Okolo Semmeringu

K napísaniu tohto príspevku ma inšpirovala reportka Andreja M. „Okolo masívu Veitschalpe“, nakoľko zabrdol do oblasti, kam už dlhšie chodíme bajkovať. Výhody už niekto na tejto stránke spomínal, ja ich len zopakujem:
- kvalitné cesty
- ohľaduplní vodiči a riedka premávka áut (vyhýbame sa hlavným ťahom)
- z Bratislavy je to sem „na skok“ (11/2 až 2 hodiny jazdy) - hustá sieť asfaltiek cez sedlá, čiže je tu veľká variabilita tvorby trás podľa chuti a náročnosti no a samozrejme nádherná prírodná scenéria

Tohtoročná jazda bola už štvrtá v poradí a začínali sme ju v sedle Semmering (985 m.n.m), kde sme na parkovisku odstavili náš povoz a osedlali našich dvojkolesových tátošov. Bolo iba trištvrte na osem ráno (popoludní už hlásili búrky a prehánky) a miestne lyžiarske stredisko bolo ponorené v hmle. Takže zjazd do Steinhausu a.S. nás poriadne prebral. Tu sme odbočili vľavo a hneď sme začali ukrajovať výškové metre, aby sme sa trocha zahriali. Čakalo nás 10 km stúpanie na Pfaffensattel – 1372 m.n.m. Keďže sme boli len na začiatku, síl bolo dosť a tak to stúpanie (podľa dopravných značiek 20%) sme hravo zvládli. Miestna osviežovňa bola ešte „mimo provoz“, tak len malé občerstvenie z vlastných zásob, dokumentačné foto a hurá dole. Nasledoval 18 km dlhý zjazd údolím cez Rettenegg a Ratten, na ktorom sme stratili vyše 600 výškových metrov až k rázcestiu, odkiaľ sme zabočili vpravo na St.Kathrein a.H. Za dedinou začalo opäť stúpanie, ale našťastie už miernejšie ako k predchádzajúcemu sedlu a aj kratšie. Po 7 kilometroch sme boli vo výške 1099 m.n.m v stredisku Alpl, kde sa nám naskytli nádherné výhľady do okolia a kde som pôvodne plánoval prestávku. Maťo (bývalý triatlonista) mi zrušil plány, že po namáhavom výstupe je dobre sa „vybicyklovať“ – teda vyklepať nohy. To aby sme nestvrdli. Čiže sme pokračovali v jazde. Prvé dva kiláky boli len vlnky, taký traverz masívom Fischbacher Alpe, po ktorom nasledoval perfektný 7 km zjazd do Krieglachu. Brzdiace autá mi nedovolili prekročiť maximálku 70 km/h, tak som si zaspomínal na zjazd zo Staller Sattel, kde na úzkej ceste riadi premávku semafor a kde som mal istotu, že spoza zákruty ma neprekvapí protiidúce auto, a kde sme to svišťali osemdesiatkou (ja viem, že nic-moc, ale nejazdím na žiletke a môj vek mi nedovoľuje hazardovať). Ale o tom inokedy. 

