Nitriansky cyklomaratón 2017

Dlho som žiaden dojáčik nenapísal a preto by sa patrilo vyplniť túto medzeru, obzvlášť v prípade nedočkavých čitateľov. Tieto preteky bývali skutočne morda, nielen kvôli horúcemu počasiu, nedostatku tekutín, ale hlavne pre kopcovitú no nádhernú trať.

Od minulého roku sa preniesli z Neveríc do Poľného Kesova. Napriek tomu, že pochádzam z Nitry nikdy som v tejto malebnej dedine, s termálnym prameňom, nebol. Vyrazil som z domu presne podľa plánu o 6.45, aby som v pokoji stihol registráciu, cesty boli v sobotu ešte prázdne a tak som aj mimo diaľnice mohol jazdiť rýchlo. Príjemne ma prekvapil pre mňa nový obchvat Galanty a nová cesta zo Sládkovičova naň. Počas cyklotúr na Slovensko to bola najhoršia cyklocesta.

Dorazil som do Kesova medzi prvými a tak som si mohol vychutnať blízkosť štartu aj registrácie v požiarnej zbrojnici. Zrejme bola po rekonštrukcii, preto sociálne zariadenia prekvapili vysokou úrovňou, za ktoré by sa nehanbil aj viac hviezdičkový hotel. Na štarte sa zišiel v silnej zostave Expendables Team, okrem majiteľa klubu Chrisa zvaného Froome.

Mäkký štart bol od miestnej krčmy. Zišlo sa nás iba zopár desiatok a začali sme trochu svižne, ale iba mierne, keďže sme sa museli vliecť za rozhodcom. Hneď v prvej zákrute sa niekto vyválal a potrdil kvalitu asfaltu. Naostro sme štartovali až v Rastislaviciach. Tu aj začala morda. Značne fúkalo od juhu a tak o terezíny nebola núdza. Ustavične trúbili motorky a snažili sa nás nahnať do pravého pruhu, márne. Po ich prejazde, opäť bolo všetko ako predtým. Pelotón pulzoval, ale nástupy zatiaľ neboli ostré a dalo sa pekne v ňom udržať.

Prvé skúšky začali po zjazde a ostrých dvoch zákrutách v Komjaticiach. S trochou úsilia sa mi podarilo ešte balík docvaknúť a oddýchnuť si do Černíka. To už bol prvý balík značne zriedený. Ostalo nás tam asi tak 20. Skutočné boje nastali na silnom vetre z Úľan do Podhájskej. Nebol som dobre pozične a tak som musel odolávať silnému bočnému vetru. Niekde pred Podhájskou niekto v balíku hnusne ľahol, našťastie to bolo mimo mňa. Zvuky to neboli pekné. Tu zrejme dostal balík prvú veľkú trhlinu. Mňa sa to nijako nedotklo. Horšie už bolo za dedinou do mierneho kopčeka. Napriek tomu, že som bol pomerne vpredu, zrazu mi vyplo a ja som nedokázal zrýchliť. Postupne som cúval a napriek úsiliu som nedokázal kontrovať. Problém mali viacerí a tak sa vytvorila mini skupinka, ktorej som sa držal, ale neudržal. Nohy boli už na šrot, pulz na maximum. Ostali oči pre plač. Bol som zrazu sám. Odpadlíci ďaleko za mnou a rýchlici sa pomaly vzďaľovali.

Stále som dúfal, že ich docvaknem. Videl som ich kúsok pred sebou ešte aj v obci Beša. Po nejakom zjazde sa zrazu zľahla po nich zem. Nič to, išiel som svoje rýchle tempo. Nohy boleli, ostávalo do cieľa asi 70km, ale aspoň už som lapil dych a stabilizoval telo. Nechal som sa dostihnúť malou skupinkou za Horným Pialom. Trochu som si oddýchol a začal pracovať aj vpredu. Bolo nás päť, len striedanie bolo neefektívne. Silno fúkalo a nebolo možné dlho ťahať špicu. Rýchlosť rýchlo klesala. Navrhol som kolotoč s rýchlym striedaním špice. Lenže po pár km chlapci nevládali točiť. Pomáhal som vpredu rýchlo točiť, niekedy len po jednom si oddýchol a hneď dopredu.

