Maratona dles Dolomites 2017

Alebo návrat na miesto činu po 10 rokoch a desiatich kilách živej váhy navyše. :-)

Snažil som sa v rámci dostupných možností na tento maratón pripraviť čo najlepšie, ako sa len dalo. To znamená aspoň 2000 km a podľa možností aj s nejakými kopcami.

Aj tak sa mi však po príchode do Penzionu v Corvare niečo stalo s chrbátom. Neviem či z cesty alebo príliš makkej postele alebo spánku pri okne. Každopádne ma bolel už v prvý deň aklimatizácie, keď sme si dali Passo Campolongo aj s passom Falzaregom. Mimochodom, to som išiel prvý krát v živote. Doteraz vždy iba dlhú alebo raz krátku trasu. Ale už na Falzaregu ma chrbát bolel čoraz viac a pokoj mi nepridal ani mokrý zjazd do Corvary. Hádam to do nedele prejde.

Neprešlo.

Ráno sme čakali na štarte. Ešte sme sa prezvonili s Milanom ktorý bol ubytovaný trošku inde ako my. A tak sme čakali a čakali. Takmer hodinu. Od 6 ráno. Niektorí mali na sebe natiahnuté igelitové overaly, čo vyzeralo ako keby utiekli z výskumného ústavu. A možno aj.

Krátko pred siedmou sme sa konečne pohli. Išlo to strašne pomaly. Mraky cyklistov sa miesili ako krvinky smerom hore. Campolongo je z pohľadu celého maratónu asi najľahší kopec. Ale zdanie klame. Je ľahký asi len preto, lebo je prvý a vtedy má ešte každý dosť síl. Ale mám ho celkom rád. Rovnako ako passo Pordoi. Ale Pordoi je aj dosť deprimujúci, lebo prakticky odspodu vidno skoro celé stúpanie až do sedla. A všade samý cyklista. Všade. Ja dole a vidím masy cyklistov ako práve dosahujú vrchol stúpania. Sú už skoro hodinu predo mnou.

Nasadil som tam osvedčené strojové tempo a nenechal som sa rozptýliť ani Petrom a Milanom, čo práve obštiavali jednu zákrutu z množstva iných. Očividne si to dnes prišli užiť. Tak sme si zamávali a už som zase pozeral na deprimujúci had cyklistov do sedla Pordoi. Chrbát bolel a teplo si predstavujem inak. Asi dám dnes iba strednú trasu. Pomyslel som si.

Zjazd do doliny bol rýchly a nasledovalo stúpanie na Sella a neskôr Gardena. Na Gardene som už bol rozhodnutý ísť iba strednú. Bola mi zima a zablokovanému chrbtu sa už nepáčila ani tá stredná trasa. Zjazdy našťastie viem, takže som si aspoň v nich trošku oddýchol. V Corvare na slučke som odolal odbočiť do cieľa hoci som práve videl, že došiel do cieľa jeden z prvých, čo išli strednú trasu. Nechápem na čom šlapú títo borci. Dúfam, že nie na bicykloch s motorčekom. :-) Ja mám za sebou ledva Sellarondu a on už finišuje strednú trať.

Campologno druhý krát. Bez väčšieho zaváhania a zjazd z Arabby detto. Ale zvláštne, že počas príjazdu na rozdeľovník dlhej a strednej trasy zrazu začalo svietiť slniečko. Čistá provokácia. Chrbátu sa to veľmi ľúbilo. Teplé lúče na chrbáte hriali. Ale bolo toho málo a neskoro. Bol som presvedčený, že ak by som dal dlhú, tak by po pár kilometroch prišla totálna búrka. :-) Tak som si dal Falzarego a dobre som spravil. Lebo už v tomto stúpaní som cítil, že meliem posledné zvyšky síl. Keby sa dalo, hodím sa do horúcej vane a kašlem na preteky. Na občerstovačke mali teplý čaj. Už dávno som nepil teplý čaj na cyklomaratóne s takou chuťou ako tu. Možno raz, dva krát na Horalovi teplú polievku ale na Královej holi boli 2 stupne, hmla a vietor. Tam to prišlo vhod. Skoro ako tu.

Keď som konečne odchádzal z občerstvovačky, objavil sa Dušky a vravím mu, že majú teplý čaj, nech si dá. A ja som sa skrehnutý vydal ďalej, nech to mám čo najskôr za sebou. Nechápem, ako som si mohol takéto studené počasie na bicykli kedysi užívať. Brrrr. Hádam našetrím dosť síl na poslednú jedovačku dnešného dňa, ktorú znalí premenovali na “Múr de Chuj” a podobne. Pre predstavu. Hlavné stúpanie má asi 400 metrov a priemer 13% V závere to vyskočí až na 19% a to sa už slabší cyklisti v duchu aj prežehnávajú aby to vyšliapali aspoň peši, prípadne plaziac. A v tretrách sa bicykel tlačí fakt nahovno.

Celý zjazd z Valparoly som sa na tento jedovák psychicky pripravoval. Chrbát bolel ale hecnem sa. Tento kopec vyšliapem aj keby ma mal celý chrbát na týždeň seknúť. Nuž, nebolo to jednoduché ale vyšliapal som. Dosť tomu pomáhali aj diváci, ktorí vytvorili super atmosféru. Dal som do toho všetko, čo ostalo a rozdýchaval som sa z toho snáď kilometer. :-)

Zvyšok dojazdu do cieľa som už išiel s vedomím, že to mám konečne za sebou. Bavil som sa na niektorých, čo upaľovali do cieľa aby skončili namiesto 4850 na 4849 mieste. No fakt sranda.

Pár minút po mne dorazil Dušky a išli sme sa spolu najesť a zhodnotiť dnešnú jazdu. Takže po 10 rokoch to nebola úplná hanba ale mohlo to byť aj lepšie. Asi už starnem, keď si vymýšľam takéto výhovorky. :-) Som strašný plačko, čo už.

Startnummer 8134
Land/Ort SK-Bratislava
Kategorie 106km
Uomini/Herren 45-49 anni

Durchgangszeiten auf der Strecke

Bergzeitfahren Corvara - Campolongo 6.4km, Höhenunterschied 353m

Bergzeitfahren Mür dl giat 360m, Höhenunterschied 47m