SportReport AŠK Pezinok
Log in
updated 5:00 PM CET, Nov 29, 2017

Drásal 2003

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 
Citron a JMNetrpezlivo som sa tešil na Drásala, nech si s ním konečne vybavím minuloročný nevybavený účet. Odjazdený čas ma práve dvakrát nenadchol. Je pravda, že som nemal bike v poriadku a bolo dosť teplo. Kondička tiež nič moc. Ale aj tak.
Idem teda na druhý pokus. Problémy s bikom a kondičkou som už viac-menej vyriešil, ostáva len počasie, ktoré neovplyvním a ktoré môžu organizátori vybaviť.

V piatok poobede meškáme, stresujeme sa ale konečne makáme do Holešova. Na hraniciach pred Sudoměricami nám slovenský colník robí problémy. Asi ho vytočila Citrónová bezstarostná nálada. Berie papiere od auta a hrá sa na vysoko znepokojenú zložku štátu, teda orgánu. Už sme rozmýšľali, že žiadny Drásal nebude. Nervy si vydrásame už na hraniciach a zadarmo. Keď si colník Citróna dostatočne "vychutnal", vrátil doklady od auta tak sme rýchlo makali na českú stranu. Tam sme sa popýtali, čo máme urobiť s bikami, aby nám nerobili problémy pri návrate cez hranice. Aby to nebrali ako lopaty. Dobrosrdečný český colník, ktorý trošku pripomínal Michala Tučného, nám poradil, aby sme spísali na papier čestné prehlásenia o tom, že si vezieme biky na preteky a blablabla. Vybavené a ešte dodžubávame Citróna, že sa nechoval k slovenskému colnikovi dostatočne submisívne. :-)
Do Holešova sme prišli asi o pol deviatej. Svetla ešte dosť, odprezentovali sme sa, kukám do tašky, čo nám zabalili. Ty vole, dve tričká, to tu ešte nebolo. :-) Carbosnack, nejaké propagy, drásalovské bony. Strašne som sa tešil, že tam bude aj čelenka, ktorú som dostal minulý rok aj s fľašou. No nič, hádam bude nabudúce. Odtiaľ už len do kempu v Žopoch, nech sa vybalíme, postavíme stan a dohodneme sa, kde dáme biky. Tu sa síce nekradne ale je všeobecne známe, že takéto veľké podujatia obchádza skupinka "šmejdov" čakajúc na príhodný moment. Nakoniec sa nám podarilo biky natrepať do auta tak, že sa Citrón mohol vyspať vo svojom aute v nákladovom priestore a my dvaja v stane. Ešte skočíme na pifko a pôjdeme spať. Alebo naopak?

Na TesákuSkoro ráno sa pozerám zo stanu, či to nevyzerá blbo. Zatiaľ žiadny optimizmus. Neprší síce, nie je zima ale vyzerá to všelijako. Pozerám na predné sedadlá v aute a len čumím, ako sa to tým dvom podarilo takto natrepať. Asi sú ťažkí borci v tetrise. Pomaly a v kľude sa pripravujeme na štart. Ja sa ešte skočím vykadiť. Po návrate ma čaká kazeta zo Šela maratónu, ktorú som si objednal a ktorú doniesol jeden zo spolupracovníkov Aleša. Pýtal som sa ich, ako vyzeral, možno som ho stretol cestou od, alebo na WC. Vraj vyzeral s poctivo nabúchanými nohami. Teraz neviem, či si nerobili srandu alebo čo. :-)

Takže máme všetko vybavené, pripravené. Juro sa ma pýta, či beriem foťák. Beriem, ale ak bude škaredo, tak fotiť nebudem. Schovám ho do Oscara a hotovo. Počasie zhodnocujem tak 50:50. Vyzerá to aj na pekne aj na mokro. Ale to mi teraz nepovie žiadny meteorológ. Treba praktické skúsenosti. :-) Tak si teda Juro svoj foťák neberie a myslím, že robí dobre. Drásal je ťažký maratón a treba šetriť sily kde sa dá. Fotenie uberá viac síl, kazí tempo a samozrejme aj výsledný čas je horší. Futašíme do Holešova na miesto štartu. Pred ním vidím podupávať mažoretky v bielom. My to obchádzame a ideme až na samý koniec štartujúcich. Budeme to istiť zozadu. Známa to Citrónová taktika. :-)
Trasa maratónu bola zmenená, kvôli údajne nezjazdnému úseku do Rusavy. Namiesto toho sa pôjde do Rusavy širokým oblúkom po asfalte. Tým pádom sa trošku zmenil aj dojazd do cieľa. Uvidíme.

