Kráľ Grossglockneru 2010
- Napísal: Dušan Hodúr
- Published in Cestná cyklistika
Pokľaknite, moji poddaní domestici, prichádza kráľ! A nie hociaký, ale jeho blahorodie hlava WD-čkom pomazaná, horským slnkom osvietená a severným vetrom vyfúkaná, kráľ Dušan tisícpäťstodvadsiatydeviaty grossglocknerský :-) Pôvodne sa malo jednať o sólo korunováciu, ale svojou vladárskou autoritou som na poslednú chvíľu presvedčil ďalších čakateľov na trón – v sobotu boli ešte obyčajný plebs, od nedele sú to už kráľ Peter tisícdvestotridsiatydeviaty, kráľ Roman tisícdeväťstodevätnásty, kráľ Rastislav tisícdeväťstotridsiatydeviaty a kráľ Jaroslav dvetisícštyridsiatytretí. No a takto sa písali dejiny, toto je tá epochálna historická povesť, ktorú, ako pevne verím, budú mať v povinnom čítaní všetci cyklistickí juniori plus Sagan a bratia Velitsovci :-))
Táto časovka sa ide zo severnej strany z dediny Bruck, cieľ je na Fuschertorl, prevýšenie 1694m a maximálne stúpanie 12%. Dĺžka „iba“ 27,7 km, čiže za hodinku som hore a ani sa veľmi nespotím :-)) Kvôli celkovej uzávere tejto horskej cesty bol štart už ráno o siedmej, a tak sme po výstrele z dela, za vyzváňania kostolných zvonov a nabudení vypalovákom od AC/DC vyrazili v ústrety peklu. A vďaka tohtoročnému daždivému počasiu a chýbajúcemu tréningu asi nikto z nás nepochyboval, že to bude riadne peklo. Prvých 10km bola skoro rovina a prešiel som ich v jednom balíku s kráľom Jarom, podľa možnosti rozumným tempom s čo najmenšou námahou, sily ešte budem potrebovať. Potom prišla prvá zaťažkávacia skúška, taký menší predkrm, cca. 5km stúpanie až po mýtnicu, ktoré malo podľa profilu 8 až 10%. Dôsledkom toho bolo, že rodení šprintéri typu Marka Cavendisha alebo nášho kráľa Jara sa odpojili a objavil sa vedľa mňa kráľ Peter, ktorý mi zopár kilometrov robil spoločnosť. Pri mýtnici sme si posledný krát užili rovinku a veľkú pílu, hneď za ňou nám značka oznámila tvrdú 12%-nú realitu a začal sa brutál.
Aby boli jasné pojmy, odtiaľto až po vrchol bol už iba brutál, megabrutál a ultrabrutál, pár nepodstatných sekúnd oddychu poskytlo iba niekoľko serpentín, ktorých ale bolo naozaj ako šafránu. Väčšina trasy boli dlhé priame úseky a mal som pocit, že tých 12% nebolo iba maximálne, ale aj konštantné stúpanie. Podľa „Edgara“ kráľa Rasťa sa to ževraj hýbalo od 10 do 12%, ale čo ten môže vedieť, keď sa vozí na rajdách, moje nohy to videli inak :-) Celá táto námaha sa dala ospravedlniť iba nádhernými výhľadmi na okolité zasnežené vrchy, pohybovalo sa tam síce aj zopár nádherných bikeriek, ale kvôli nim by som do toho nešiel :-) Využíval som ich iba ako magnetické priťahovadlá v čase krízy, ale mám pocit, že od mýtnice som bol v kríze stále a až toľko žien na štarte žiaľ nebolo. To by sa mi skôr hodilo byť taký vychcálek ako jeden týpek, ktorý nás veselo obiehal na biku s elektromotorom. Si myslíš že si Cancellara, alebo čo? :-)) Z davu sa ozývali rôzne výkriky, ale všetko veselé, nepočul som ani jednu nadávku. Zrejme sme mu len všetci závideli tento vynikajúci nápad. No a ďalší chlapík poňal dopĺňanie energie tiež svojsky, pod sedlom mal pripevnený malý súdok a miesto bidonov dve fľaškové pivečká. Neviem, čo by na to povedali francúzski dopingoví komisári, ale v pelotóne zožal úspech. A ja som si okamžite spomenul na kráľa Romana, ktorý ako jediný z nás išiel na horáku a myslím, že po zhliadnutí tejto fotografie na ňom okamžite urobí upgrade na vyššiu pivársku verziu :-)
