Šárka slivková 2017

Vybral som sa na Myjavu vyskúšať Šárku Slivkovú – 30-ty ročník pripadajúci na rok 2017.

Prichádzam cca pol hodinu pred uzávierkou prihlásenia - dostávam “nízkonapäťové“ štartovné číslo 220 a na otázku aká je výška štartovného mi usporiadateľ dáva 2 centy so slovami : “vác nedostanete“ (nedostanete - vyslovte maximálne tvrdo :-)). Niežeby tých 5-7 euro na iných slovenských časovkách bolo príliš, ale poteší – proste iný prístup. Okrem toho, záujem účastníkov a aj príjemné počasie prevýšil očakávania usporiadateľov – ja už dostávam improvizované štartové číslo so špagátmi na upevnenie – vyriešené. Vraj nás bolo cez 250 – slušné.

Keďže do štartu mi zostávajú takmer 3 hodinky (štartuje sa v ½ minútových intervaloch), idem si prejsť trať a iste stihnem aj ľahší obed pred jazdou – blízko je príjemná http://restauraciatrnovce.sk/ - s terasou v tieni, dobrým jedlom a jedným malým oroseným….

Trať je odlišná od 3 malokarpatských časoviek – Račianskej, Svätojurskej a Na Zošku – ani nie tak dĺžkou, tá by zhruba sedela ; je 7,5 km, ale profilom. Malokarpatské stúpajú prakticky hneď od začiatku a pekne zostra – táto nie a navyše má oproti nim zhruba a “len” polovičné prevýšenie.

Šárka je proste iná….

Tuná je pekne čas “na zohriatie“, začína sa veľmi mierne – takmer “rovinne“ - popri väčšej priehrade Brestovec, cez osady Starej Myjavy cesta len zľahka naberá grády, až v druhej polovici je cítiť výraznejšie stúpanie – viď výškový profil. Nasleduje trošku rozbitejšia cesta s pár hupkami, po pravej strane ďalšia, menšia priehrada – cesta sa na 100 m narovná, ale už sa odbočuje sa do lesa a tu treba dohnať chýbajúce výškové metre – bez milosti a skoro bez tieňa - 1,5 km do cieľa.

Pred samotným štartom o 1450 sa idem rozjazdiť do Myjavy – je nás tam niekoľko desiatok v rôznych štádiách prípravy...a nastupujem na štart. Ešte rýchlo vyliať vodu z fľašky – veď 0,7 litra zaváži jak hovado pri 84 kg jazdca...Štartujem – na začiatok sa hodí väčšia píla, aspoň prvé 2-3 kilometre by to mohlo ísť...čo na to merač tepu...povedzme , že predštartovná nervozita kope frekvenciu hore,ale zostávam na tých 150-155. Povzbudivé nápisy na ceste, aj niektorí miestni pri domoch začapkali...a už ma aj nejaký nadšenec s číslom predbieha ...a aj ďalší...no ale aj ja predbieham...deti a mamičky a oteckov s deťmi..:-)

V druhej časti už prichádza na rad menšia – kompaktná – pílka, veď heslo znie: kadencia, kadencia... Kadenčne rýchlo, pomalou rýchlosťou bojujem s betónkou, horúčavou, s mladými aj so staršími zajacmi v dresoch čo ma obiehajú a neviem sa nich zavesiť, s pulzmetrom, čo ani náhodou sa nechce vrátiť pod 170 a naopak atakuje 180 (I keď prečo by malo platiť akurát pre mňa 220 -50 = 170 ?) :-)

Konečne CIEĽ! Vlastne tuná KONEC. Po pár sekundách prichádza ku mne usporiadateľka – že či sa nechcem napiť - isteže áno ..no ale ona má v košíčku borovičku a vodku...zľahla otrasený, ale keď srdco vydržalo 180 , iste vydrží aj poldeci borovičky- dávam si. No toto som ešte nezažil – príjemný kraj. A ešte núkali že aj do druhej- cyklistickej – nohy.

Nasleduje happening na lúke pri vleku – guláš, párky, pivečko,atď – vo veľmi dobrej nálade. Po chvíľke obvyklá tlačenica pri vytlačených výsledkoch – ambície niektorých ľudí sú neukojiteľné i v hobby stave - medzitým prichádzajú ďalší ľudia z mesta – je tu omnoho viac ĺudí ako na začiatku, je to proste príjemná miestna udalosť víkendu. Dávam sa do reči účastníkmi z Piešťan – pochvaľujú si to, boli tu už viackrát a prídu zas.

Vyhlásenie výsledkov per kategórie + odovzdanie cien + POZOR: každý účastník dostáva cenu! Maličkosť , ale poteší...vyberám si ponožky. Ako je to možné? Miestny mi vysvetľuje, že zohnali dostatok sponzorov….super...to vysvetľuje aj to neštartovné.

Záverom? Dobrý pretek...odporúčam ...prídem zas...okrem zlepšenia času aj pre veľmi dobrú atmosféru a organizáciu.