislavy.

Včera som sa vrátil zo (Šela maratónu) a s obavami nasadol na bike. Ako som vyšlapal ten drsný stupák z Peknej cesty na horáreň bez väčších ťažkostí, vedel som, že je dobre.
Do Záhorskej Bystrice som musel cez Kačín a v podstate aj priestor pretekov. Musel som si to však trošku pojazdiť, aby som sa s terénom trošku oboznámil. Moc to tu nepoznám. Veď ostatní si to pojazdili včera, tak čo? Zbytok už musí zariadiť kvalitná mapa. Dorazil som teda na štart, míňam Rasťa T. ešte dobre naladeného a tak si beriem kúsok z jeho optimizmu pre seba.
Štart mám dosť neskoro a tak zaháňam s Pažim a Tomášom nudu. Medzitým sa mi Vazkári ospravedlňujú za štvrtkovú diskvalifikáciu, že už je to v poriadku. No ešte by sa mohli naučiť ako sa píše presne moje meno, lebo si jeden z maďarských pretekárov bude myslieť, že tu štartuje nejaký jeho krajan. :-) Slniečko svieti, vetrík pofukuje, dnes to bude pekná akcia.
Pár minút predo mnou štartuje Paži a minútu za Tomášom vyrážam aj ja.
Mapa je obrovskááááá. Jeden mapník by nestačil. Už aby som si zaobstaral mapník typu wide screen. Alebo si zaobstarať nejaký bazmeg ktorý by mi holograficky nad riadítkami zobrazoval 3D mapu pretekov. Niečo také som videl v amerických filmoch. Len kto by vláčil taký akumulátor čo by to utiahlo. Alebo žeby som skúsil dynamo? To radšej nie. Asi by som sa nepohol z miesta. Ani dole kopcom. Tak teda štartujem ešte pred Tomášom lebo si furt pozerá na mape, aké poradie postupov zvolí. Dnes je totiž "scorelauf" čo znamená voľný vyber kontrol. Poradie postupov je ľubovoľné. Najlepšie je vybrať také, ktoré bude najrýchlejšie. No to som zase objavil teplú vodu. :-)

Po nezdare na Kolibe som sa rozhodol zaradiť do svojho termínovníka aj MTBO na Kačíne. V sobotu bol psí čas tak som nešiel, ale v nedeľu sa vyčasilo. Bolo krásne počasie a tak som prišiel. Navyše to bola pre mňa novinka - voľný výber mét, čo som ešte nešiel a veľmi som bol zvedavý ako to bude vyzerať. Prihlásil som sa už v piatok a tak som si mohol vybaviť formality v nedeľu pred štartom. Dostal som aj dobrú štartovú pozíciu v 44. minúte a pretože neznášam na niečo čakať som bol rád. A navyše, mal som už mapník a tak som vedel že trapas z pred pár dní sa bude len ťažko opakovať. Čoskoro dorazil aj kolega Roman a ďaľší známi a tak chvíle pred štartom utekali príjemne rýchlo. 

S Romanom sme šli na štart trošku skôr - reku odkukáme ako sa robí scorelauf (voľný výber mét). Jednotlivý pretekári viac či menej sa zdržali tým že si značili do mapy správne postupy aj za cenu straty času. OK, tak teória je jasná. Roman štartoval kúskok predo mňou tak som ho ešte pofotil a prichystal sa na štart. Tak a došlo aj na mňa. Najprv vynulovať čip, trošku počkať a potom si vybrať mapu a odštartovať. Prihlásil som sa do kategórie Open čo som pri prevzatí mapy považoval za chybu. Keď som zbadal rozmiestnenie kontrolných stanovíšť bolo mi jasné že to ťažké nebude. Pritom som sa tešil na zapeklité voľby kam skôr ísť. No nevadí. Beriem do ruky fixu a kreslím si postup. idem najprv do Záhorskej, potom nahor, zídem do priestoru štartu a vymetiem posledné kontroly nad Lamačom. To už mi ale odsýpajú prvé sekundy.