Zaujímavú taktiku mal tiež ďalší, zrejme rodený vrchár. Ťahal som svojich strojových 6 km/h, keď ma predbehol asi dvojnásobnou rýchlosťou, zastavil a začal do seba liať vodu. Nevšímal som si ho a bez zmeny ťahal ďalej, keď ma znovu predbehol, zastavil a začal sa nadájať. Keď sa to zopakovalo tretí krát, už som zbystril pozornosť, po ďalších asi piatich opakovaniach ma už od smiechu začala chytať mŕtvica. Jeho zrejme chytila, lebo už som ho viac nevidel. Možno by som mal tiež prejsť na tento systém, lebo moja rýchlosť nebola zrovna oslnivá. Kým na začiatku som aj v najprudších úsekoch točil 7-8 km/h, rýchlosť postupne klesala a posledné kilometre sa ustálila na 5-6 km/h. A dokonca som sa vypol aj k parádnemu rekordu, keď na dva kratučké okamihy mi na compe zasvietilo bláznivých 4,5 km/h. Keby mi to niekto povedal, tak mu neuverím, myslel som si, že pri takejto „pomalosti“ už musím zaryť tlamou do asfaltu. Keď už nemám rýchlosť, asi mám aspoň dobrú stabilitu :-) Ale malo to svoje dôvody, vysvetlím na jednoduchom príklade. Predbiehala ma krásna mladá blondýnka vo vypasovanom bielom drese. Mozog zavelil – okamžite ťahaj foťák! No a ruka nič, ani sa nepohla, celé telo v kŕči sa snažilo iba prešlapnúť pedále o ďalšiu pol-otáčku, všetky ďalšie aktivity boli utlmené. A to išla rýchlejšie možno o pol kilometra, takže som ju pred sebou videl straaaaaašne dlho. Dúfam, že týmto fotografickým fiaskom som definitívne dokázal, aký to bol sviňa kopec :-))
Keď som konečne prešiel cieľom, bol som šťastný ako blcha. Ešte pred odjazdom som avizoval, že po zdolaní časovky by som rád vybehol aj na Edelweissspitze, poprípade aj tých pár km na Hochtor. A tak prišiel ku mne kráľ Peter a pýta sa, či ideme na Hochtor. No móóóóóžem ti ja píp píp píp aj celý Hochtor! :-) Zviezli sme sa na parkovisko k ceste na Edelweiss, kde podávali jedlo a kráľ Peter sa ma pýta, či ideme na Edelweiss. No móóóóóžem ...... zbytok si domyslite :-) Kým si ho on vybehol, ja som si radšej sadol do trávy a sledoval ešte stále prichádzajúcich bikerov, ako sa trápia na poslednom stupáku. Aspoň som do ksichtu chytil nádhernú červenú farbu, lebo slnko celkom slušne pripekalo. Keď som pred dvomi rokmi vyšiel z južnej strany na vyhliadku Franza Josefa, povedal som si, že raz za život vyliezť na GG úplne stačí. Mal som pravdu vtedy a mám ju aj teraz, keď hovorím, že 2x za život vyliezť na GG definitívne stačí. Ale už mi v zbierke chýba len Edelweiss a z obidvoch strán Hochtor, tak možno ešte niekedy budem mať pravdu aj do tretice :-)
Tak toto bol ten hrdinský príbeh, ako som sa stal kráľom. Lenže my šľachta s modrou krvou dobre vieme, že kráľ môže byť iba jeden, takže ma teraz čaká ešte jedna ťažká úloha. Nieeee, nebláznite, vôbec som nemyslel tvrdší tréning na budúci ročník. Použijem starodávnu metódu obľúbenú v našich kruhoch – fyzickú likvidáciu protivníkov :-) Už som si od organizátorov vyžiadal 1528 adries, našťastie jednu poznám, takže Peter, čoskoro sa uvidíme :-)) Určite to bude drina, ale oplatí sa to už len kvôli našej kráľovskej výsade, o ktorej ste určite počuli aj vy poddaní – právo prvej noci. Len dúfam, že sa nevzťahuje iba na oblasť Grossglockneru a tamojšie statné drevorubačky a horalky :-))
Toto sú kráľovské miery a dĺžky tejto ťažkej, ale nádhernej časovky. Žiaľ iba oficiálne, lebo comp som si v cieli omylom vynuloval. Myslím že najmä kadencia by bola úchvatná :-)
Odjazdená trasa: 27,7 km
Oficiálny čas: 2:36:34 h.
Oficiálna priemerka: 10,34 km/h
Poradie: 1529 z 2108 klasifikovaných, v mojej vekovej kategórii 491 zo 682
Fotky z nedeľných pretekov aj z piatkového a sobotného výletu, ktorými ma chcel kráľ Peter utýrať. Relatívne sa mu to aj podarilo.
