MTBO Donovaly 2003

Sobota - krátka trať 

Po príchode na Donovaly zostávali zhruba dve hodiny do štartu, takže dosť času na ubytovanie, vybalenie bicykla a môžme ísť na vec. Štart krátkej trate bol na vlekovej stanici na kopčeku týčiaceho sa nad Somárskou lúkou. Kým som sa vyškrabal na kopec, stihol som sa poriadne zapotiť, našťastie pofukoval silný vietor a teplo veru nebolo. Tých pár minút do štartu som aj stihol premrznúť, ale stále lepšie ako to ísť v horúčave. Konečne nadišiel môj čas, dostávam mapu a to je zaujímavé, okamžite prišla vlna paniky, asi ako: "preboha, veď ja na tej mape neviem nájsť ani štart, zase budem kufrovať hneď na prvej kontrole..!" Našťastie som sa zhlboka nadýchol , paniku potlačil a aspon postup na prvú kontrolu som si vduchu vytýčil.

Bol celkom jednoduchý: prekrižovať lúku pod stanicou, nabehnúť na asfaltku, po nej cez osadu Buly až na koniec a potom sa uvidí. Prvotný dolekopec a 50-ka na tacháči, myseľ sa mi trochu ukludnila, po rovine cez osadu a už by tu niekde mala byť tá križovatka, na nej musím vyraziť strmo doľava. A tak sa aj stalo, po 15-tich metroch som vletel do stáda oviec, bača ma len ukludňoval, že môžem "cez ne" v pohode ísť, lenže tie ovce mali väčšie paniku ako ja a tak moj postup bol slimačí. Konečne som sa pretlačil cez stádo akurát na to aby som zistil, že som zle odbočil. Tá zakruta vľavo mala byť ešte viac vľavo a hlavne do kopca, malo mi to hneď udrieť do očí... A tak mi nezostáva nič iné, ako sa vrátiť cez stádo ešte raz a začať sa škrabať hore, tentokrát už správnym chodníkom. Uff, prvá kontrola a už mám poriadnu stratu..., to to začína, už to bude tradícia.

Strmý kopec miestami tlačím, chodník sa obracia, ja koketujem s myšlienkou skrátiť si postup cez les, naštastie to zavrhujem, bola by to ďaľšia chyba. Lenže tú urobím hneď vzápätí, na druhú kontrolu sa núka postup po chodníčku, ktorý nezačína hneď z hlavného chodníka a ja sa ho vyberám hľadať do lesa s podrastom. Po asi troch minútach pochopím, že som spravil ďalšiu blbosť, obraciam sa na druhú stranu, kde očakávam zjazdnejší chodník a na ten, vďakabohu po chvíli narazím. Od neho dolekopec s cudziou kontrolou (opäť chvíľa pre paniku - bože zas som inde než som mal byť), ale zisťujem, že to sú asi obľubené chytáky staviteľov trate pre nepozorných pretekárov, lenže hohó, ja chcem tento pretek dokončiť (nech to trvá hociako dlho). Takže za zákrutou konečne nachádzam "tú moju" kontrolu a povzbudený "úspechom" vyrážam na ďaľšiu.

