Na tieto preteky som sa nejako zvlášť nepripravoval. Dokonca som s hrôzou zistil, že som toľko jazdil po rôznych pretekoch po slovensku, že mi na akúkoľvek prípravu tu v Karpatoch neostal čas. Akurát som zaregistroval, že jednu lesnú cestičku lesáci spevnili a urobili z nej normálnu lesnú spevnenú cestu. Toť vše. Ako a kde sa bude jazdiť dnes, nemám potuchy. Tak to má byť, či nie? :-)
Juro M., ktorý sa pôvodne hotoval ísť, svoju účasť nakoniec odvolal, ale zato sa hotoval prísť Rasťo Trubač. Ešte stihol povedať, že aj jeho kolega Roman sa chystá ísť.

Tak sme sa v sobotu doobeda stretli s Romanom na registrácii. Samé známe tváre. :-) Rasťo Cigán ma prekvapil svojou účasťou. Hlavne kvôli ťažkému úrazu spred pár mesiacov, čo sa hóódne dlho dával do poriadku. Registrácia trvala dosť dlho tak sme si vo fronte pokecali všeličo a aj o Horale, aké to bolo brutálne. Tak ako aj minulý rok. Teraz som už celkom rád, že som toho Horala nešiel. Prešiel by som to síce, ale bike by sa so mnou asi prestal kamarátiť. Konečne som na rade a registrujú ma do kondičnej kategórie. Myslel som si, že to je tá naj kategória, do ktorej ma môžu pustiť. Minule som bol v nejakej dlhej ale vyššie bola nejaká výkonnostná či čo. Do tej som chcel ísť. Ale to som si myslel, že je to práve táto kondičná.

Zaregistroval som sa, vyfásol som fakáč a zistil, kedy štartujem. Hmmm, až o dve hodiny? To nemá zmysel tu postávať, idem domov. Potom sa vrátim. Roman to urobil tiež tak. Štartuje iba o pár minút skôr ako ja.

Milé deti.
Určite vás už v škole učili, že charakterný človek si má stáť za svojím názorom, za svojím slovom, že? V nasledujúcich riadkoch si prečítate, ako sa to nemá robiť.

Po prvej akcii {MTBO v Rači} som sa dušoval, že kvôli párkilometrovým pretekom sa predsa nebudem trepať kamsi dočerta, t.j. do Nitry. No vidíte, pár týždňov ubehlo (dva), a som tam, kde som pôvodne vôbec nemal chuť ísť. Takto to dopadne, keď máte priateľov, ktorí vedia, ako ma zlomiť. :-)

Tak si teda jacháme skoro ráno do Nitry a kecáme s Jurom o práci, web stránkach, pretekoch aby nám cesta rýchlejšie ubehla. Do centra pretekov sme sa dostali včas a vybavili si všetky náležitosti, trochu sa rozjazdiť a jedeme na vec. Dnes nás čaká zaujímavá jazda. Ja mám najväčší strach iba z mapy. Orientovať sa v totálne neznámom teréne iba podľa mapy dá zabrať. Vkladám teda svoj pretekársky osud do tých dvoch máp čo som práve vyfasoval. Preberám ešte foťák od Jura ako ma zvečnil pri štarte a pomaly sa rozbieham do lesa.

f1. a 2. kolo Slovenského pohára v orientačnej cyklistike

S jedlom rastie chuť. Poznáte to.
Kedže sa akcia v Rači celkom podarila, Igor položil zásadnú otázku, či nepôjdeme do "Nitry".
A kedže Bobo mi uštedril v Rači potupnú prehru (vyhováram sa, že bol v domácom prostredí...), bolo načim porovnať sily niekde, kde to nikto z nás nepozná. A tak sme sa dohodli, že pôjdeme. Ešte sme sa pokúšali nalákať aj Jura, ale ten zatiaľ odolal.

