Trnava-Rysy 2010

Tento rok je to s tým počasím nejako pobosorované. Na švéhateri utekali celý čas dažďu. BA-Jasná celý čas vyzerala, že zmokneme. Na MTB maratóne sa mi aj podarilo zmoknúť aj napriek tomu, že dojazd do cieľa bol v prachu. To jsou paradoxy. A aký bude tohtoročný maratón Trnava-Rysy? Aj teraz budeme uhýbať medzi kvapkami?

TT-Rysy sa mi však tento rok po poriadne dlhom čase išlo konečne dobre. Už skoro začínam podozrievať „škodovku“ že naschvál na túto akciu veľmi netrénuje, aby sa mu išlo dobre.
Ale možno si to len namýšľam, lebo po úvodných slovách organizátorov v Trnave sa celý pelotón rozbehol dopredu veľmi svižným tempom. Teda aspoň takým, aby som nemrzol a nezaspával pri tom.

Za Hlohovcom sa rozvidnelo a začal som si viac všímať, že celkom pekná kôpka pojazdného inventáru cyklistov sa dožila upgradu. Aj čo sa zloženia týka aj "hardware". Takže sa to v pelotóne hemžilo kadejakými značkovými bicyklami, dresmi rôznych profi cykloteamov. Nejako sa nám táto akcia profesionalizuje. :-)

Cesta ubiehala na môj vkus celkom svižne ale pripisoval som to horšej príprave. Napriek všetkému sa mi však išlo veľmi dobre. V Topoľčanoch sme ako obvykle nabrali zopár cyklistov, z ktorých sa časť od Hámrov aj tak vrátila nazad. My sme sa tam najedli, oddýchli a po prestávke vyrazili ďalej. Za Žarnovicou, podobne ako Ba-Jasná tento rok konečne pokojný úsek. Celkom som si to užíval. Ešte keď dokončia zvyšok tej rýchlostnej cesty, bude cykloturistika v tejto oblasti konečne bezpečnejšia.

Od Žiaru potom po starej ceste až na obedovú prestávku v Strážoch pri Zvolene. Miestami bola ešte vlhká vozovka, najmä pod stromami ale inak sucho. Všetci sa tešili na obed.
Neviem čím to je. Zase sme si zase ako obvykle sadli k stolu, ktorý bol obslúžený medzi poslednými. Normálne začarovaný kruh. Rok čo rok striedam tie stoly a rok čo rok nám donesú taniere medzi poslednými. Nechápačky.

Čo nám ale robilo radosť, bolo počasie. Už od Žarnovice začalo vykúkať slniečko a v Strážoch sa už poniektorí osmelili aj opaľovať prípadne rovno grilovať. Napríklad taký Pike. :-) Bolo to celkom povzbudivé, lebo včera pršalo a aj na štarte to nevyzeralo dvakrát isté, či sa nerozprší.

Navyše, tempo pelotónu bolo naďalej celkom rýchle. Ani si nepamätám, že by sme po obedovej prestávke súvisle mastili do Banskej Bystrice skoro 35 km/h. Žeby ten zadný vietor? To už skoro ako Efov maratón, ktorý však tentokrát neštartoval, lebo si preventívne pre istotu znovu odfajčil ruku.

V Nemeckej na prestávke som asi zaváhal so stravou. Lebo na Čertovicu som sa tuším ešte ani raz tak netrápil ako teraz. Proste to nešlo. Nešlo a nešlo. Chvalabohu aspoň nebol hic, takže som sa až tak veľmi nevaril. „Citrón“ skúšal potiahnúť „Škodovku“ ale ten ho po chvíľke poslal dokelu, nech ho neznervózňuje. :-) A tak sme sa nakoniec na Čertovicu vyštrachali spolu. Okamžite som sa vrhol na zvyšok šunkaflekov, čo mi vychystala ženuška. Dolial som pitie ako sa len dalo. Keďže sme prišli medzi poslednými, tak sa bez veľkého otáľania pomaly spúšťali dole. Boli sme varovaní, aby sme to nepúšťali veľmi, lebo je cesta vo veľmi zlom stave. Asi to boli staré informácie, lebo minulý rok to bolo určite horšie ako tento. To najhoršie už malo nový asfaltový koberec. Neviem dokedy to vydrží, lebo ak to budú opravovať doterajším spôsobom, tak sa tá cesta bude prepadávať aj ďalej.

Pri Kráľovej lehote sme sa zase dali dokopy a vyrazili na poslednú zteč do Tatier. Za Hutami mi ako každý rok, znovu pelotón zdrhol ale aspoň som fungoval. Jedinú babenku v našom pelotóne som zaregistroval vo Východnej, že to asi zabalí. A pritom sa vždy držala vpredu a nevidel som ju vzadu na žiadnom kopci od Trnavy. O rok sa pripraví lepšie a uvidím ju až pod Štrbským plesom. Dobre išla.