Je odštartované, ani sa neobťažujeme nasadnúť na biky. Ešte chvíľu potrvá, kým pôjdeme. Ešte si nastavujem tacháč na manuál, ako Juro dobre povedal, že to bude lepší ukazovateľ času, ktorý postrácame na občerstvovačkách. Minúta v riti a konečne nasadáme a pomaly šliapeme dopredu. Je tu skvelá atmoška. Davy ľudí, proste fasa. Ako tak fachčíme dopredu, každú chvíľu vidím nejaký defekt. Kde to títo maníci len mohli pichnúť? Nechápem. Juro vraví, že asi mali \"ploužáka\". No tak to skoro zistili. Ale zase vždy lepšie ako v lese, kde môže byť blato.
Pýtam sa Jura, na koľko defektov sa dnes cíti. Vraj na dva. To je tak primerane. :-)
Na Kelčský Javorník. Drásalovský tandem.Začína mi byť v tom prechodovom drese teplo a tak kričím na tých dvoch pred sebou, že si vyzliekam dres. Že ich dobehnem. Vyzliekam si ho, pod tým mám windstoper krátky dres. Hotovo a v tomto momente som už posledný, lebo už ma naháňajú sprievodné sanitky. Makám dopredu a obieham čo sa dá. Občas použijem niekoho ako živý štít pred vetrom. :-) Mierne stúpaníčko, voľakto leží naľavo v rigole a drží si čelo. Asi hodil riadnu držku. Kričím pomáhajúcim, že sanitka už je tu každú chvíľu. Pokračujem ďalej a ide sa celkom dobre. Celkom pekný asfalt sa štverá kamsi hore do lesa. Cvrlikám si dopredu, ľahké prevody. Občas ťažšie, nech vercajk oddýchne. :-) Kedy len tých dvoch dobehnem? Dávam sa do reči so starším českým bikerom. Vraj najradšej jazdieva také tie 50 kilometrové maratóniky. Aj slovenský Dubničák mu niečo hovoril. :-)
Stupák je výdatný ale aspoň si dobre zahrievam nohy. Konečne tých dvoch parťákov mám, takmer som ich prehliadol. :-) Teraz už ideme spolu až po prvú občerstvovačku tak, ako sme sa dohodli.

Zjazd stále po tej istej asfaltke do Rusavy pekne "vodsejpá". Pripravujem oboch na dosť tvrdý stupák hore za Rusavou na Grapy. Bude to fuška. Prvýkrát však máme do činenia s bikermi, čo to moc nevedia. Robia vlny, nedržia vôbec stopu, furt podklzuje koleso. No hrozné. Pritom tá cesta nie je až taká hrozná. Blatová už vôbec nie. Stupák je výdatný, a hore sa teda musíme riadne vydýchavať. Hostýn je za nami a príchádza pomaly zjazd. Jurovi vravím, nech si dáva riadny bacha. Napriek tomu mu nejdem príkladom a šúsujem si to za Citrónom ako blázon. Bike ide spoľahlivo. Predo mnou občas niekto posratý a jazdí vyložene blbo. Ak sa dá, rýchlo obieham. Konečne sme dole. Teraz popri kaskádovej riečke hore smerom na Tesák. Na asfaltke zastavená premávka. Tam čakám na Jura a spoločne ideme stíhať Citróna. Ten si musel tým zjazdom urobiť riadny náskok, lebo ho ani v diaľke v lese nevidím. Konečne ma dobieha Juro a vraví, že išiel v tom zjazde pomaly ako posratý. Vídim, že má za sebou navešaných kopec bikerov a tak mu vravím, že aj do kopca ide pomaly ako posratý. :-) 
