Svit - Trenčianske Teplice, 2005

V piatok ráno som sa zobudil celkom v pohode. Včerajšia cyklotúra Trnava-Rysy 2005 vo mne veľké škody hádam nenarobila. Otvoril som si bagetu a išiel pozrieť ten záhadný defekt. Ukázalo sa, že duša „Šmejd in China“ mala nejakú skrytú vadu pri zvare na ventilku. Takže som sa to ani nesnažil zalepiť a rovno vyhodil. Niekde po ceste kúpim rezervnú. Medzitým som dojedol, dopil, doplnil fľašu, zbalil sa a vypadol. Počasie bude dnes krásne, ked sú Tatry tak dobre vidieť. 

Vyrazil som teda zo Svitu smerom na Poprad a odtiaľ na obľúbený kopec Vernárske sedlo. Od Hranovnice po dedinu Vernár je to veľmi mierne stúpanie. Ani áut veľa nebolo. Už som toto stúpanie išiel viac krát, takže bez obáv hore. Konečne som si mohol normálne zmerať rýchlosť spolu s prevýšením. Nešiel som samozrejme na doraz a navyše s menšou batožinou na zadnom nosiči. Ale aj tak to od konca dediny na vrchol trvalo nejakých 22 minút pri 12,5 priemerke. Potom krátky zjazd a zopakovať podobný aj keď miernejší výstup na sedlo Besník. Odtiaľ vidieť dolinu, kde vyviera Hron.

Odtiaľ už len dlhý zjazd stále dole. Zastavil som sa ešte u rodiny v Polomke na návštevu, pozrieť ako sa im darí. Popýtal som sa na cykloobchod, aby som mohol kúpiť rezervnú dušu. Poradili Brezno a aj navigovali, kde mám odbočiť.

V Brezne sa teda zastavím, kúpim rezervu a zjem chlieb s rajčinami. Dobre padol. Odtiaľ som makal dole až do Banskej Bystrice. V okolí Slovenskej Lupče sa zrazu otočil vietor a burlačil až do BB. V BB som skočil do lekárne kúpiť pollitrovku Stretneme sa hore na Veľkej Javorine.
Vincentky aby som mal čo piť smerom na Malý Šturec. Vymotal som sa z BB a pokračoval na Harmanec. Plánoval som, že sa zastavím v reštike pri Harmaneckej jaskyni. Ale ju zrušili. Dokelu. Tak pekne nalačno hore. Z BB až hore na sedlo Šturec je to okolo 22 km a trvalo mi to niečo cez hodinu. Ufff. Ale za ten zjazd to stojí. :-)

Po zjazde odbočujem doprava na Turčianske Teplice a za nimi sú Diviaky, kde treba odbočiť doľava na Budiš. Doľahol na mňa hlaďák, lebo som počítal s jedlom pri Harmaneckej jaskyni. Sadol som si teda na kraj cesty, dal si dva cukríky a čakal, kým sa dám dokopy. Prvá reštika, ktorú uvidím, ma bude musieť obslúžiť.
Po chvíli som teda pokračoval a zastavil sa v Budiši dočapovať minerálku do prázdnej fľaše. Sedlo Vyšehrad ma vôbec nepreverilo. Jednoducho som ho vyletel a zatiahol klapky. Dole to krásne fičalo až som zastavil v Nitrianskom Pravne. Prvá reštika bola nejaká krčma \"U poslednej bosorky\". Poručil som si hocičo, len nech mi to prinesú čo najrýchlejšie. Boli to špekačky na cibuľke. Síce nič moc, ale zabralo. Ale mali skvelú čapovanú kofolu. Vydržal som na nej ťahať potom skoro 60 km. :-)

Nabudúce ak bude príležitosť, skúsim vydržať do Pravenca. Tam mali reštiku, ktorá sa aj tvárila ako reštika s veľkým pútačom, takže by som sa mohol aj komplexnejšie najesť, ako len špekačkami. :-) Opýtam sa bývalej kolegyne, ktorá tam má chalupu, nech dodá referencie. :-)

Po Prievidzu sa nestalo nič zvláštne. Za Bojnicami bol asi 1 km kus mokrej vozovky. Asi sa tu prehnala búrka, ktorú som už od Vyšehradného sedla v diaľke videl. Inak pohoda aj na týchto jedovatých hupkoch cez Šutovce. Fakt odporúčam si tu dávať bacha už od Bojníc :-). Po zjazde do Nitrianskeho Rudna otáčam na posledný kopec dňa. Homôlka čaká.

Najprv dlhý mierny úsek stúpania, kde mi nohy celkom nepochopiteľne ťahajú cez 30 km priemerku. To asi tá kofola. Alebo špekačky? Vo Valaskej Belej som znovu načapoval kofolu, aj keď už taká dobrá nebola.

Homôlka nakoniec ani tak veľmi nebolela. Počasie je celý deň v pohode, vonku teplo, takže som si celé stúpanie vychutnal. Zjazd bol o to zaslúženejší a poriadne to zhulil až dole. Všetky autá, ktoré ma v stúpaní predbehli som pred Ilavou poľahky obehol, pretože sa ťahali za šórou kombajnov, ktoré ani nedali dole radlice, takže išli na celú šírku vozovky. No ale pre mňa bolo miesta dosť. Jááááj, jak len museli v tej chvíli tí šoféri zúriť. :-)

V Ilave som to otočil doľava a po známej ceste až do Trenčianskej Teplej. A odtiaľ je to už do Trenčianskych Teplíc už len kúsok. Dnes to hodilo nejakých 270 km pri čase 9:46. Zajtra ma čaká ešte návrat domov. Nohy mi už citeľne akosi stvrdli. Akosi ťažšie sa mi chodí. :-) Pripojím sa zajtra k Rasťovmu Karpaťáku a rozchodím to.