Podrobnosti o akcii sme sa dozvedeli na oficiálnych stránkach orienťákov . Išlo o dvojdennú akciu, v sobotu krátka a v nedeľu dlhá trať. Rozhodli sme sa prihlásiť na tú dlhú, nakoniec mala len (teoreticky) okolo 35 km (to bolo asi vzdušnou čiarou), na to sme si po maratónoch v roku 2001 rozhodne trúfali. Ešte zostávalo vyrobiť si mapník a v nedeľu ráno vyraziť.
V sobotu v Bratislave poriadne pršalo, našťastie v priestore pretekov len chvíľu. V nedeľu, keď sme odchádzali, bola u nás celkom kosa, po príchode na preteky nás však prekvapilo až nenormálne teplo.
Ináč preteky sa odohrávali v kopcoch v okolí hradu Gýmeš, vďačnom to objekte fotografických snáh Boba. Pri prezentácii sme sa prihovorili časomeračom a organizátorom z VOS-TPK. Keď sme sa im priznali s našim pevným odhodlaním ísť dlhú trať, ej veru všelijako krútili hlavou, očami i ušami (asi mali strach, či nás nebudú musieť ísť hľadať po kopcoch). Nuž a keď som zistil, že pretek má 17 kontrol, veru mi nezostalo ľahko na srdci. Ešte nafasovať "fakáč" (to je elektronický čip na registráciu kontrol), prosím spýtajte sa niekoho iného ako došiel k takému názvu..., polhodina sústredenia a pomaly ideme na vec. 

Igor ma už minulý rok lanáril, aby som podporil aktivity študentov a pedagógov z gymnázia na Vazovovej ulici, ktorí prepadli orientačnému športu a organizovali (okrem iných) aj verejné preteky v orientačnej cyklistike so štartom v Rači.
Hoci som z Igorovho rozprávania vedel o čom to asi je, predsa len sa mi nejako veľmi nechcelo a ani som tam nešiel. Toho roku sa však začal angažovať aj Bobo a tak som sa nakoniec rozkýval i ja.

Pre úplne neznalých problematiky len stručne: ide o preteky po lesných chodníčkoch a cestách (nesmie sa z nich zísť), kde je úlohou čo najrýchlejšie nájsť v danom poradí vyznačené kontroly. Kontroly majú väčšinou tvar visiacich lampiónikov, sú pri nich klieštiky, ktorými si označíte prislušnu kolónku v tlačive, ktoré vozíte pripevnené na bicykli. Ďalší \"hardware\", ktorým sa musíte vybaviť je mapník, kovový otočný stojan na mapu, ktorý si pripevníte na riadidlá (a prestanete vidieť na cyklokompík). Organizátori ho požičiavali za poplatok 30 Sk. Mapu, podľa ktorej idete pretek, dostanete minútu pred štartom a tak si vymyslieť optimálny postup vlastne nie je kedy. O to vačšia je to potom sranda.

Niekedy pred mesiacom mi prišla mailom pozvánka na MTBO poriadanom v Rači. Prihlásili sme sa s Jurom minulý rok ale nakoniec sme dali prednosť cyklovýletu v Karpatoch. Nie je to ďaleko, priestor nad Račou poznám asi dosť dobre takže by nemal byť problém s orientáciou. Niekde predsa musím začať. A kde, ak nie rovno doma? Tak som ešte týždeň pred termínom skúsil nahovoriť Jura M. Veď už niekoľkokrát spomenul orientačnú cyklistiku tak hádam bude viac naklonený si to tiež skúsiť. Tak sme sa teda nakoniec dohodli, že pôjdeme obaja.

V jedno sobotné mrazivé ráno (10 hodín) štartujem hore nad kúpalisko. Juro tam už je a zrejme sa už zaregistroval lebo v rukách tríme nejaký ružový papierik s gumičkou a nevie čo si s tým má počať. Neviem mu poradiť, som tiež rovnaký greenhorn a netuším na čo to môže byť. Veď nám to hádam vysvetlia. Organizátorka medzitým vyrevúva pokyny (tlampač mimo provoz) a pýta sa, či nemá niekto čendžnúť (rozmeniť) stovku.
O chvíľu som sa zaregistroval aj ja a tiež neviem, čo mám robiť s gumičkou a tým papierikom. Mapník som po chvíľkovom maturovaní namontoval na rajdy a zisťujem pritom, že v žiadnom prípade nebudem vidieť na tacháč. Potom si poviem, že to je aj tak jedno. Hlavne budem asi čumieť na mapu a jazdiť (a tlačiť bike :-) nadoraz.