Z Kelčského JavorníkaPostupne však dobiehame Citróna a oboch informujem, že tento stupák bude mať stále takýto sklon a pred výjazdom na asfaltku sa to zostrmí. Veruže tu kopec ľudí tlačí. Stupák však našťastie vládzeme všetci traja vydupať a fičíme si to dole po asfaltovo- šotolinovo-rozbitej ceste. Schádzame z asfaltky na lesný chodník a znovu ma vytáčajú bikeri bez akejkoľvek techniky. Dorážame na občerstvovačku a ideme sa riadne nadžgať. Citrón dupľom. Od rána vraj nič nejedol. Che. :-) Ja si dám chlieb so salámou a syrom na ostatné hádžem salám. Juro si medzitým pumpuje zadnú dušu. Asi sa mu zdá málo nafúkaná. Ešte si vypýtam od mechanika niečo, čím by som si upevnil štartové číslo. Zrejme som to zle na štarte upevnil. Juro si u servismena ešte olejuje reťaz a ja ho dráždim, nech si tam nakvapká ten zázračný olejček, čo kúpil na prezentácii u nejakého mastičkára. :-)

Sme pripravení a vyrážame. Teraz už pôjdem podľa svojho tempa. Ešte počkám na nich, nech aspoň v zjazde ideme spoločne. Po chvíli stúpania prichádza krátky zjazd a dlhé stúpanie. Spočiatku po asfaltke, neskôr lesná cesta. Na asfaltke dobieham a predbieham Citróna, ktorý mi v tom krátkom zjazde pekne unikol. To ho už vidím asi posledný krát, lebo stúpanie je naozaj výdatné. Aspoň terén je dobrý. Ide sa mi v stúpaní veľmi dobre. Nejdem na doraz a napriek tomu stále predbieham bikerov ako míľniky. Krátky zjazdík a znovu hore. Tu sa to už zostrmuje viac a sú tu aj kamene. Dosť ťažko sa to šliape hore. Prvý strmý kopec je totálne ovešaný bikermi, ako tlačia. Keď to vidím, vyložím si bike na plece a stúpam hore. Zaujímavé je, že ma to akosi menej vyčerpáva. Ale zato trošku berie síl nesením biku. Až na Kečský Javorník už ideme pekne zaradení v husom rade. Predo mnou málo technicky zdatný biker ale nedá sa predbiehať. Nie je kde. Konečne občerstvovačka. Na prvej som si nenechal doliať, reku dolejem teraz. Mali len minerálku. Kurňa, to nie je zrovna dobré pitie. Samé bublinky. No nič, dolejem a nechám otvorenú fľašu, nech to vyprchá. Bordel je tu ako na smetisku. Organizátori sa zapotia, kým to upracú po bikeroch.
Teraz príde ten obávaný zjazd po makadame. Je to tu lepšie ako minulý rok. Našťastie. Vtedy to bolo také neujazdené a pomalé. Odfotím si vežu a pokračujem ďalej. Zjazd pokračuje ale mení sa cestička. Úzky hustý lesný chodníček. Kľučkujeme medzi ihličnatými stromčekami a miestami nevidieť viac ako 5 metrov dopredu. Potom sa to otvorilo a nasledoval dosť prudký a nepríjemný zjazd. Predbieham čo sa dá až musím spomaliť, lebo je predo mnou ťažký panikár a má nepredvídateľné reakcie. Flekuje ako besný, zadné koleso skáče zo strany na stranu ale nezosadne zo sedla ani zaboha. Pri prvej príležitosti obieham a zmiznem. Konečne normálna lesná cesta a púšťam brzdy v príjemnom zvážnicovom zjazde. Dokonca sa tu práši. Kua. :-) Pekne vypálilo to počasie. Obloha vcelu fajn, biele obláčiky, príjemný vánok. Paráda. Schádzam na asfaltku a fičím dole jak sa patrí. Nepálim naplno ale ide to naozaj dobre. Asi mám vietor v chrbte. V Rosošnom kopec ľudí a povzbudzuje. Stále ideme dole až do Rajnochovic. Tam sa stáča ostro doprava a do