Makado 2008, konečne na bedni.

Priznám sa, že tentorkrát som váhal nad účasťou na Makade najviac. Niekoľkodňové dažde a klesajúca teplota ma odradilo ťahať do lesa parťáčku. Tak som sa pridal k odielovému kolegovi Milanovi, ktorému zase pre zmenu ochorel jeho parťák. Vlastne, keď si tak spomínam, tak práve s Milanom som mal ísť minulý rok. Zdá sa, že negatívom a zároveň pozitívom Makada je práve jazdenie dvojice. Vo dvojici je väčšie riziko, že jeden z dvojice nemôže štartovať ale zase vo dvojici je väčšia sranda. A dva páry očí, vidí viac ako jeden, o čom som sa presvedčil tento rok aj ja. :-)

Tak sme teda vyrazili v ústredy do lesa, hľadať kontroly. Na rozjazdenie sme si dali nenáročnú 13 a potom podľa toho, čo prišlo. Hneď mi aj Milan nadával, že som sa nejako moc rozbehol. Bol stuhnutý a že nestíha. Tak som mu vysvetlil, že sa treba z tej zimy nejako zahriať do prevádzkovej teploty. Postupne sme sa dostali obaja do tempa. Postup na druhú kontrolu ma uistil v tom, že sa musíme vyhýbať veľkým lesným cestám. Bola strašne rozmočená. Bahno jak sviňa. Nikde inde sme na taký humus nenarazili ako na 8 kontrole. Tak som začal vyberať skôr tie rýchle, turistické, ak sa dalo. Alebo asfalt. Toho sme však v našej oblasti veľa nemali.

Asi v polovičke nášho časového limitu mi Milan vravel, že sa mu už konečne dobre jazdí a že sa už dostal do tempa. Asi to mapa počula, lebo nám na 28 kontrole pripravila pekne ťažký terén. Nie ani tak rozbahnený ako bez pevného podkladu. Napadané lístie, konáre a plus „slizký“ terén tam, kde to vyzeralo, že je pevný podklad. Nuž ale nezober 28, keď je za 70 bodov. Že sme sa vykašlali aj na hľadanie 36, ktorá, okrem toho že bola za 10 bodov, bola aj dobre ukrytá, ma vôbec netrápilo.

Potom sme sa už znovu dostali do tempa, aj keď Milan už začínal trošku zaostávať. Na stobodovej 9 kontrole som zistil, že sa mi začína z mokrého terénu namotávať reťaz. Kým ma dobehol Milan, tak som si ju opláchol vodou z kamelu. Dá sa povedať, že to pomohlo, lebo sa mi už až do konca pretekov nenamotávala.

Tretia hodina z limitu už bola z mojej strany trošku stresujúca, lebo som začal odhadovať čas dojazdu a plánované kontroly. Zaostávanie Milana mi začínalo búrať plány. Ešte sa mu nadôvažok zasekla reťaz. Aspoň si oddýchol. :-) Možno to bolo aj na niečo dobré, lebo vzápätí zbadal kontrolu, cez ktorú som len prefrčal. 2 páry očí naozaj vidí viac. :-) Aspoň sme tak trošku pomohli Grauzelovi s parťákom, ktorí práve zistili, že mapa neodráža realitu. :-)

Odtiaľ sme ešte cestou zobrali 23 a ťažkými foframi doleteli až do cieľa ešte v limite.

Akciu hodnotím veľmi vysoko, keďže nejde o typicky komerčné preteky. Akciu organizujú dobrovoľníci a štartovné je vzhľadom na nákladné zabezpečenie v podstate symbolické. Navyše jazdenie orientačných pretekov vo dvojici má svoje čaro, ktoré inak bežné orientačné preteky neposkytujú.

Náš klub na MaKaDo zaznamenal pekný úspech. Okrem nášho tretieho miesta, trhli „Pupkoši“ Rasťo/Roman prvé miesto v kategórii MM80+. Výborne im sekundoval veľký predseda nášho klubu Medo s Mirom na druhom mieste v tej istej kategórii. Juro ako polovičný člen nášho klubu s parťáčkou Zorou zvíťazili v kategórii MZ80-. Dresy má tak neviem, nad čím váha. Asi ma to bude stáť fľašku vína nech zlomím tú jeho klubovú nerozhodnosť. :-) Víťazi „kráľovskej“ kategórie Maťo s Marcelom potvrdili dominanciu na Makade. Ako jediní prekonali tisícbodovú hranicu. Blázni. To už nie sú orienťáci ale kombajnisti. :-)

O rok ideme znova. Uvidíme, čo na nás VAZ-kári dovtedy vymyslia. :-)