TT - RYSY 2017
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Cestná cyklistika
Ale teraz si nevymýšľam. Na TT-Rysy som vlastne ani nechcel ísť. Hľadal som len výhovorky, aby som nemusel ísť. Pred dvoma týždňami som bol na Maratona dles Dolomites a s boľavým chrbtom čo som si odtiaľ priniesol sa mi na celodennú cykloturistiku nechcelo ísť ani náhodou. A do toho ešte neskutočne daždivé a chladné počasie. Proste chuťovka na chrbát. Ale počasie sa začalo otáčať smerom k horúčavám, čo by chrbátu nemalo veľmi vadiť. Možno sa mi ho aj podarí na teplom slniečku vykurírovať.
Úvodné kilometre som išiel s obavami ale už pred Topoľčanmi som vedel, že to dnes dám. Nohy nerobili problém a chrbát síce bol cítiť ale dalo sa to vydržať.
Akurát som sa však smial na tom, že tento pelotón by sa mal premenovať na BIO-Pelotón. Obštiavali sme komplet celú cestu dlhé kilometre. Vytrvalo, sústavne a nepretržite. Niektorých som po Veľké pole videl čurať aj 5-ty krát. Bežne 3-4 krát. Hlásili však horúčavy, tak som bol zvedavý, dokedy im to vydrží toto pissingnadšenie a kedy začnú mať skôr deficit ako prebytok tekutín.
Ako obvykle som robil brzdové svetlá pelotónu a čakal som, že už na Veľkom poli začnú babenky prepadávať dozadu, aby som mal motiváciu šliapať do kopca. A nič. Všetky babenky boli očividne kondične dobre pripravené. Ibačo nás na kraji cesty snímala RTVS. Asi budeme v telke.
V Horných hámroch sme sa konečne zastavili na prvej zastávke dňa. Pre mňa túžobne očakávaná. Po 4 hodinách jazdy oddych na doplnenie síl. Potom to už bude pohodička. Až taká, že si ani nepamätám nič zaujímavé. Len obedové menu pri Zvolene - Stráže. Mali sme na výber špagety, špagety, špagety alebo špagety. Niekedy pôsobilo srandovne ako si niektorí vyberali, či si dajú špagety so syrom, alebo kečupom alebo mäsom alebo so všetkým. :-)
Horšie bolo, že horúčavy už boli cítiť aj v tieni. Na bicykli to tak veľmi nevadilo, lebo nás pri jazde vietor ofukoval. Ale akonáhle sme zastavili, kropaje potu sa začali spájať na celom tele.
Zo Zvolena do Nemeckej to bola zase piánko jazda. Aj som si hovoril, že to snáď ani nie je možné, že sme doteraz nemali žiadny defekt a ani pád. Pred mesiacom na BA-JASNÁ jeden defekt za druhým a o pádoch ani nehovorím. A to boli počtom skoro porovnateľné pelotóny. Možno tu začali jazdievať vyjazdení a skúsení cyklisti. Žiadni premotivovaní a vyhecovaní amatéri, ktorí si po dvoch rokoch intenzívneho tréningu spravili z 300km cyklojazdy životný sen ktorý stoj čo stoj musia dať, aby si mohli trofej kamsi zavesiť a ukazovať vnúčatám.
A my, úplne pokojná jazda bez karambolov. Jediné čo by sa dalo pelotónu vytknúť, že dosť často jazdil po celej šírke jazdného pruhu. Takže protiidúci vodiči áut už zapínali aj vlastné bezpečnostné poistky čo inak ani nerobievajú a buď spomaľovali alebo rovno odstavili auto na krajnicu a čakali. Niektorí si pelotón natáčali alebo fotili.
Motorest Nemecká. Tu snáď nikdy nebudem spokojný. Obsluha zúfalo ale fakt zúfalo pomalá. Pivo spenené, ledva tieklo, kasa ako keby bežala na Windows 3.11. Keď som potom naživo videl, ako čašníčka nechtom preťukáva na displeji jednotlivé produkty a než vyjde blok, tak som pochopil, kde majú v motoreste problém. 6 čašníkov a všetci závislí na jednej turbo spomalenej kase, ktorú aj keby obsluhovala šikovná chobotnica, tak nestíha. Nasrať. Nabudúce tu stáť nebudem a pôjdem do normálnej krčmy v dedine, kde mi kofču alebo pivo načapuje rýchlejšie aj permanentne zhulený brigádnik.