kopca. Predbieham mladého bikera a on mi to o krátku chvíľu vracia. Nechám ho tak, aj tak nakoniec pustí paru. Skúsené oko vidí. :-) Za kostolom odbočujem doľava a mladého nechávam za sebou. Dobieham tandem. Namiesto ešpézetky má pod sedlom tabuľku \"BUDE HŮŘ\". Celý čas, čo idem za nimi rozmýšľam, pre koho to vlastne je určené. Je to určené pretekárom, ktorý ich chcú predbehnúť alebo je to len taká frčka do nosa pre predbehnutých pretekárov? Asi v zmysle,
"keď sme ťa MY predbehli, tak je to už s TEBOU naozaj zlé" :-)
Za LazamiStúpanie ide v lese, je mierne a furt sa mi ide dobre. Normálne nechápem. Pripomínam si pravidlo,
"Ak sa ti ide dobre, uber". Síce uberám ale stále predbieham. Je to parádny pocit, neťahať naplno pritom obiehať všetko živé, čo príde do cesty. Stúpaniu už dochádzajú sily, prichádza zjazd a o chvíľu znovu krátke tvrdšie stúpanie hore na lúku. Naháňam maníka pred sebou. Je mu jasné, že ho pred sebou tlačím a tak mi kúsok pred vrcholom stúpania uhýba. Minule som tu musel tlačiť, lebo mi odklzovali kolesá. Teraz ani náhodou. Teraz tlačia tí predo mnou a ochotne uskakujú nabok. Poďakujem a makám za nejakou slečnou. Po lúkach to ide veľmi dobre. A rýchlo. Kúsok v lese, prepcháme sa cez drevenú závoru a na druhú lúku. Zase peckujem a furt predbieham. Teda musím uznať, ide sa mi dobre. Na to, že mám na tacháči už 50 dosť ťažkých kilákov, som myslel, že už nohy budú mierne povedané, unavené. Zjazdík na asfalt a sme v Lázoch. Dávam si naliať jonťák a zbytky minerálky z Javorníka vylievam. Toto mi teda na maratónoch nechutí. :-(
Zožeriem banán, horalku, ešte jeden banán a padám. Rovno a doprava dole po asfaltke. Po ľavej strane ma upútala lúka s namotanými stohmi slamy. Vyzeralo to na tej lúke veľmi pekne. Pofotil som a pokračoval ďalej. Druhá lúka bola ešte krajšia a tak som fotil ako besný čo sa dalo. Keď som skončil, vydal sa na stíhačku za bikermi, ktorí ma za ten čas obehli. Išlo to celkom rýchlo, lebo sa celý čas v podstate zjazdovalo. Potom konečne ten vysoko technický zjazd s množstvom prírodných schodov od koreňov, kameňon a tak. Vidla mi všetko krásne tlmila a tak som išiel dosť rýchlo. Dobehol som v tom zjazde skupinku bikerov. Potom som odstavil bike, nech si odfotím ten pekný skalný útvar. Informačná tabuľa tu píše, že sme práve na "náučné stezke T.G. Masaryka". Zjazd pokračuje ďalej popri záhradách zchádzame na asfaltku, ktorá nás dovedie až na 4 občerstvovačku. Zavesím sa za statného bikera a fičíme si to po ceste.

Veľká občerstvovačka je tu. Dám si salám, syr, banán a doliať pitie. Na ostatné hádžem salám. :-) Pozerám dopredu, kam povedie trasa. Vidím tam dažďové mračná. Veľmi sa mi to nepáči. A tak pekne to začalo. Ešte zopár súst a makám dopredu. Naozaj, je to dážď. Zastavujem a schovávam foťák do Oscara. Týmto som teda prestal fotiť. Obehli ma nejakí tandemisti. Nie sú to tí s tým \"BUDE HŮŘ\" ale nejakí iní. Asi som ich predbehol na občerstvovačke. Pridlho sa tam motali.