3. kolo SP HI-TEC v OC - VVKS - Záhorská Bystrica 3.-4. 5. 2003

Také trochu už vážnejšie preteky v MTBO som prvý krát absolvoval už minulý rok a kedže som nebol posledný, skúsil som ich zasa. Tentokrát v blízkej Záhorskej Bystrici, po oba víkendové dni. V sobotu bola naplánovaná tzv. krátka trať a v nedeľu "scorelauf", pretek s voľným výberom poradia kontrol. Navyše vzhľadom na moj ročník narodenia, konečne v kategórii kam patrím, t.j. M40-, takže vitajte medzi starými pánmi! 

Sobota - krátka trať

Sobotné ráno nás privítalo skučiacim vetrom a dažďovými prehánkami. S Tomášom sme sa dohodli, že na zhromaždisko vyrazíme na bikoch, ale keď nás silný nárazový vietor takmer zhodil z bicyklov, predsa len sme sa tam odviezli autom. A dobre sme urobili. Na Záhorskej strane pršalo hodne viac a aj teplota v porovnaní s predchádzajúcimi letnými dňami klesla. Ale to je pre preteky fajn, lepšie sa dýcha a v lese iste veľa blata nebude, keďže dlhotrvajúce sucho skôr totálne vyprahlo všetky lesné cestičky.

Furt som tŕpol, či mi stihne Luboš poskladať nový bike. Ej veru, nestihol. Tak som si požičal bike od sestry. Okrem toho, že mi je malý, má aj páčkové radenie čo je pre mňa ortodoxného gripšifťáka strašný problém. :-) Už len aby som sa prihlásil do nejakej babskej kategórie. :-)

Ráno mi poslal Dušan V. esemesku, či pôjdeme do centra pretekov spolu. Prekvapila ma jeho aktivita ale nedbám, tak sme išli. Chcel som ísť po trati, kade viedla jarná časovka RCP. Takto spolovičky mi to pripadalo celkom fajn. Tvrdý začiatok a koniec, inak pohoda. Tak sme teda spoločne dorazili a trošku ma prekvapila hojná účasť účastníkov. Pozvítali sme sa samí starí známi na otvorení cyklosezóny. Rasťo spolu so mnou ochotne dávame rozumy Dušanovi, ako to celé funguje. Nakoniec sme ho presvedčili, aby sa predsa len prihlásil na preteky.

Ja som sa prihlásil už dávno, takže som si išiel iba pre číslo a zaplatiť štartovné. Už mi chceli prideliť 13 čo som rázne odmietol. Ešte k tomu na čiernom podklade. No určite. :-) Štart mám celkom skoro. Iba 9 minút po odštartovaní pretekov. Taký Rasťo zhnije, až príde jeho čas, čo je síce tiež pravda, ale teraz sa bude hodne dlho nudiť.

Oficiálny začiatok mojej cyklosezóny bol vcelku opatrný, rozhodol som sa totiž prihlásiť svojho synátora do kategórie štartujúcich s rodičovským doprovodom a tak som si dosť dramaticky zjednodušil vstupné podmienky. Kedže ale už v sobotu (o dva dni) sa konajú vážnejšie preteky v neďalekej Záhorskej Bystrici, o nič neprijdem. Dôležité je sa snažiť vštepovať aj mladej generácii do povedomia pekné zážitky a ten dnešný myslím bol vcelku fajn.

Moc sa nebudem rozkecávať, počko vyšlo, cez deň padlo iba pár kvapiek, silný nárazový vietor sice strašil už od rána (ešte zamračeného), ale v lese to vôbec nevadilo a trať pre zhruba 10 ročné deti bola až taká ľahká, že sa nám podarilo zakufrovať a stratiť minimálne 80 výškových metrov a možno i 10 minút.

