MTBO Kačín 3.5.2003

3. kolo SP HI-TEC v OC - VVKS - Záhorská Bystrica 3.-4. 5. 2003

Také trochu už vážnejšie preteky v MTBO som prvý krát absolvoval už minulý rok a kedže som nebol posledný, skúsil som ich zasa. Tentokrát v blízkej Záhorskej Bystrici, po oba víkendové dni. V sobotu bola naplánovaná tzv. krátka trať a v nedeľu "scorelauf", pretek s voľným výberom poradia kontrol. Navyše vzhľadom na moj ročník narodenia, konečne v kategórii kam patrím, t.j. M40-, takže vitajte medzi starými pánmi! 

Sobota - krátka trať

Sobotné ráno nás privítalo skučiacim vetrom a dažďovými prehánkami. S Tomášom sme sa dohodli, že na zhromaždisko vyrazíme na bikoch, ale keď nás silný nárazový vietor takmer zhodil z bicyklov, predsa len sme sa tam odviezli autom. A dobre sme urobili. Na Záhorskej strane pršalo hodne viac a aj teplota v porovnaní s predchádzajúcimi letnými dňami klesla. Ale to je pre preteky fajn, lepšie sa dýcha a v lese iste veľa blata nebude, keďže dlhotrvajúce sucho skôr totálne vyprahlo všetky lesné cestičky.

Po prezentácii nám do štartu zostávalo kopec času a tak sme sa dlhú dobu motkali po areáli Energetického učilišťa (inak pre podobne akcie úplne ideálne miesto!), kecali s ostatnými účastníkmi a mysleli na Boba, ako sa mu asi darí na tom Šela maratóne v takomto počasí.
Konečne nadišiel čas na presunutie na štartovisko v Mariánke. Po ceste ešte straší pár kvapiek, ale dážd už ustáva a vietor sa tiež utišuje. Na námestíčku poniže Mariánskeho kostola už vypukli preteky, prví štartujúci vyrážajú na trať. Tomáš má ešte kopec času, takže ide pobikovať po okolí. Ja dostávam mapu a vyrážam. Trojuholník na mape ukazuje na miesto štartu (aspon som si to myslel) a na prvú kontrolu sa mi zdá, že treba ísť vľavo do Marianskeho údolia. Prechádzajúci štartujúci ale vyrazil na opačnú stranu a tak mi to bolo aj divné, ale nevadí, vyrážam a po ceste ešte študujem mapu. No naozaj to ale bude nejaké popletené, nejako sa neviem zorientovať, podľa mapy nepoznávam okolie štartu a cez kopček s kaplnkami sa vraciam naspäť do dedinky a zúfalo sa snažim prekonať tú paniku, ktorá ma úplne opantala. Do prčic kde to teda vlastne som ? Uvedomujem si že strácam kopec času a nakoniec vyklesávam do druhej uličky a až potom sa konečne chytím a podľa tvaru uličiek konečne nájdem správny smer. Dojsť na prvú kontrolu už bolo dielo minúty a pol, ale tých strašných 15 stratených minút predtým , to je moja smrť. Aspon keby som si zobral buzolu, lenže ja som si bol taký istý, preboha snáď nebudem blúdiť v Marianke! no a vidíš ho. Teda parkový pretek asi nebude mojou silnou stránkou...

Naštastie toto bol môj prvý a posledný kiks tohto dňa, aj keď iste stál za viacero iných. Zbytočne nebudem komentovať postupy na ostatné kontroly, vcelku prekvapivo som všetko našiel (relatívne) rýchlo a bez chýb, akurát poznamenám, že škrabanie horekopcom na Sekyl ma vydesilo, moja kondička stojí po premaródovanej zime za houby a veruže som potupne bike aj tlačil. Za to dolekopcom som predbiehal jedna radosť, predsa len 90 kíl je 90 kíl. Orážam fakáč v cieli, od boys z VOS-TPK okamžite dostávam "učtenku" a pozerám na medzičasy, hneď prvý 17 minút, strata na prvého vyše 15 minút, to je ooooooostuda jak Brno! Takmer sa bojím ísť pozrieť predbežné výsledky, predsa len byť prvý zozadu, uff mal som o trochu lepšie ambície....

No, nakoniec to až tak zle nedopadlo, posledný som nebol, ale tá chyba ma vytočila. Nakoniec mi to Puco vysvetlil, ten trojuholník, ktorý som považoval za štart to je tzv. "mapový štart", t.j. bod odkiaľ sa má začať pretekár orientovať až poň by mal byť zo startu navádzaný fáborkami. Ja som si doposiaľ myslel, že mapový štart je proste štart, kde dostaneš mapu a ideš. No kedže ten bol vzdialený od štartoviska dobrých 300 metrov, o toľko som bol aj ja posunutý v mape. No proste hrúza! Doma som večer ešte čumel do mapy a snažil sa pochopiť, ako može človek blúdiť 15 minút na štyroch uličkách. No, radšej rýchlo zabudnime!