Po rovine idú veľmi pekne. Ani sa nenazdám a už mi zmizli. Nasadám a za občasných kvapiek idem dopredu. Stále sa mi ide dobre. Obieham bikerku ako si dáva pláštenku. Ešte veľmi neprší ale zvolňujem tempo. Viem, že ma teraz čaká nenormálny stupák na Prženský vrch. Citrón spomínal, že keď tu bol on, tak na konci toho asfaltového stúpania bolo na asfalte napísané, niečo v štýle že \"Ak sedíš v sedle, tak si Pantani\" :-) Takže to premenujeme na Pantaniho kopec. :-)
To je zaujímavé, že si to pred 3 či 5 rokmi všimol, lebo ja som si to v minulom ročníku nevšimol. Dobre teda, tak sa teda zahrám na Pantaniho a celé to vyšliapem s prstom v nose. Potom z toho jaksi zišlo, a šliapem so všetkými prstami radšej na riaditkach. :-)
Vchádzam do krátkeho lesíka a totálne sa rozpršalo. Keď som z neho vyšiel, najhoršie už prešlo. Hurá. Aj tak som dedka z dáždnikom požiadal, nech sa len tak nečinne nepozerá a nech mi ten dáždnik drží radšej nad mojou hlavou. Mal zmysel pre humor a dobre sa zasmial. :-) Ja zatiaľ šliapem a predbieham čo sa to tu na asfalte kľukatí z jednej strany na druhú. Prípadne čo tlačia. Minule som tu zdochol a tiež tlačil. Teraz to odsejpá ako sa patrí. Na konci toho hnusného stupáku konečne vidím ten Pantaniho nápis na asfalte. Ide prečítať len JSI ... a v druhom riadku PANT.... Tak preto som si to nevšimol v minulom ročníku. Počas stúpania predbieham ďalších a rozmýšľam, či dešifrujem, čo tam bolo vlastne pôvodne napísané. Žeby "JSI-LI V SEDLE, JSEŠ PANTANI"?
Stezka T.G.MasarykaÁle, kašlem na to a konečne dobieham ten tandem. Ide do toho kopca ako lokomotíva. Fakt idú pekne títo chlapci. Neskôr vysvitlo, že to bol posledný tandem, čo som predbehol. Na občerstvovačke som si dal rozriediť ten hustý jonťák vo fľaši čo mi naliali na predchádzajúcej občerstvovačke. Sfine. :-) Vypil ešte dva poháre a vyrazil dopredu. Tandem tu nestál a tak ho znovu predbieham a teraz už vážne naposledy. Teraz sa terén zmenil na taký zvlnený a dosť podobný, ako keď sa jazdí po Štefánikovej magistále. Toto ma dokáže dobre napumpovať a tak makám dobrou rýchlosťou dopredu. Zrejme som tým Pantaniho kopcom nechal tých menej výkonných bikerov za sebou, lebo už trošku tých \"trofejí\" ubejvá. Ak aj niekoho dobieham, už to trvá dlhšie a získavam viac menej aj tým, že technické prejazdy prefičím podstatne svižnejšie. Oni len spomalia a opatrne to nejako prejdú. Ja najdem ideálnu stopu a krásne z nej vyjdem bez straty rýchlosti. No a samozrejme ich dobieham do kopcov. Zjazdy vedia jazdiť oveľa lepšie. Už sa teším na tú asfaltku po hrebeni na Troják. Tam to pôjde pekne rýchlo. Bude sranda.
Asfaltka prišla, ide to to fasa rýchlo, peckujem ako blázon a spomaľujem až pred občerstvovačkou. Kukám na tacháč. Stihol som to do 6 hodín. 85 kilometer. Kua, na Duchonke som už bol v cieli a to som mal v nohách vyše 92 kilometrov. :-). Na občerstvovačke si dávam teplý bujón, chlieb so salámou a v kľude sa napchávam. Nechápem, kam sa poniektorí ponáhľajú. Ledva dôjdu na občerstvovačku, zhltnú banán, ešte dačo, niečo popijú a makajú ďalej. Vôbec si neodpočinú. Potom ich v prvom kopci predbehnem ako melú z posledného. Ešte si dám trošku z pomaranča. Banán, doplniť pitivo a môžme pokračovať. Idem do mierneho kopčeka, obieha ma chalan v čiernej šušťákovej bunde. No chlapče, s týmto tempom dlho nevydržíš, hovorím si. Po zjazde sú tu nejaké chatky a na ohrade táboriska vidím pekný nápis.
