Vlastne sa mi na víkendové medzinárodné orienťáky ani veľmi nechcelo. Na horáku som za rok 2006 natočil omračujúcich 130 km a prichádzajúca viróza spolu so stále boľavou rukou po zlomenine pravej ruky, neboli tie správne motivačné lákadla. Ale keď som stretol pri robote filantropku Evu K. a potom aj Jura M., tak som sa nechal ukecať. Som mäkký. Nabudúce sa im vyhnem. :-)

Vybral som si však len základnú kategóriu pre verejnosť. Aj tak som už skoro všetko pozabúdal. Ilja mi na preteky požičal svoj čip, čím mi určite ušetril času a peňazí. Aj tak nemohol súťažiť, lebo mal službu.

19.9.2004 Pezinok Kučišdorfská dolina - Slovenský pohár v MTBO Pezinok 19.9.2004 10.kolo

Oproti včerajšku je horšie počasie a hmlisto.Dnes je ma programe voľný výber kontrol s hromadným štartom, to som ešte nešiel. Ivan si na mňa brúsi zuby, Roman Kučera špekuluje či má šancu udrieť. Dobre že Openkári ideme na koniec lebo inak by som nepochopil štart. Všetci sa zoraďuju do lajny kde na zem sa opačnou stranou položia mapy. Na pokyn ich každý zoberie, zoberie pero a zakresľuje svoj optimálny postup. Potom mapu treba dať rýchle do mapníka a vyraziť.

18.9.2004 Kučisdorfská dolina - Slovenský pohár v MTBO Pezinok 18.9.2004 9.kolo

Keď som sa začiatkom roka dozvedel že budú cykloorienťáky v Pezinku, potešil som sa a rozhodol že keď bude aké také počasie, pôjdem. Keď prišiel deň D som aj tak musel spraviť. Autom som sa bol zaregistrovať ako aj Romana Kučeru a novica v MTBO Ivana Červenku a poobede ma čakal štart. Prihlásili sme sa do kategórie Open aby sme sa my traja mohli porovnať a navyše sa mi iná kategória ponúkala len elitná čo som zasa považoval za príliš. Jednalo sa o krátke trate takže som aj tajne dúfal v slušné postavenie medzi prišelcami.
Poobede som tam prišiel aj s Ivanom a trošku sme ho oboznamovali s pravidlami a systémom ako to na MTBO chodí. Síce tvrdil že je to jasné ale nám bolo jasné že mu to nie je až také jasné.
Presunuli sme sa na miesto štartu a tam ešte do neho trocha hustili štýl štartu.

Včera som sa vrátil so Šela maratónu a s malou dušičkou prišiel do dejiska orietačných pretekov nedaľeko Brna, do dedinky Prštice. Hneď vo dverách stretávam kolegu v vedľajšej kancelárie a vyzvedá, kde som sa tu nabral.
Paži bol ešte prekvapenejší. Tak sme sa po chvíľkovom zaregistrovaní a naháňaní usporiadateľa, nech mi už dá konečne nejaké číslo :-). A čip. Hlavne som vyzvedal od Pažiho, ako vyzerá terén, mapa, počasie. Veď to predsa jazdili včera. Vravel, že mapa je dobrá a terén je mierny a celkom dobrý. Porozprával som mu nejaké zážitky zo Šely a pomaly sa pri tom pripravovali na štart. Štartujem pomerne skoro. 38 minúta.

Na štarte som postretával samé známe tváre, pozdravil Martinovu mafiu, Meda a ďalších.
"Kde máš bendžo" pýtam sa Mikyho.
"Nemám, teraz mám toto" pozerá na svoj hardtail. Vyzerá ľahší ako to vŕzgajúce čudo, čo mal predtým. :-) Vidieť, že si verí. Zato JM povedal, že jemu bendžo funguje, akurát sa mu včera rozsypala sedlovka a v tráve hľadal všetky šróbiky.
Medo mi vraví, že ako čítali o mojom nedávnom (ktorý som nazval Slovenská jar) po Slovensku, tak mi vraj závideli, ako som si dobre pojazdil. Nato sa JM začal chechtať a živo popisoval fotku kde sa so širokým úsmevom ksichtím a za mnou súvislá snehová pokrývka aspoň pol metra vysoká. Nebudem sa vzrušovať nad závistlivcami. Nech si to pojazdia sami a poznajú, že to za to stojí.

Memoriál Ondreja Papánka, Verejné preteky MTBO na Devínskej Kobyle

Na posledné preteky tohoročnej MTB aj MTBO sezóny som sa vybral aj so synátorom. Studené hoci slnečné októbrové ráno nás donútilo nahodiť nejakú tu vrstvu naviac, lenže kým sme na parkovisku na Dlhých Dieloch poskladali bicykle, boli sme premrznutí na cencúľ. Na to je dobrý jediný liek, hýbať sa. Kým sme sa vyštverali popri vodárni hore na lúku zvanú Kukuričák, už nám zase bolo teplo až moc. Zišli sa tu samé známe tváre, prekvapila ma účasť Tamáša Jankóa, spravil z miestnych pretekov hned aj medzinárodné... Poprosil som pani Královú, čoby organizátorku, aby dala Jurka na začiatok štartovej listiny, mladý pôjde dneska trať sám, ja mu budem robit len také krovie aby mal pocit istoty, že keby niečo.... No a potom si schuti zájdem Céčko t.j. najdlhšiu trať.

Jurko absolvoval svoju trať vcelku v pohode, orientoval sa správne, len sem tam zabúdal, že je na pretekoch a mal by aj trochu závodiť. Aj tak sa umiestnil v polovici štartového pola v kategórii A, spolu s hodne staršími harcovníkmi. Na mna čakala trať \"C\" a veru som bol hodne zvedavý, čo vymyslela Stanka v tomto priestore. Odštartoval som skoro na záver štartovky, za mnou už čakal na svoju príležitost Peťo Sámel. Aspon ma bude kto naháňať, myslím si.

