MTBO Kačín 4.5.2003

Pozerám na mapu a rýchlo sa rozhodujem, čo bude prvé. Či pôjdem najprv do ulíc alebo opačným smerom na Kačín. Ako som išiel z domu po žltej strašne vytrasenej cestičke tak som sa rozhodol pre smer Kačín.
1. Prvú vidím 43. Idem popod centrum štartu a na križovatke odbočujem hore doľava. Chvíľu rovno a na ďalšej križovatke hore hore hore doľava. Vedie tam krásna rýchla cesta hore. Šliapem si tak v pohode. Za mnou sa ktosi doťahuje. Zaraďujem rýchlejšie a utekám mu. Na prvej križovatke doľava a na druhej znova doľava a už tam som.
2. Otáčam nazad a pri výjazde už vidím toho čo ma dobiehal. Teraz mu už ujdem definitívne. Vraciam sa na prvú križovatku a tam doľava na asfaltku. Na asfaltke znovu doľava. Furt doľava. Už začínam mať tik v ľavom oku. Na asfalte to roztáčam ako besná sviňa na plné pecky. Za asfaltovým trojuholníčkom zídem na lesnú cestičku. Tam bude 42. Bola. Super, mapa je dobrá. Trafil som.
3. Pokračujem po lesnej ďalej a snažím sa čo najrýchlejšie znovu dostať na asfalt. Priťahuje ma dnes ako žaby v čase ruje. Ako tá čo teraz leží zlisovaná na krajnici cesty. :-( Futašujem teda nazad smerom na Kačín a pri trojuholníčku dole na Rotundu. Za zákrutou doľava do naoko ťažkého terénu. Kúsok to bolo rozmočené ale po mokrom včerajšku mi to pripadá ako detská zábavka. Prefičím a celkom dobrou lesnou technickou cestou šliapem hore na 38. Asi 50 metrov v trošku strmšom výjazde pred kontrolou ma napadlo, že to bol blbý nápad, ísť tadiaľto. Prekladám mapu, ktorá sa mi nevošla celá do mapníku aby som si pozrel druhú časť. Vyzerá to dobre.
Pochybnosti ohľadom postupu boli zažehnané ako som išiel na 37. Dobrý dolekopec na rozpeckovanie.
4. Chvíľu peckujem a odbočujem na žltú turistickú značku. Poďakujem turistom za uskočenie a makám, čo mi terén dovolí. Potom ani to nie. Nie je to dobré jazdenie po vytrasenom kamenistom kúsku tejto lesnej cestičky. Križujem asfaltku a konečne tu už niečo poznám. Hneď na prvej odbočke doprava odbočím a po menších hupkoch prichádzam k strašnému "kaňonu" a na druhej strane kontrola. Ej bisťu, Puco (staviteľ trate), to bol pekný chyták. :-) Na mape nevidím žiadny zhluk vrstevníc, ktorý by niečo také naznačoval. Nevadí, zjazdím to a jeden z turistov mi tlieska. Asi za ten zjazd. :-) Vyšliapať sa to však celkom určite nedá. Zosadám a teperím sa hore. Konečne mám 37.
5. Chvíľu maturujem ako pôjdem ďalej. Druhá varianta sa mi ani trošku nepáči a tak upaľujem na žltú a červenú turistickú značku. Vychádzam a doprava. Znovu turisti, znovu poďakovanie. Zopár zákrut a blížim sa k miestu, kde budem odbočovať doprava. Oproti dedko vo vibramkách na mňa volá, že či táto cesta ide na Kačín. Kričím že áno a chystám sa odbočiť. Ešte kuknem do mapy, či je to ono a fičím s vetrom odušu. Furt vládzem. Sranda. O chvíľu už to mám a vraciam sa nazad. Oproti ide Paži, ktorý štartoval asi o 10 minút skôr a evidentne si vybral opačný postup. Za ním páli na plné pecky aj Tomáš. Utešujem ich, že už to nie je ďaleko.
6. Pred Sekylom začínam váhať. 35 aj 32 vyzerá z môjho pohľadu rovnako lákavo. Na 32 vedie durch nejaká cestička a je celá obodkovaná takže to bude asi dosť blbo zjazdné. Druhá varianta je ísť po žltej ale bude to trošku obchádzka. Lenže čiarky sú viac ako bodky tak teda radšej čiarky. Alebo sa to dá celé obísť, ale v tomto prípade už môžem zobrať prvú 35. V poslednej chvíli vidím, že na 35 to už bude príliš okolo. Dobre, ide sa na 32. Teraz kade?
Pôjdem po žltej a po ceste musím odbočiť doľava po lesnej cestičke. Poďakujem páriku za rýchly úskok do krovia a hulím si to po stiesňujúcom "kanáli" dole. Mohol som ísť aj rovno ale ako tak vidím kvalitu tejto cestičky, tak to vyzerá narovnako. No dobre, odbočujem doľava. Ježíš, zase hore do kopca. Pucóóó, zabijem ťa, kua. :-) . Kopec strašný, skoro by som povedal stena. Ufff, ale vyšlapal som to. Fakujem tridsaťdvojku a mažem nazad smerom na 35.
7. Presúvam za znovu na žltú a vôbec sa neteším na to, čo ma čaká. Strašný kamenistý drncák a ešte k tomu strmo hore. Ale budem o chvíľu odbočovať. Oproti schádza slečna s foťákom a pozerá do lesa, čo by tak odfotila. Konečne odbočujem doľava a po chvíli sa lesná cestička zmení na ešte strašnejší kamenistý drnčák. Ešte aj kosti mi drnčali ako som tlačil po tom kamennom poli bike. Prvé čo ma napadlo, že či tam organizátori tie kamene naschvál navozili sami. Nejako som to pretrpel a zjazdujem po odbočke dole k 35.
8. 35 beriem letmo a pokračujem v zjazde. Trošku pošliapem v zákrute a makám smerom na 33. Na križovatke kde by som mal odbočím, váham. Kde je tu tá druhá cesta. Vidím len jednu. Prizriem lepšie a pochopím. Rýchlo odbočujem doprava a hneď doľava. V diaľke vidím, že je to ono.
9. 33 máme a pozerám na 34. To by mala byť rýchlovka. Asfalt, makám a pozerám doľava. Asfaltka to nebude a som pripravený na čokoľvek. Skoro som ju preletel. Brzím a odbočujem. Strážca kontroly gejmuje/smskuje odušu na mobile. Možno ma ani nezaregistroval.
10. Posledná kontrola je pred cieľom. Balím mapu do kapsy a makám po asfalte do cieľa. Ide to našťastie rýchlo. Už som pred bránou a značím čip na stovke. Už ostáva len do cieľa posledný špurt. No samozrejme, všetci sa tu premávaju ako na korze. Presne ako na cyklomaratóne na Duchonke pred dvoma rokmi v cieľovej rovinke v štýle: "Ja som už došiel, mne sú ostatní pretekári ukradnutí, mne je to jedno."
Nadávam koľko sa mi vojde do úst a znovu rozbieham. Finíííííš a je to tu. Zaujímavé, že ešte vládzem stáť. Nevládzem. Padám na zem a odpočívam.