"JESTLI NEMÁŠ CO DĚLAT, NEDĚLEJ TO TADY". Fakt pekný a trefný nápis. :-)
V druhom kopci už šušťákistu obieham úplne ľahúčko. Vyzerá to, že začne pršať. Kua, nech len stihnem dovtedy vojsť do lesa.
No, stihol som síce, ale miestami to bolo otvorené a schytávam konské dávky vody. Navyše sa aj lesný chodník začína meniť na mazľavinu. Idem v závese za bikerom a obaja musíme ísť o poznanie pomalšie. Dávam si dole okuliare, lebo už skoro nič nevidím. Posratý dážď. Musím si kúpiť okuliare so stieračmi. :-) Prichádza dosť tvrdé a technicky ťažké stúpanie. Obieham tu dvoch tlačiacich a celkom ich chápem. Je to dosť ťažké. Lenže radšej budem šliapať ako sa tu kĺzať po blate. Kolesá mi našťastie nepreklzujú. Dobré Micheliny to teda mám. :-) A Luboš kuvikal, že to asi nebude dobrá voľba. Cha, mýlil sa. Vyšliapal som to ale dážď neustáva. Už prestávam sledovať okolie, kade jazdím, lebo to dosť kĺže a je to o držku. Som už dosť osratý od bahna. Našťastie ma neopúšťa nálada. Som celý mokrý a zablatený a neviem prečo, ale myslím na horúcu vaňu s penou a voňavým olejčekom. To mi spraví dobre na svaly a kĺby. Hmmm, to by bolo. Najprv sa však treba dotrepať do cieľa.
Bike nevyzerá o nič lepšie. Asi tiež myslí na nejakú dobrú vodnú kúpeľ s masážou a po osušení kvalitnučký, smradľavučký olejček na kĺby. :-)
Ako rýchlo dážď prišiel, tak aj odišiel. Les začína dymiť a aj kúsky lesnej cesty sa halia do oparu. Pekné je to. Zjazd po poli a odbočujem doprava dole. Chlapíkovi od usporiadateľov vravím, že vyzerám dosť zle. So súhlasnou grimasou prikyvuje. :-) Už aby tu bola ďalšia občerstvovačka. Z ostrého zjazdu znovu doľava a potom doprava hore. Ten kúsok bol taký zablatený a mazľavý, že som musel zoskočiť aj keby som čo chcel. Ledva som sa tam udržal na nohách. Po okraji som vycupkal ten kúsok peši a znovu na bike. Krátka lúka, trošku som si na nej prečistil dezén a ťahám hore do nevyšľapateľnom kopci. No možno vyšľapateľnom, ale nie teraz. :-) Potlačíme hore a padáme dole. Občerstvovačka tu bude cobydup.

CieľNa nej si dávam oblievať bike, nech sa prečistí šalter, prešmýkač a aj reťaz. Potom naolejovať čo treba. Ešte jonťák vypiť a banána do huby. Dole ide asfaltový zjazd a treba dávať bacha. Za chvíľu budeme odbočovať doľava. Aspoň tak som si to zapamätal z minulej jazdy. Tak tak. Doľava a spolu s bikerom ťaháme hore po miernej asfaltke. Spomaľuje a tak ho obieham. Odbočka doprava, stále po asfalte. Pomaly dobieham a predbieham ďalších. Naraz len kukám, obieha ma biker. Kokso, prvý od Tesáku. Asi som ho predbehol, keď odpočíval na občerstvovačke. :-) Išiel na ťažkých prevodoch a neviem či to takto vydrží dlho. Ale vyzerá namakaný asi ako Luboš z PK. Silový hráč. :-)
Naozaj vyzeral silový typ. Vzďaloval sa mi. Stúpanie je dlhé, trošku bolí ale ide to. Tu kdesi som si minule všetky nohy ochladzoval. :-) Teraz ani pomyslenia. Pokračujem ďalej. Kopec vysiľuje bikerov. Podaktorí už zoskakujú a tlačia. Tiež uvažujem, že by som si potlačil ale to množstvo bikerov, čo tu obieham úplne zadarmo, mi velí šliapať. Nech ich je čo najviac. :-) Konečne záver stúpania, prichádza asfaltový zjazd. Trošku si oddýchnem a aj prečistím dezény. Len neprepásnuť moment, keď sa bude odbočovať