Nedeľa - Voľný výber kontrolných stanovíšť 

Tento druh preteku má oproti klasickému, kde je vyznačené poradie označovania kontrol ešte to čaro, že ak vieš dobre čítať mapu môžeš vybrať lepší postup ako tvoj súper. Na štart sa toto preslnené ráno dostavili aj Bobo (majúc za sebou sobotných vyše 80 km Šela maratónu) a Rasťo Trubač, ktorému MTBO tiež zavoňalo a tak sem tam si z cesty odskočí do terénu. Puco ma ešte stihol upozorniť, že najlepšie je si celý postup vytýčiť už na štarte, počas preteku je človek nervóznejší a urobí viac chýb. Pravda nič nebráni v polke preteku zmeniť postup, ak sa ukáže, že ten nový by mohol byť lepší.
A tak konečne dostávam mapu (poctivý A3 formát), musím si ho vložiť do mapníka dva krát preložený, vymýšľam postup, načmáram si ho červenou fixkou a vyrážam. Hneď prvé dve kontroly sú v dedine a veru ja klasicky (ulica ako ulica) prelietam okolo a trvá mi dve minúty kým sa vrátim a nájdem prvú z nich, zašitú v uzunkej uličke medzi záhradami. Bisťu tak to teda nie, hovorím si, žiadne opakovanie včerajšku! Našťastie už sa také nič neopakovalo, druhú kontrolu sa nedalo ísť inak než optimálne a tie ostatné , tam sa opäť ukázala moja mizerná kondička. Pri stúpaní na Holý vrch som už bol premočený od potu, navyše aj slnko začalo dobre pražiť. Ďalšie dve kontorly - prvá medzi Sekylom a Hrabovinou, druhá čosi južnejšie na úpatí parádnej roklinky o ktorej existencii som nemal ani poňatia, hoci som okolo nej bikoval nieľko rokov, boli našťastie na hrebeni s malým prevýšením, bez špekulovania o skratkách som použil hlavný Kačínsky chodník a oplatilo sa to. Na ďalšej kontrole som sa rozhodol postupovať cez hlbokú údolíčko, ktoré ústí na asfaltku zo Železnej na Kačín, nikdy som tam nebol a veru dolinka to bola parádna. V jej strede dokonca skautská chata, kde sa nachvílu chodník stratil až som si myslel, že som podľa mapy inde než mám byť. Pravda, pekný terén na výlet ale pomalý na pretekanie. V cieli som zistil, že keby som tú dolinku obehol po hrebeni, aj keď takmer dva krát dlhšou cestou, bol by som na ďalšej kontroel rýchlejšie. To je ďalšie kúzlo orienťáku - ohodnotiť rýchlosť postupu, rozhodne nie vždy je nakratši postup ten najrýchlejší...
Po asi 10-ich km bikovania som konečne vo svojej koži, na ďaľšiu kontrolu trielim po asfaltke okolo Kačínskej lúky a mám vyslovenú radosť z pohybu. Tento postupo som si odpamatal tak, že nepotrebujem vôbec pozerať do mapy - nuž profíci sa asi smejú, oni si pamataju dva-tri postupy dopredu, ale fakt je, že mozog v strese pracuje úplne inak, a aj toto treba trénovať. A konečne prichádza padák do doliny vedľa učilišťa, idem rýchlo, dokonca až tak rýchlo že mi vyfučí z hlavy, že ma čakajú ešte dve kontroly v záhradkárskej oblasti a ja si to už futaším do cieľa. Našťastie mi niekde v hlave zablikala kontrolka, ja sa pozriem do mapy, zanadávam a obraciam bicykel. Našťastie som stratil iba pár výškových metrov, vlietam medzi úzke uličky v záhradkárskej oblasti, dole a doprava a už ju mám. Predo mnou je posledná kontrola, takmer na okraji mapy, vzdušnou vzdialenosťou menej ako 500 metrov. Škrabem sa hore pod les a začínam špekulovať, nejako ju nevidím a už by mala byť tuná niekde. Nuž nie som sám , viacerí borci blúdia okolo mňa, tak toto bude nejaká potvora jedna zašitá! O odbočku nižšie vidím vracať sa jedneho pretekára, zrejme ju našiel idem \"po jeho stopách\" a konečne, posledná je moja!

Nasledujú šprinty do cieľa, v bráne učilišťa je zberka, takmer sa vysypem ako sa snažím zabrzdiť čo najbližšie pri nej. (Nuž hej, Rasťo bojoval a pri návrate do cieľa si ju ani nevšimol, samozrejme, že ho diskli, bože to by asi nasralo každého). A už len stupáčik do cieľa a máme to za sebou.
Napriek svojej pomalosti hore kopcom si teraz robím ambície rozhodne nebyť posledný. Puco ma v cieli hneď schladí, že som išiel presne opačný postup ako sa mal ísť. "Prečo?"Pýtam sa ho. "Nuž, najprv si mal zobrať tie kontroly u záhradkárov a výjsť hore na kopec z tej strany, lebo je to miernejšie a menej sa zavaríš!" Tak presne o tom to je scorelauf! Kurnik, tak to by ma vôbec nenapadlo! Ale nevadí, aspon polovica pretekárov volila podobný postup ako ja , takže sa zdá, že aj profíci sa sem tam pomýlia.

Nakoniec som skončil v zhruba v polovici štartového poľa, čo považujem za neslýchaný úspech! Puco ma dokonca prehovoril aby som sa zaregistroval medzi orienťákov a tak dokonca mením program, o dva týždne namiesto Dubničáku s jeho čiastočne novou (ale na mňa stále ešte asi príliš dlhou) traťou, volím radšej Donovaly a ďaľšie kolo SP HI-TEC.

Už sa teším!