Tatranská lomnica - Bratislava 2013

Je päť hodín ráno a zberáme sa na návrat. Ešte by som si kľudne aj dve-tri hodinky pospal. :-( Dojedol som teda posledné veci zo včerajška, aby som toho nemal veľa so sebou.

Vyšliapali sme nazad smerom na parkovisko pod Štrbským plesom. Citrón, Mišo a Peťo mi prakticky okamžite zdrhli. Nemám rád stúpania bez rozjazdenia a tak som ich nechal tak, nech si idú. Snáď ma na parkovisku pod Štrbským plesom počkajú.

No počkal som ja ich. Aj to len preto, lebo sa zastavili na benzín pumpe. Z parkoviska pod Štrbským plesom už len varúúúj dole grúňom až do večne zasneženej Bratislavy. Do Liptovského Hrádku nám to náramne išlo. No bodaj by nie, dole kopcom. Veľmi dobre si pamätám z pretekov VTT ako sa to tu vždy prášilo na plné gule. Na pumpe sme zastavili, najedli sa, dačo popili, Mišo sa možno aj osprchoval na záchode. Kto vie. :-)

Prvého blbca v plechovke sme stretli už pred Liptovským Mikulášom. Citrón prestriedal a týpek za volantom už trúbil ako besný. Čo mňa teda dosť prekvapilo, lebo v L. Mikuláši majú cyklisti extra pruh, tak by sa dalo čakať, že aspoň Liptáci budú mať trošku tolerancie voči cyklistom Ale kdeže. Hlavná vec, že keď idem autom cez Liptovský Mikuláš, tak vždy dobehnem nejakého vodiča, čo si to valí cez mesto "fast and furious" 20 km za hodinu.

Za Ružomberkom sme chceli zastaviť na salaši Krajinka, aby sme sa dobre najedli. Ako som už tušil, salaš otvárali až o 10 hodine a my sme tam boli príliš skoro. Nadôvažok sa Peťo v zákrute strieskal tak, že si rozrazil bradu a zodral nohu. A nie som si celkom istý, či mu aj prilba nepraskla. Tak mu Citron zalepil aspoň bradu. Ale ďalej už s nami nepokračoval. Vrátil sa do nemocnice v RK, kde mu ranu zašili 4 stehmi. Tým pádom sme zostali už len traja.

V Žiline sme sa v pizzerii zastavili na obed. Bol najvyšší čas. Teplota nebezpečne stúpala. Než mi doniesli pizzu, spláchol som veľké pivo tak, že to len zasyčalo. Mišo s Citrónom detto. Po polievke som dal ďalšie pivo. Po pizzi tretie pivo. A stále som mal pocit, že som smädný a nechcelo sa mi ísť ďalej. :-)

Mimochodom, to čapované nealko pivo chutilo famózne. Najlepšie pivko, čo som za dnešný deň pil.

Zo Žiliny sme išli na Púchov po pravej strane Váhu. Jednak bola cesta menej frekventovaná a jednak sa mi zdalo, že tam bolo viac stromov. Citrón s Mišom búšili také tempo, že ma utrhli na každom trošku väčšom kopčeku. Trošku som aj zúril, lebo tá horúčava ma totálne ničila. Ešte k tomu títo dvaja blázni. Už mi horúčava doslova vycucávala posledné zvyšky síl. Prehrieval som sa.

Zastavili sme teda na 10 minút pri nádrži Nosice ešte pred Púchovom a hodil som sa do vody. Najblbšie na tom bolo to, že aj tá blbá voda bola teplá. Musel som sa ponoriť až ku dnu, aby som mal pocit, že ma voda chladí.