doprava dole. Keď si to človek hasí dole 60 tak ten moment premešká raz-dva. Našťastie drásalisti značia odbočenia už dopredu dvomi rovnakými šípkami vedľa seba. Takže to zbadám včas a odbočujem na lesnú cestu. Ňou sa dostávam na predposlednú občerstvovačku. Pôvodne sme sa tu chceli s Citrónom okúpať. Keby bolo horúco a bol by som uvarený, tak by som rozhodne neváhal. Teraz sa idem najesť. Hltám olúpané pomaranče a veľmi mi chutia. Asi som dlho nejedol nič sladké. Keď som sa ich nabažil, pridal som aj trochu salámy a syrov. Doliať pitie a pomaly sa zberám ďalej. Kúsok cez les preletím a dostávam sa na asfatlku. Toto bude tiež riadne výživné stúpanie. Pozerám na tacháč, mám na ňom 7:35 a kalkulujem, či sa mi podarí dôjsť do cieľa do 8 hodín. Zostáva tuším nejakých 10-12 kilometrov, to by sa snáď dalo stihnúť za pol hodinu, či nie? Zapínam forsáž a pálim hore do kopca. Čím dlhšie idem do kopca, tým rýchlejšie a viac obieham ďalších. Asi už majú tých kopcov na dnes dosť. Podaktorí sa aj skúšajú na mňa zavesiť ale vydržia len chvíľu. Keby som takto makal celé preteky, to by bola onakvešia rezerva na môj tajný cieľ, spraviť do do ôsmych hodín. :-)

Už šliapem hodnú chvíľu do tohto kopca a vyzerá to, že to nestihnem. Do 8 hodín mi ostáva 10 minút a furt stúpam. Potom zmiernenie, lesný prejazd ktorý končí brutálne mazľavým bahnovým zjazdom na ďalšiu asfaltku. Tam čosi popijem, odbočím doprava a tlačím. Dnes sa tu jazdiť jednoducho nedá. Potlačím až hore a nasadám. Bike tancuje ale nejako ho držím na chodníku. Musím ísť pomalšie, lebo je to fakt o držku. Čudujem sa, prečo ma teraz tie semisliky zrádzajú. Veď doteraz držali dobre. Asi je tu iná "kvalita" bahna. Alebo to zariadil Luboš na diaľku? :-) Zase prestávam sledovať okolie, kade jazdím a sústredím sa len na to, aby som stíhal udržať bike na ceste. Šmýka to jak sviňa, ale nevzdávam sa. Lesný zjazd. Predbiehajú ma dvaja bikeri. Asi majú lepší dezén. Ale aspoň ich vidím pred sebou a už sa nevzďalujú. Konečne sa blížime do "civilizácie". Už by tu mal byť cieľ. Aspoň to tak cítim. Tí dvaja predo mnou sú stále na dosah a pomaly sťahujem ich náskok. Asfaltovým prejazdom sťahujem úplne a prejazd sadom som stiahol. Znovu asfalt. Malá skupinka predo mnou zrýchlila a tak sa honím za nimi. Odbočíme doprava po penetrovanom asfalte, ktorý vedie do kempu. Pohodička v KempeTeda do cieľa. Bike mi ide nejako lenivo. Akoby som permanentne brzdil. Zosadnem, skúšam predné koleso. Ide voľne. Skúšam zadné, ide tiež. Asi prekonávam odpor zasratej reťaze a šaltra. Rozbieham sa, našťastie mi nezdrhli ďaleko a pomaličky doťahujem. Konečne. Vyzerá to, že sa naozaj blížime do kempu. Zrýchľujem viac a odbočujem doľava dole. Tam zase doprava na pole. Jeden biker z tej skupinky asi odpadol a už sa len unavene vlečie. Tak aspoň tohoto ešte dnes urobím a dám si na dnes pokoj. Zapínam maximálny ťah aký ešte vládzem a obieham ho akoby stál na mieste. Na dojazdovej dráhe do cieľa to trošku hádže ale nejako to všetko ustojím a vchádzam do cieľa. Okolostojaci diváci mi tlieskajú a na dnes si to určite zaslúžim. A nielen ja. :-)

V cieli navštevujem občerstvovačku, napchám do seba banán a pýtam sa, či majú tú minerálku sladenú.