Z Krieglachu sme pokračovali údolím proti toku rieky Mürz a v Langenwangu sme si dali konečne prestávku na kávičku s typickou rakúskou štrúdľou a dokúpili nejaké tekutiny do bidonov. Tachometer hlásil niečo cez päťdesiat, počasie superideálne, t.j. slnečno, okolo 210C a len slabý vánok. Takže sme využili pohodičku a hup do sediel. V Mürzzuschlagu sme zahli vľavo stále popri tej istej rieke až do Kapellenu. Odbočka do údolia riečky Raxen Bach a 10 kilometrové stúpanie – sklonom asi ako na Pezinskú Babu, ktoré Maťovi vyhovovalo, takže ma pekne utrhol. Aspoň som si v kľude pofotil južné svahy masívu Raxalpe, ktoré máme v pláne s čundráckou partiou preloziť na jeseň. V sedle Preiner Gscheid (1070 m.n.m) ma Maťo počkal, aby sme mohli spoločne vyštrikovať serpentíny v klesaní do Preinu a.d.Rax. Za dedinou som dával pozor na značky, aby sme neminuli nenápadnú odbočku na Semmering. Podarilo sa, ale ... Z vrstevníc na mape sme nevedeli do čoho ideme a o to bolo naše prekvapenie väčšie. Maťo to na svojom cesťáku riadne lámal a výrazy, ktorými si uľavoval, nie sú tu publikovateľné. Mňa našťastie kríza z predošlého kopca prešla, ale aj ja som to točil na najľahších prevodoch. Po troch kilometroch sme boli na hrebeni pri osade Orthof a na tom kúsočku sme nazbierali 280 výškových metrov. Suma-sumárum mi vychádza priemerný sklon okolo 10%. Preto sa mi skoro zamotal jazyk do reťaze. Na oblohe sa už začali ukazovať ťažké sivé mračná, ale našťastie ešte nič v dosahu. Čo nás šoklo, tak tabuľa 23% klesanie. Tak to bude iný Zoncolan. Značka neklamala. Brzdy sme skoro zavarili. Na 3 km strata 260 metrov. Ešte k tomu aj štrk na ceste, Maťove vnútorné pocity odzrkadľovali grimasy na tvári. Pripomenul som mu to staré známe: zážitok nemusí byť vždy príjemný, ale silný. Ešte, že nám tú námahu vynahradila Matka príroda. Údolie mi svojimi skalnými zrázmi silno pripomínalo Gader vo Veľkej Fatre. Cesta viedla pod poschodový železničný viadukt „Kalte Rinne“, ktorý nechýba na žiadnej pohľadnici zo Semmeringu. Opis tejto trate a jeho história by stál za samostatný článok. Proste lahôdka pre železničných fajnšmekrov. Skoro sme v tom kochaní sa okolím zabudli na únavu. Tá sa nám pripomenula sama. Na rázcestí pri Breitensteine sme odbočili vpravo na Semmering a dúfali, že to už bude naposledy. Stúpanie opäť výživné, ale tých síl už bolo pomenej. Cesta už viac-menej viedla medzi penziónmi, vilkami a hotelmi – prechádzali sme kúpeľnou dedinkou Semmerig Kurort. A v tom to prišlo. Spoza zákruty sa objavil kopec nad Semmeringom (myslím, že sa volá Sonnwendstein), ktorý bol v zajatí čierneho mraku a z diaľky k nám doľahol zvuk hromu. Prvé kvapky na seba nedali dlho čakať. Vydolovali sme posledné zvyšky síl a posledné dva kiláky do sedla sme doslova vydreli. Desať minút chýbalo, aby sme dorazili k autu suchí. Ale dopadlo to dobre, lebo ten lejak čo nasledoval potom, by na nás nenechal nič suché. Takto sme boli viac spotení ako zmoknutí. O príjemných pocitoch po zdolaní presnej stovky (aká náhoda) netreba písať.

Odporúčané tipy (absolvované trasy v okolí) – vrcholy sú písané tučným písmom:

1/ Gloggnitz – Schlagl – Otterthal – Trattenbach – Feistritzsattel – Rettenegg – Pfaffensattel – Steinhaus a.S. – Semmering – Schottwien – Gloggnitz = 72 km/1720 m

2/ Mürzzuschlag - Mürzsteg – Niederalp – Wegsheid – Seebergsattel – Seewiesen – Au b.Turnau – Thörl – Kapfenberg – Kondberg – Krieglach – Mürzzuschlag = 120 km/1156 m

3/ Gloggnitz – Payerbach – Kreuzberg – Klamm – Semmering – Semmering Kurort – Breitenstein – Aue – Gloggnitz – Prigglitz – Gloggnitz = 70 km/1240 m