TT-Rysy 2013
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Cestná cyklistika
V tomto ročníku TT-Rysy 2013 som zaznamenal niekoľko NAJ. V prvom rade som bol na registrácii úplne ale naozaj úplne prvý. Až to vyzeralo, že sa neviem dočkať. :-) No tak trošku áno, hej. :-) Zobral som teda sebe a Citronovi štartové pakšamenty a išlo sa domov dobaliť. Ráno dojdeme a uvidíme.
Ráno bolo na štarte živo. Vyzeralo, že aj tento rok bude pelotón početný. Ako obvykle som sa zase bál, že mi bude ráno úplne nanič, zima, len pár tepov k miernej hibernácii. A napodiv nič. Ešte aj Citrón si cestou do Trnavy v aute robil zo mňa srandu, že čím som lepšie pripravený, tým horšie sa mi jazdí. Ale no fákt, dlhoročné skúsenosti. :-)
V Hlohovci náš pelotón ráno tuším prvýkrát rozdelil vlak. Takže nás musela prvá časť počkať za závorami. Hore na Jašter sa išlo celkom dobre a svižne. Rozumej, nebol som posledný. Na hupkách do Topoľčian nás vítalo vychádzajúce slnko, presne tak, ako po iné roky. Idylka. Proste pohodička. A na počudovanie aj mne sa dobre išlo. Citrónovi povolila kľuka a čakal na "servisní vúz". Servisák mu asi nie celkom dobre pripravil tátoša. Neskôr nás dobehol a mal celkom dobrú náladu, ktorou asi maskoval zlú náladu za lajdácky servis. :-)
Pred stúpaním na Veľké pole som sa ako obvykle vyzliekol do letného, vycikal a v plážovom tempe do Hámrov. Autobus ma nepredbehol, tak sa niet kam ponáhľať. Pozeral som v zjazde, kde je tá zákruta, ktorá takmer každý rok pripraví pre neskúsených cyklistov horúce chvíľky. Nenašiel som ju. Vlastne si spomínam, že skoro celý zjazd som musel ešte aj prišliapávať, aby som nespomalil úplne. Tak kde?
Hámre sú prvá prestávka od štartu. 4 hodiny jazdy si vypýtajú svoju dávku energie, ktorú treba doplniť. Najedol som sa teda, koľko sa do mňa vošlo. Ale nemusel som toľko.
Cesta do Zvolena prebehla bez problémov. Teda ak nerátam čerstvo vyfrézované výtlky za Trnavou horou. To boli naozaj úhybné mánevre na poslednú chvíľu. Ale aspoň tie diery poopravujú a možno pôjde o rok maraton BA-Jasná tadiaľ, po kedysi pôvodnej trase. :-)
Na Strážoch sme si dali obed a nejaké to pitie. Lebo už začínalo pomaly pripekať.
V Banskej Bystrici prišla novinka. Policajný motosprievod nás viedol cez obchvat Banskej Bystrice. Takže som išiel po ňom prvý krát na bicykli. A celkom to bolo fajn, že sme sa nemuseli trtúliť cez vyklepané centrum Banskej Bystrice ale mohli sme si to štrádovať po dobrej ceste smerom na Brezno. Táto zmena sa mi celkom páčila aj keď jazdu bicyklom na takýchto akciách po diaľniciach veľmi nemusím.
V Nemeckej sme si dali prestávku na doplnenie síl a tekutín. Teda neviem či sme vymákli nesprávnu dobu ale čašníkom sa spenilo všetko čo sa dalo tak som sa na čakanie orosenej odmeny úplne vykašlal, lebo šóra sa skoro vôbec nehýbala. Čašníčka ani nechcela počuť, čo by som si chcel objednať a rovno ma odkázala na výčap. No odstojím si nehybnú radu aby mi podali fľašu nealko piva, nie? Nech ide do kelu.
Stúpanie na Čertovicu som poňal podľa možnosti čo najúspornejšie, teda aby som sa priveľmi nespotil, čo sa mi hádam aj podarilo. A čo je najdôležitejšie, vôbec som nemusel uvažovať nad tým, že sa zase budem musieť kvôli horúčave hodiť celý do potoka. Takže úplná spokojnosť.
Citrón sa pochválil, že došiel na Čertovicu PREDO MNOU!!! Nuž, od majstra Slovenska je česť byť predbehnutý. :-) Ale ja som zase predbehol Milana Valka a ten sa pripravoval na Otztallera. Takze keď to on tento rok dá, tak ja v podstate virtuálne tiež, no nie?
Dojedol som teda na parkovisku všetko čo sa dalo a spustil sa dole. Kopce naokolo sa mi zdali od poslednej návštevy Čertovice nejako viac vyklčované. Alebo mi už pamäť nejako začína vynechávať? Asfaltka bola dobrá asi do polovice zjazdu. Ďalej to už bolo statočne rozmlátené. :-(
Hupky za Hybe ma tento krát nedostali. Už sa rokmi konečne zlepšujem. :-))) Aj stúpanie na parkovisko pod Štrbským plesom som v pohode dal. Jednoducho samé pozitíva. Na parkovisku mi nebola zima, čo bolo fajn. Lebo čakanie na autobus je niekedy nekonečné a pamätám ročníky, kedy som sa klepal od zimy čakaním na autobus.
Potom sme konečne odštartovali na záverečnú spanilú jazdu do kempu. To už je v podstate len zaslúžená odmena pre všetkých, čo to dnes dali. Dnes to bola parádna jazda. Ani nebol nejaký veľký úraz. Takže spokojnosť.
Ale aby som neostal len pri chválení, večera v cieli bola v podstate podraz. Čakal som ako obvykle výživnú kapustnicu, ktorá sa usadí v žalúdku a bude čakať na tráviace procesy, ale tri tenké knedle s troškou mäsa bola len ilúzia večere. To ako baníkovi po 12 hodinovej šichte dve palacinky. Keby aspoň predtým nejaká poriadne výživná slepačia polievka. No neviem neviem.
Ešte sme sa išli ubytovať kúsok vyššie a zaľahnúť spať. Zajtra ideme po vlastnej osi do BA. Treba sa vyspať.