Z obce Tekovské Lužany už všetkým dochádzalo a ja som začal unikať aj na špici, ale pozbierali sa. V skupinke bol aj môj konkurent z Falange. S ním sme si najviac pomáhali. Mal však problém v kopcoch. Pred obcou Plavé Vozokany už značne zaostal a v tej chvíli sme už stratili aj chvost. Vpredu som bol s Ačkarom z Čiech. Ten bol dobrý v kopcoch ale v zjazde zaostával. Tým sa to tak nejak vyrovnávalo. Na bufete som bol so značným náskokom prvý, vzal som banán a vypil na ex ionťák. Bál som sa, že nebude mi stačiť pitie. Bufetár mal blbé reči, že sa máme zastaviť, lebo už o nič nejde. Zľakol som sa, že sme poslední, napriek tomu som ešte bojoval. Dvaja spolubojovníci ma docvakli a tak sme opäť mohli veselo pokračovať.

Pekne sme sa striedali na špici, teda Čech iba koľko vládal. Mne sa išlo pomerne dobre, aj keď to už bolelo. Na horskej prémii Silvester zaostal hodný kus. Potom zrejme vypil gumi džús a manko eliminoval. V Podhájskej krásne svietilo slniečko a tmolili sa ľudia na kúpalisko. Ani neviem ako sme sa dotŕmacali do Mane. Nič neostala dĺžna ostatným dedinám a aj tu sme si vychutnali dve kolmé pripojenia cesty. Dokonca bol protismer, ktorý nikto neriešil. Kolega zastavil autá, prebehol som aj ja, ale tesne.

Z Máne sme už išli na čistý protivietor. Mladík nevládal už točiť špicu. Po odbočení na Mojzesovo sme mu už úplne ušli. Mne sa podarilo objaviť ešte asi 2dcl ionťáku vo fľaši, zjedol som aj banán a dostal som trochu novej energie. Nič platné, lebo v Komjaticiach nás opäť docvakol. Na stúpaní už viedol, ale v závere mu došlo a už som sa hnal dopredu. Ostávalo nám do cieľa asi 6km a vyzeralo, že už dôjdem sám. No Silvester z mojej kategórie to nevzdal a opäť ma došiel. V týchto momentoch som rátal už každý meter. Vedel som, že z Rastislavíc to už bude po vetre.

Záver som sa šetril a viezol za mojim konkurentom. Aj sme si povedali, že to bude súboj nás dvoch. Skúsil som asi 150m pred cieľom špurtovať, ale nohy boli na šalát. Musel som to vzdať a nechať ho vyhrať. Mal som toho plné zuby. Došiel som piaty v kategórii. Veľká spokojnosť s výkonom. Priemerka 35km/h. Napokon sme neboli poslední a skončili sme v prvej polovici výsledkovej listiny.

Trochu som sa vyjazdil po dedine a šup na gulášik a pivo. Halušky už neboli. Doprial som si ešte palacinku s nutelou. Najlepšie padlo vykúpanie v termálnom kúpalisku a vyhriatie v termálnej vode. Majú to tam pekne zrekonštruované a ešte dostavujú.

Preteky hodnotím ako výborne zorganizované, vrátane motorizovaného doprovodu. Škoda, že nie je vyššia účasť, aby bolo s kým jazdiť. Trať ma neoslovila. Je to taká zvlnená rovina s miernymi kopčekmi alebo hupkami. Inak samé polia bez lesov. Pôvodná trať sa mi viac páčila, aj keď bola objektívne ťažšia. Zrejme preto preteky presunuli.

Foto: Nitriansky cyklomaratón.
http://cknitra.sk/