Konečne je tu koniec cyklosezóny, nejako som už unavený. :-) Ešte si povinne zajazdím na kobyle a zavesím bike na klinec.

Počasie bolo celkom fajn. Mohlo byť trošku teplejšie ale na jesenný víkend je zázrak, že nepršalo. Tak som sa teda dotrepal z Rače na biku z Krasňanov cez Snežienku popri Karlovke hore kamsi nad Dlhé diely. JM mi vravel, že v týchto končinách sa vraj jazdievajú XC preteky. Že sa mi tu bude páčiť. Nuž, nedbám. Celkom sa mi tu páči. Obďaleč si nejaké decká púšťajú šarkanov. Štýlova jeseň ako sa patrí. Medzitým sa dozvedáme od Královej pár slov o memoriáli Papánka, výklade mapy, upozornenia a môže sa pomaly začať.

Medzi prvými vybiehajú na trať JM so synátorom. JM si potom pôjde odjazdiť aj svoju kategóriu. Ja štartujem spolu s Romanom Kučerom. Takže račané idú spolu. :-) Srandovné je, že Roman si stále myslí, že som z Pezinka, hoci ja si na Romana pamätám ešte zo základnej školy. Chodil o ročník-dva vyššie ako ja. Roman však teraz ide o kategóriu nižšie. :-)

Memoriál Ondreja Papánka, Verejné preteky MTBO na Devínskej Kobyle

Na posledný pretek tohoročnej MTB aj MTBO sezóny som sa vybral aj so synátorom. Studené hoci slnečné októbrové ráno nás donútilo nahodiť nejakú tu vrstvu naviac, lenže kým sme na parkovisku na Dlhých Dieloch poskladali bicykle, boli sme premrznutí na cencúľ. Na to je dobrý jediný liek, hýbať sa. Kým sme sa vyštverali popri vodárni hore na lúku zvanú Kukuričák, už nám zase bolo teplo až moc. Zišli sa tu samé známe tváre, prekvapila ma účasť Tamáša Jankóa, spravil z miestnych pretekov hned aj medzinárodné... Poprosil som pani Královú, čoby organizátorku, aby dala Jurka na začiatok štartovej listiny, mladý pôjde dnes trať sám, ja mu budem robit len také krovie aby mal pocit istoty, že keby niečo.... No a potom si schuti zájdem Céčko t.j. najdlhšiu trať.
Jurko absolvoval svoju trať vcelku v pohode, orientoval sa správne, len sem tam zabúdal, že je na pretekoch a mal by aj trochu závodiť. Aj tak sa umiestnil v polovici štartového pola v kategórii A, spolu s hodne staršími harcovníkmi. Na mna čakala trať \"C\" a veru som bol hodne zvedavý, čo vymyslela Stanka v tomto priestore. Odštartoval som skoro na záver štartovky, za mnou už čakal na svoju príležitost Peťo Sámel. Aspon ma bude kto naháňať, myslím si.

Veľmi sa mi na tieto preteky nechcelo ísť. Ešte stále cítim, aký som dobitý a rozmačkaný z víkendového hokejového turnaja v ČR. Ruky-nohy vyťahané, baterky vybité, treba ich dobiť. V pohode si to pojazdím a pôjdem domov.

S Pažim sme sa dohodli a vyrazili v upršané sobotné ráno na prezentáciu. Ani jednemu z nás sa nechcelo jazdiť v daždi. Prinajhoršom na štart nenastúpime. Postupne sa dozvedám, že sa bude jazdiť na dvoch mapách. Asi je tých 17 kontrol príliš veľa aby sa v pohode vošli na jednu mapu bez toho, aby prestalo byť prehľadné. Ja štartujem po 20 minútach od štartu a Paži pár minút po mne.
Do štartu je však ešte ďaleko a tak sa idem napakovať do blízkej reštiky. Hodím si obligátny smažák s opekanými zemiakmi s tatárkou a pivo. Vzápätí ma napadne, že pivo v tomto sychravom počasí nebol dobrý nápad. A teplé by sa to piť nemalo. :-)
Na štarte zisťujem, že mapa je viac než rozumne veľká. Nevojde sa mi do mapníka, ani keď si ho dvakrát preložím. No kua, ako pozerám označené kontroly, stratím pomaly viac času skladaním a rozkladaním mapy ako samotným jazdením a mapovaním. Nevadí, bedňové ambície nemám, s mapníkom som už dávno nejazdil a aspoň nezabudnem orientáciu v teréne.

9. kolo SP HI-TEC v OC - Kamenný mlyn 4.10. 2003
Je sobota ráno a v okamihu môjho odchodu z domu na Kamenný mlyn sa spúšťa dážď. No fasa, hovorím si, hojne premáčaný záhorácky piesok to bude vynikoš brúsna pasta na moj bike. Dážď stále zmohutnieva a po príchode na parkovisko pre reštikou na Kamennom mlyne už bublinkuje do novovzniknutých kalúž. Do štartu však zostáva ešte hodne času a tak po vybavení formalít sa schovávam v reštike a po ľahkom obede vyčkávam, kedy to ten dážď konečne prejde. A čuduj sa svete, na štart odchádzam po vysychajúcom asfalte. (Buď pochválený, Boh Dažďa -už opäť...).

Na štarte je už veselo, dnes došlo vcelku veľa pretekárov, čaká na nás rovinatý terén s piesčitým podkladom v borovicových lesoch (vojenských). Celkom sa teším.