Nevadí synátor to absolvoval v bojovom duchu, všetky kontroly sme našli a do cieľa trafili.
Tak a zvyšok je fotodokumentácia.

Keď som dostal dávnejšie pozvánku na ďaľšiu MTBO akciu, v podstate som neváhal. Akurát v prípade lejaku by som nešiel. Aj na to spočiatku vyzeralo ale pomaly sa mraky začali trhať a tak som sa obliekol a vydal na cestu. Ledva som stihol prísť načas na registráciu. Už ma všetci známi podpichovali čo meškám. Malo to však nevýhodu, keďže nevlastním mapník musím si ho požičiavať a už sa minuli. Tak som vyfasoval aspoň obal na mapu. Potom som trošku zaškoloval nováčika v MTBO Dušana Veselého o čom to vôbec je ale asi moje argumenty v prvom kole nezabrali a tak mierne neistý sa prihlásil na náborovú trasu. Možno aj spravil dobre lebo štartoval s trekkingom. Potom sme sa pomotali v priestore cieľa a šli na štart. Ja som mal štartovať až v 62. minúte tak som sa aj dosť nudil a nakoniec špekuloval ako upevniť mapu. 

Konečne prišiel čas aj na môj štart. Tesne pred ním som sa rozhodol že si uviažem mapu na rajdy s gumičkou. Hmmm predsa len bez mapnika to nie je ono. Ale už sa musím sústrediť na mapu lebo štartujem

Najväčší problém, ktorý ma čakal pred touto akciou bol chýbajúci bike, s ktorým by som vyrazil. Nakoniec mi JK požičal svoj. Teda môj bývalý. Pred mesiacom som predal horák a tak som mal dosť blbé manko v jazdení na horáku. Aj pocitovo to bolo dosť nepríjemné, zvykať si po mesačnej absencii znovu na horák, navyše ešte aj s boľavým ľavým kolenom čo som si tiež asi pred mesiacom parádne kdesi udrel. Každopádne na akciu idem. Jedine ak bude silno pršať, tak to zabalím. Aj počasie, ktoré sa preháňalo nad Bratislavou behom posledných dní, nevzbudzovalo ani štipku optimizmu, že sobotná akcia MTBO bude suchá, rýchla a teplá. Nič z toho sa nekonalo. Ráno bol mierny dážď ktorý ustal asi hodinu pred akciou. Dorazil som tam načas, registroval sa a pripravoval na štart. O chvíľu čumím, že prišiel aj orienťácky greenhorn Maroš, čo mi predal rebrinák. Aj Rasťo došiel, čo som tiež nečakal. V tomto uplakanom počasí? Každopádne, účasť bola celkom dobrá. Keď si pozriem počasie, tak určite.

Pred odchodom na štart ešte prišiel JM s deckami, ako fotoreportér na voľnej nohe. Je teraz dlhodobý maród a tak nás prišiel pozrieť a rozjatriť si bikerské rany. Absťák jak sviňa. Kto nerozumie, nepochopí.

Na poslednú chvíľu som sa rozhodol že pôjdem.
Čo tomu predchádzalo... Moju cyklistickú sezónu som ukončil po Fatransko Strážovskom maratóne. Avšak prišla mi pozvánka na MTBO a tak som zaváhal. Je to trošku iné a nie je až tak dôležitá forma, aspoň pre mňa začiatočníka. Dal som si len podmienku že musí byť prijateľné počasie. Nahovoril som aj kolegovcov (veľa práce mi to nedalo) čo nakoniec rozhodlo. Ráno pred pretekmi pršalo a veru už som bol rozhodnutý že nejdem. Lenže mi zavolal Maroš Mališ že vyráža autom a že tam kde býva dávno neprší. Nakopnem internet a počasie a fakt.... Trvalá zrážky sú už za nami. Tak OK, zavolal som mu nech príde pre mňa - štartujem