Číslo 3 je schované nikde na slabunkom chodníčku nad osadou Polianka - susediacou s osadou Buly. Po klesáku odbočujem predčasne a zbadám sa prineskoro, takže si na kontrolu nabieham zbytočne zhora a opäť strácam čas. Navyše po odchode z kontroly viem podľa mapy, že mám ísť na hlavnú cestu - asfaltku , aicky odbočím doprava, tam kde sa mi zdá hlavnejšia a po chvíli končím v slepej uličke. Domáci pred chvíľou kričali, že asi ideme opačne (bol pri mne ešte jedne biker), ale ja som im neveril, veď tu každý chodí krížomkrážom.... Zlosť na vlastnú blbosť si vybíjam už na asfaltke, po pravej strane míňam štart, tentokrát už som zorientovaný dobre, biker predomnou odbočuje doľava na obchvat kopca, lenže mne sa to zdá byť príliš veľká výšková strata, idem kopec z pravej strany a po lúke krížom popod vlek zbadám v diaľke oranžový lampión. Doťahuje ma Šani a dáva zopár taktických rád, škoda len, že už i v miernom horekopci po odchode z lúky ma predbieha a mizne vpredu. Naštastie ďalší postup je zase kúsok po asfaltke, stíham čumieť do mapy, nakoniec kopírujem postup bikera predomnou a trápim sa cez čerstvé rúbanisko až ku 5-ke, po preteku schytala táto kotrola najviac kritiky, navyše na mape nebol nový chodníček a dalo sa to ísť lepšie.

Obchádzam amfiteáter, vybieham na asfaltku a v diaľke hore predomnou vidím visieť ďalšiu kontrolu na stĺpe vleku. Tak toto je jasné, hovorím si, zaťať zuby a po lúke hore (išli predomnou viacerí). Lenže aj to bola chyba, kúsok odo mňa bola asfaltka, hoci mierne väčším oblúkom, predsa len hore kopcom výrazne rýchlejšia. Nevadí, z vyplazeným jazykom orážam 6-ku a už sa snažím nabrať správny uhol, šregom dole lúkou, minúť ostrovček lesa a nájsť spravny vstup na chodník. Ten síce míňam o dobrých pár metrov, ale aj tak sa mi podarí prebiť až na druhú cestičku a konečne priblúdiť až ku kontrole číslo 7.

Osmička bola už malina, ale tam som sa úplne zasekol. Ponúkali sa zhruba dva postupy na devinu, oba mali svoje výhody i nevýhody a ja som sa nevedel možno i minútu pohnúť z miesta a spraviť nejaké rozhodnutie. Nakoniec som sa rozhodol vyklesať dole cez potok na asfaltku , cez dedinu Mistríky prísť až pod kopec a krížom cez lúku vybehnúť ku kontrole. Nuž nebola to úplná blbosť, ale s takým postupom by som sa veľmi nemal chváliť.

Až na kopci som pochopil, o koľko som si to predľžil. Aspon že posledný postup som volil úplnú diretissimu, s efektným výskokom cez kopu šotoliny na asfaltku, posledný špurt do kopca , v areáli kempu orážam zberku a už viac menej v pohode do cieľa.
Skončil som potupne na poslednom mieste, ale veľmi ma to netrápilo, zážitok to bol zaujímavý, ani som sa veľmi nezničil, jednoducho mám organizmus nastavený na marátony a po hodine bikovania som akurát tak zahriaty na pracovnú teplotu. Aj som sa v cieli posťažoval p.Kráľovej a tá mi (prorocky) povedala, že veď zajtra si to (na dlhej)vynahradím....

Nedeľa - dlhá trať s voľným výberom kontrôl a hromadným štartom.

Do nedeľného rána som sa prebúdzal trochu s obavami, jednak ešte v piatok hlásili dážď a jednak bol sobotný večer trochu "náročnejší" čo sa týka dopĺňania iontov, B-vitamínu a neviem čo sa ešte vlastne v tom pive nachádza.
Našťastie predpoveď nevyšla, krásne teplé ráno dávalo tušiť, že i ten dnešný deň vyjde.