Tieto hupky za Hybe po Važec sú poriadne výživné. Každý ročník je to trápenie. Tento rok som nemal nárok a tak som sa len pomaly plížil rýchlosťou prejedeného slimáka na Štrbu kde sme s Citrónom a Pikem jnr. čakali na Škodovku pri pive. Ja som dlho nevydržal, lebo mi začala byť zima. Tak som pokračoval v stúpaní ďalej. To sa mi našťastie podarilo celkom slušne a bez krízy vyšliapať až hore. Tam som sa prezliekol do suchého, nech ma v zjazde do kempu nestrasie. A tak sme s Pikem fičali dole a tešili sa na dobrú kapustnicu v kempe. Všetci sa zvítali ako sa patrí, podaktorí organizátori aj pošpásovali. :-)

Citrón mi po dojazde do kempu vravel, že zohnal odvoz do ubytovne v Poprade, takže sa nemusíme báť, že pôjdeme potme do Popradu.
V Poprade sme mali rezervované ubytko v internáte, takže nám nehrozili mokré sny v premočenom stane. Už sme skrátka moc fajnoví na vyspávanie pod stanom.
Šofér vravel, že celý týždeň v Tatrách prší a akurát dnes vo štvrtok sa počasie ukľudnilo. Ale zajtra má vraj zase pršať. :-(

Piatok:

Ráno sme sa zobudili o 4. Boli síce mokré cesty ale nepršalo. Rovnako ako na štarte TT-Rysy. O pol piatej sme teda vyrazili smerom na Vernár. Pôvodný plán ísť po Považí som zamietol kvôli jedinému kritickému miestu medzi  RK-ZA. Kým tam nebude diaľnica, tak tam cez pracovné dni jazdiť nebudem a basta. A zvlášť nie cez Strečno. Veď tam sú motoristi bezohľadní aj voči sebe a nieto ešte voči cyklistom.

Tak sme sa teda ťahali cez prvý kopec smerom na Hranovnicu, cesta uzavretá, asi strhnutá po povodni. S bicyklom sme v pohode prešli. Na sedlo Vernár sme došli o 6 ráno. Ešte po zjazde zdolať sedlo Besník a potom už len zjazd :-) až do Bratislavy.

Menšia prestávka pri prameni Hrona. Citrón sa čudoval, aký je ten prameň Hrona zo zeme výdatný.
„Šak už teraz je to rieka.“ :-)

Kráľová Hoľa bola zahalená v hustých oblakoch. Cesty suché a tak sme si to s potešením valili dolu Hronom. Radosť nám vylepšilo poznanie, že máme vietor v chrbte. Čo bolo dosť srandovné, lebo včera sme mali opačným smerom tiež takúto podporu vetra. Za jeden deň takáto výrazná zmena.

V Závadke sme zastavili na raňajky. Citrón spomenul, že tu nejaký čas žil a pracoval. Teraz je tu z toho pomaly hladová dolina. Ale má potenciál v turistike a ubytovaní.

Za Podbrezovou, ešte pred Lopejom sme nútene museli zastaviť, lebo cesta bola čerstvo mokrá a náklaďakisti sa veľmi neondeli jazdiť od nás s odstupom. Počkali sme, kým cesta trošku obschne. Cez mobil sme pozreli vývoj počasia a veru to nevyzeralo dobre. Nad Zvolenom práve pršalo a išlo to smerom hore na BB. Citrón bol odhodlaný ísť za každú cenu do BA. Mne sa do toho naopak práve veľmi nechcelo. Vravel som mu, že ak sa rozprší, sadám do vlaku a idem domov.

Pred BB sa aj rozpršalo a tak som sa schoval pod stromy. Citrón búšil ďalej, tak som ho nechal tak. Počkal som, kým prehánka prejde a pomaly som pokračoval ďalej. V BB som bol už od pása dole bol úplne mokrý a pevne rozhodnutý sa na to vykašľať. V meste bolo čerstvo po daždi a ulicami sa zlievala zrážková voda. Za BB celkom zázračne úplne suchá cesta na Zvolen. Ani sa mi to veriť nechcelo.

Rozfofroval som to do Strážov, kde sme sa predbežne dohodli na obede. Citrón práve dojedal a vravel, nech si švihnem, že je práve na odchode. Povedal som mu, že nech ide ja už na druhú dažďovú frontu nemám žiadnu chuť. Skúšal ma ukecať, že to sú len mraky tak sme si to overili cez web v mobile a fakt išla druhá vlna. Nevadí, prerazí to a pôjde ďalej. Ja na takúto cyklistiku nemám chuť a nebaví ma to jazdiť v mokrom. Tak sme sa rozlúčili a ja som nabehol do Zvolena na zrýchlený autobus do BA ktorý mi práve prišiel na zástavku. Takže bez čakania.

Ešte sme ani v Žiari neboli a už sa parádne rozpršalo, takže som mal pravdu, že príde ešte jedna fronta. Ale Citrónovi to toľko vadiť nemôže. Kde je vôľa, tam je cesta. :-)

Večer o 19:30 mi volal, že už je v BA.

Ja si to dám možno na budúci rok. :-)