Potom sme vyrazili ďalej. Dá sa povedať, že som sa dal trošku dokopy. Ak bude treba, hodím sa niekde do vody ešte raz. Aj keď Citrón už krútil nosom a súril aby sme pridali, že chce prísť do BA ešte za svetla. V Púchove na pumpe sme dočapovali pitie. Nepríjemné, že sme takto museli zastavovať častejšie ako doobeda. Slnko pražilo ako šialené a cesta tento efekt ešte len znásobovala. Horúčava na odpadnutie. Postup nám komplikoval aj mierny južný papulák. Najviac síl mal z nás očividne Citrón, ktorý ťahal najdlhšie špice. Ja najkratšie. Väčšinou som sa snažil, aby som sa prehrieval čo najmenej. Sily by aj boli, ale 38-40 stupňových teplotách na slnku mi telo skrátka odmietalo normálne fungovať. Pred Trenčínom sme dali v bufete orosené a náplň do bidónov. Skúsil som si dať tú socialistickú malinovú limonádu. Kamoši tomu hovoria šróbovák. Ale neviem prečo. :-)

Za Trenčínom sa už terén v podstate otvoril, takže papulák fúkal v plnej sile. Bolo dosť náročné v tej horúčave bojovať aj s miernym protivetrom. V Novom meste nad Váhom na pumpe ďalšie dočapovanie. Píšem cicuš SMS, že do 20 hodiny asi nestihneme prísť do BA. Aj Citrón s Mišom sú už nervózni, že nestíhame prísť za svetla. Ale snažíme sa držať priemerku na 30 km/h ako sa len dá.

Piešťany. Posledných 80 km. Išiel som túto trasu už nespočetne veľa krát ale pod tri hodiny čistého času som to ešte nikdy nedal. Vždy som aspoň dva krát stál v krčme na pitnú prestávku.

Ale čo teraz, v tejto šialenej horúčave, keď musíme stáť pomaly každých 20 km. Teplota len lenivo padá k 36 stupňom, čo je stále veľa. Je niečo po 17h. Jediné pozitívum teda je, že teplota klesá a aj protivietor už toľko nefúka. Do 20 hodiny to už definitívne nestíhame. Najmä, keď Mišo chytil kúsok pred Trnavou defekt na zadné. A to už bolo vidieť, že slnko je už nízko nad obzorom.

V Trnave na pumpe sme Mišovi natlakovali koleso naplno a rozlúčili sa. On už pôjde sám na Senicu a my s Citrónom spolu až do BA. Poslal som cicuške ešte správu, že príchod do BA odhadujem na 21 hodinu.

Teplota už klesla na prijateľnú hladinu, takže aj mne sa už nohy prebrali k aktivite a mohli sme obaja búšiť smerom na Bratislavu. V Kaplnej sme v krčme dočapovali posledný krát. Ani sme v podstate nestáli, len sme naplnili fľaše a išlo sa ďalej. Veď chlemtať môžem aj na biku.

Za Sencom už začala v podstate tma. Prestali sme vidieť na cestu ale naštastie vďaka extrémne silnej Citrónovej blikačke nás vodiči dobre videli. Zostávalo posledných 20 km. Modlil som sa v duchu, aby sme nedostali defekt. Vymieňať dušu v tme nie je žiadna brnkačka. Už som to kedysi strašne dávno aj realizoval a je to úplne terno.

Preto som pri predbiehaní autami sledoval povrch vozovky a snažil sa zapamätať ideálnu stopu.

Konečne krátko po 21 hodine sme dorazili do BA. Bratislava rozsvietená, konečne sme videli na cestu. Rozlúčili sme sa a ja som sa išiel ešte hodiť do vajnorského jazera na schladenie sa.

Doma ma čakala hubová polievka. :-(

Ani neviem, či mi to za tých 370 kilometrov stálo.

Tatranská Lomnica - Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš - Liptovský Trnovec - Bešeňová - Likavka - Ružomberok - Martin - Žilina - Bytča - Považská Bystrica - Púchov - Trenčín - Nové Mesto nad Váhom - Piešťany - Madunice - Trnava - Kaplná - Senec - Bratislava