Ako tak sedím, vyberám dnešnú mapu z kapsy a pozerám, kade som to jazdil, či som dobre vyberal. Naraz len pozerám na nejakú kontrolu a nejako si neviem spomenúť, či som na nej bol. 45. Chvíľu som nechápal. Pot ma oblial a bolo mi všetko jasné. Diskvalifikácia. Dooopr....
Vedľa stojaci Puco pravdepodobne niekomu vysvetľuje optimálne postupy a zbadá mňa. Naznačujem mu, že sa mi trať páčila, že to bolo fasa. Tiež aj to, že som asi disknutý. Že som nevidel na mape tú 45. Jeden z časomiery mi berie čip a podáva vzápätí bloček. No jasné, je to 45 a diskvalifikácia. Pýtam sa, či by som ešte mohol ísť pre ňu. Akonáhle sa prejde cieľom, už je neskoro. Môžem sa otočiť meter pred cieľom a makať nazad ale takto je to neskoro.
No dobre. Tak nič.
Idem dole na parkovisko, Rasťo C. ma víta a zvestujem mu jóbovku. No čo už, smola. Prichádza JM a ako začne hovoriť, že kedysi som kdesi písal, že medzi bikermi nepanuje taká správna bikerská atmoška, vedel som kam mieri. Tak som mu to vysvetlil zvlášť a po lopate. :-) Motať sa v cieľovaj rovinke a robiť si z toho korzo, na to budem nadávať vždy. Aj ako nepretekár. Istý poriadný diel viny si musí zlíznuť aj organizátor, pretože ten cieľ bol postavený fakt nezmyselne. No hádam sa nabudúce poučia. To bol snáď jediný nedostatok dnešnej naozaj vydarenej akcie. Mapa bola napočudovanie veľmi dobrá aj keď drobné chybičky by som vedel nájsť. Oproti akcii z prvého mája však bola vynikajúca. Čo sa týka inkriminovanej kontroly číslo 45, musím povedať, že sa na tom farebnom tmavozelenom podklade s hrubými čiarami znázorňujúce poľné cesty dosť strácala. Určite to však nebola schválnosť od organizátorov. Chytáky takého druhu by si hádam nedovolili. :-) Chcelo by to niečo šikovné vymyslieť. Aha, ešte jedna vec ma napadla. Strážcovia kontrolných staníc, "páni prsteňov", dosť uľahčujú orientáciu v lese. Niektoré kontroly sú zašité na najneuveriteľnejších miestach, často aj v slepých uličkách kde turistu nevidieť ako je rok krátky. A človeka v lese uvidím skôr ako dvojfarebný kockatý lampiónik. Pritom si stačí ľahnúť pekne na deku, čítať dobrú knižku a chytať bronz, prípadne kliešťov. :-)

Mno, takže mám za sebou prvú diskvalifikáciu. Vo štvrok som si ju vychutnal nanečisto ale dnes navostro. Aj keď tá navostro chutí fakt blbo. :-)