Štart sa mal konať na parkovisku na druhej strane cesty, vybral som sa tam o trochu skôr, nech sa povozím a zahrejem na pracovnú teplotu. Postupne sa pozbierali všetci bikeri, avizovaný nácvik štartu sa našťastie nekonal a tak sme vyfasovali mapy a za nakrúcania kameramanov Slovenskej televízie sa celá masa pustila do boja. (No masa.., zas tak moc nás nebolo...) Ja som sa zaprisahal, že nevyrazím kým nebudem mať absolútnu istotu v postupe, naštastie sa mi zadarilo si spraviť jasno vcelku rýchlo a tak opúšťam parkovisko zďaleka nie posledný. Smer je jasný, všetky tri kontroly nad cestou, jednu na mostíku a potom ďalej. Asfaltka zarezaná medzi domčekami v strmom kopci je naštastie takmer bez stúpania, a tak je aj začiatok dnešného preteku vcelku rýchly. Kontrolujem si orientačné body, koniec asfaltky, chodník cez lúku do sedielka a orážam prvú kontrolu. Postup na ďalšiu je krížom cez lúku, chodníček, napojenie na asfaltku, zosadanie a strmý dolekopec do zalesnenej dolinky, no zatial to ide fajn. Sekundu rozmýšlam na treťou v poradí, ale veď je to jasné, asfalt je najrýchlejší a pod lanovkou strmo do kopca, nakoniec veď mi to potvrdzujú aj ďalší dvaja bikeri predomnou. Pekne udýchaný špekulujem ako ďalej, po včerajších experimentoch som trochu opatrnejší, lúku radšej nekrižujem, kúsok po asfaltke a potom obchádzam pár domov, hotel, či či to bolo a až teraz krížom cez lúku, mostík s kontrolou číslo 4 predomnou.

"No zatial to ide ako po masle.. ", povzbudzujem sa , veľmi nešpekulujem, nábeh na asfaltku si skracujem cez lúku (veľká chyba!!!), lenže tá je taká vydrncaná, že postupujem pomaly a len sa bezmocne pozerám na bikera, čo to obchádza po asfalte a mizne v diaľke. Snažím sa zrýchliť ale fakt to nejde, posledný úsek som taký napálený, že zosadám a bežím vedľa bicykla, vytláčam ho na cestu a konečne, poriadne vysilený, snažím sa pridať na asfalte. Asi som to prepálil, lebo sa mi nedostáva dychu, rozbolel ma žalúdok a tak trápim posledné metre stúpania. Obchádzam miesto, kde bola včera kontrola, našťastie už je dolekopec, pri zjazde si trochu oddýchnem, lenže cez sedielko sa ku číslu 1 zase stúpa a ja sa zase trápim...
Konečne ju mám, otáčam bike a predomnou sa otvára scenéria strmého výstupu do sedla pod asfaltkou, je mi jasné: tam budem tlačiť a veru sa nebudem môcť veľmi ponáhlať. Okolo sa mihne Vlasto, takmer spadnem z nôh, asi je za mnou, veď postup bol taký, že bolo rozumné vybrať všetky kontroly nad cestou, zatial sme asi išli rovnako a ja som pred ním! Nuž trochu som pookrial na duši, tlačím bike do kopca a za chôdze obraciam mapu v mapníku, trošku pozerám do mapy a špekulujem ako ďalej. Konečne som na asfaltke, krátke stúpanie a klesám do osady Buly, vetrík chladí spotenú tvár. Prichádzam na miesto kde som včera zakiksoval, dnes ale idem na isto, dobieham jedného bikera, lenže ten ide rovno a ja musím doľava a do kopca. Ku jedenástke bike dotlačím, orážam a zisťujem, že asi pozmením postup, na dvanástku je to moc hore a dole kopcom, vezmem ju radšej cetou späť. Vyťahujem fixku a kreslím náhradný postup.

Vraciam sa dole kopcom, doľava a mierne hore ku vodárni, strmý a kamenistý padák s takmer neviditeľnou odbočkou do lesa cez potok, len tak tak som to zbadal a krásny traverz v hustom lese. Tento úsek sa mi veľmi páči, ešte keby som vládal rýchlejšie.... Orážam devinu a chvíľu odolávam pokušeniu vytlačiť bike cez les a kopec na skratku ku desine. Nie, nie, dnes jazdím na istotu, vraciam sa po traverze hore a okolo vodárne po strmom svahu vychádzam na lúku. Dlhé tiahle stúpanie absolvujem po chodníku v tieni borovíc a vcelku v pohode dochádzam ku desine.