Ideme si tak cez Podbrezovú, premýšľame nad Čertovicou a naraz dŕb. Pád. Aj som si znovu opakoval, že aká je tohtoročná jazda super a bezpečná. A máš ho tu mať. Len dúfam, že to nejako rozhodil. Potom som v stúpaní na Čertovicu zachytil aj defekt. Dole som si načapoval v studničke studenú železitú studničkovú minerálku. Asi by bolo dobré, keby organizátori načapovali skôr túto vodu ako piť teplú bublinkovú vodu z fľašiek ktorú aj tak viacerý po prvom glgu odhodili do rigolu. Stúpania som sa nebál. Veď na Dolomitoch boli aj horšie stúpania. Hore mi v autobuse hovorí zmorený týpek čo to zabalil už v Hámroch, že niekto z pelotónu v kopci odpadol. Išla pre neho sanitka. Asi z horúčavy. Nič príjemné. Pamätám si doteraz, ako som sa na jednom ročníku v tomto stúpaní kompletne okúpal v ľadovom potoku. Ako som potom robil Fantozziho, kým som sa rozmrazil. Druhý krát už takúto volovinu nespravím. :-)
Zjazd dole prebehol v poriadku ale tá cesta v poriadku už dávno nie je. Výtlkov, ktoré človek zbadá doslova na poslednú chvíľu je tam milión. Navyše často schované v tieni stromov. :-(
Pri Kráľovej lehote som sa definitívne rozhodol, že do kempu nejdem a zo Štrbského plesa to otočím presne opačným smerom na Liptovský Mikuláš. Kým sme sa tam dostali, znovu nás poriadne preverili hupáky od Hybe až po Važec. Kto nepozná, nepochopí. :-) Záverečné stúpanie na Štrbské pleso už je len taká čerešnička na záver.
Hore som sa rozlúčil s organizátormi, pobral saky-paky a odfrčal na Liptovský Mikuláš. Plus-mínus je to skoro stále dole kopcom aj keď pár stúpaní treba ešte dať. O pod deviatej večer som sa naložil do vane s horúcou vodou a skoro aj zaspal. Veď aj, ale už v posteli. Zatra ráno idem bicyklom nazad do TT.
------------------------------------------------
Piatok
Ráno som sa najedol a dojedol posledné zvyšky zo včerajška a vyrazil. Veď na salaši Krajinka si kúpim čerstvé pečivo a bude dobre. Minule som išiel nazad s Topoľčancami. Aj sme o tom kecali včera. Tak som čakal, kde a kedy ma dobehnú. Ani som kvôli tomu nebúšil do pedálov.
Veď spolu nám to pôjde určo ľahšie. Stál som v Martine na pumpe a popíjajúc radler z plechovky vyčkával, kedy už pôjdu. Tak nič. Ani v stúpaní na sedlo Vrícko ma nedobehli. Fíha, žeby som bol až taký nadupaný? V Nedožeroch obed. Už sa mi išlo oveľa lepšie, lebo fúkal prevažne severný vietor a dosť to pomáhalo. Ale bola aj horúčava. Až taká, že ma strašne pálili nohy. Cesta z Oslian do Partizánskeho je strašne depresívna. Rovná cesta. Chvalabohu so širokou krajnicou, takže som občas zapol aj autopilota a len tupo búšil. Nohy pálili a tŕpli ako besné. Musím vydržať do Topoľčian, tam si v dedinke Práznovce drbnem Radlera a hádam bude dobre.
Došiel som tam a poručil som si v krčme radlera malinovku a jedno špeciálne prianie. Lavór so studenou vodou. Teta vyvalila oči, že prečo chcem lavór s vodou. A prečo vôbec v takej horúčave bicyklujem. Sám neviem. :-)
Ale vyhovela mi. Vážení, bolo to čosi úžasné. Vychladené pivko a nohy v lavóre. Všade vymýšľajú rôzne akcie na prilákanie kunčaftov, zľavy, sledovanie futbalu v krčme ale lavór s vodou pre zákazníkov, to nenapadlo ešte nikoho. Startupisti, chyťte sa toho. :-)
Dosť mi to pomohlo. Lebo ďalšiu zastávku som mal asi 20 km od Trnavy a to už bol kúsok od zaparkovaného auta, ktoré som odstavil hneď na štarte včerajšieho cykomaratónu TT-RYSY 2017.
Dobre bolo.