Orazím a po návrate na chodníček zisťujem, že mám prázdnu zadnú dušu. Tak a začínajú patálie! Vyťahujem pumpu a dohustím, ak to je "ploužák", tak skúsim dôjsť bez výmeny, lenže už je jasné, že schytám minúty navyše. Nejako mi to odobralo chuť bojovať, pri traverze krásnou lúkou pod Hrubým Vrchom sa viac venujem pohľadu na mäknúce zadne koleso, než výhľadom do okolia. Po návrate na chodník opäť musím pumpovať. Predomnou na okraji lúky je trinástka, orazím ju a aicky vyrážam hore lúkou na dvanástku, neuvedomiac si, že som zabudol na kontrolu číslo 7, hoci som ju mal poriadne namaľovanú na mape. Spamätám sa až na hornom okraji lúky, navyše koleso je už zase prázdne a tak, nadávajúc, vyberám vercajk a mením dušu. Navyše zisťujem, že som si amatérsky zobral dušu 1.5-1.75 a ja mám plášť 2.1, no proste paráda! S obavami sa zase púšťam dole lúkou a hľadám ten správny vjazd do lesa, na cestičku, čo ma zavedie až ku sedmičke. Obchádzam chatku, po chodníku úzkostlivo sledujúc ako sa správa zadné koleso, smerujem ku kontrole, viem, že ešte treba odbočiť doľava hore po chodníčku, lenže ten nie a nie nájsť. Daľší dvaja bikeri blúdia po okolí, vymieňame si skúsenosti, nachádzame chatku, ktorá nie je vôbec na mape, cestička by mala odbočovať niekde v jej blízkosti, lenže my ju nevieme nájsť. Nakoniec to vzdávame, vraciame sa na lúku a po hornom chodníku ju konečne nachádzame.

"Nuž tak toto bol podraz!", hodnotím neaktuálnosť mapy, to ma stálo daľších päť či sedem minút.
V podstate aj tak už hrám len o úspešný návrat do cieľa a tak sa vydávam za tou vynechanou dvanástkou, stretávam Igora, tiež je nejaký bez nálady, doľahla naňho únava. S nie práve najtvrdším zadným kolesom vyklesávam po peknom traverze smerom ku 5-ke, samozrejme miniem odbočku, (tento úsek lesa je asi pre mňa začarovaný -včera tuná to isté kufrovanie), vraciam sa nazad a orážam ju. Naspäť na hlavný chodník dole ku trojke, to bolo rýchle, a teraz dilema ako ďalej. Postup na 14-ku cez dedinu sa mi zdá nejako od ruky a tak idem priamejším, ale strašne strmým chodníkom dole úzkou dolinou s nádherným kamenným morom. Takmer som na rozbitom chodníku hodil tigra, nakoniec s trápením to nejako vybrzdím až ku potoku. Preskakujem lopúchy a po krátkom stupáčiku orážam 14-ku. Som pred cieľom , blízko včerajšej poslednej kontroly, takže vyšlapem ten zvyšný kúsok dohora, opäť diretissima cez dedinu a konečne do cieľa. Prichádzam so strašným časom, opäť potupne posledný, ale opäť si hovorím: "Stálo to za to". Tie kopce su nádherné a ako nováčika medzi orienťákmi (hoci na staré kolená), ma to vôbec nemusí zlostiť.

Takže rezumé: dva dni po sebe posledný, ale výborné počasie, zaujímave chodníčky a dokonalé prostredie (bože, keby som tu doma mohol dýchať taký vzduch ako tam v lese...) rozhodne prevážia všetky negatíva. A kedže ďalšie dve kolá pohára maju byť na Skalke, už sa neviem dočkať.