"He?" pýta sa tá milá pani.
Opakujem hlasnejšie "sladenú" zase nerozumie. Akoby som bol maďar. :-) Potom pochopím kde robím chybu a ešte raz to poviem. Teraz však česky a dokonca sa mi to darí aj s prízvukom. :-)
"Slazenou"
Sláva, porozumela. :-) Strieka mi tam citrónovú šťavu a chutí to oveľa lepšie.
Dopijem a idem si umyť bike. Keby som vedel, že to bude trvať tak dlho, tak sa na to vyprdnem. Stál som tam asi pol hodinu a došiel Citrón. A to som bol asi tak v polovici. Ten keď to videl, tak sa na to rovno vyprdol. Keď som si konečne umýval bike, došiel aj JM.

Keď sme sa konečne ospršili, spratali a pobalili, išli sme sa najesť, lebo sme boli hladný ako vlci. Ja teda určite. Dal som si gulášisko, klobásu s horčicú a až potom som sa cítil trošku najedený. Zubrom som oklamal zbytok žalúdka a bolo dobre. Počkali sme na vyhodnotenie pretekov. Vlado Oprenčák sa celkom dobre umiestnil. :-)
Tombola bola tiež celkom srandovná. Skúsili dať do tomboly nejaký obraz. Keď sa ani tretie meno k tejto \"výhre\" nehlásilo, obraz poputoval do galérie. Tam kam patrí. :-) Jednu cenu zobral zobral nejaký bratislavčan. Cha.

Akciu hodnotím ako celkom vydarenú. Škoda toho blata v závere. Fakt to nemuselo byť. Keby som bol namakaný, tak by som to možno stihol odjazdiť celé v suchu. Juro nebol spokojný s naháňaním výškových metrov za každú cenu. Nerozumiem však tomu, prečo to hovorí až teraz. Vedel od začiatku, že Drásal je ťažký maratón, vedel od začiatku, že sa naháňajú kopce ako to len ide. Tak kde je problém? Žeby popreteková únava? :-) Nabudúce sa pripraví lepšie a bude dobre. Tento istý pocit som mal na Horalovi ale asi to bude subjektívnym pohľadom. Ja aj Citrón sme už vedeli, do čoho ideme, tak sme to brali akosi normálne. Keď ťažký, tak so všetkým, čo k tomu patrí. (To je zaujímavé, ako sa časom mení môj pohľad na kopce :-)
Jurovi sa podaril tento ťažký maratón bez defektu. Sám nechápem, prečo sa vôbec z toho neteší. Citrón sa zase ani raz nevydrbal. Ja tiež nie, hoci som mal v závere riadne namále. :-)
Páčili sa mi skoro všetky trialové úseky. Menej už možnosti na predbiehanie. Dosť to zdržovalo aj do kopca a na počudovanie aj z kopca. Aj tak som stihol popredbiehať prakticky až zo zadných pozícií kopec bikerov. Kde sa dalo. Úsek od Rajnochovíc po Lázy sa mi páčil. Veľký kus trate od 5 až po 7 občerstvovačku sa mi veľmi ale veľmi páčili. Taká parádna a rýchla hrebeňovka. Pekné výhľady, celkom dobrá cesta. Možno to bolo aj tým, že už bolo pomenej bikerov a tak to rýchlo odsýpalo. Až v tomto maratóne som si všimol, ako dokážu brzdiť a zdržiavať tempo pomalí bikeri. V zjazde idú pomaly, tam sa dá stratiť skutočne more času. Keby včas všetci uhýbali, bolo by to OK a keby v zjazdoch z času na čas tiež dali prednosť rýchlejším, to by bolo ideálne.
Dnes sme zažili skvelý maratón, ktorý mal v podstate všetky dejstvá skoro ako v divadelnej hre. Trošku fúkalo, trošku svietilo slnko, trošku popršalo, trošku blata, trošku prachu. Z každého rožku trošku. Už len zjazd po snehu chýbal. :-) Zato atmoška pretekov s fandiacimi divákmi bola úplne ale úplne fasa. Aj obsluha na občerstvovačkách bola tiež skvelá a cítil som sa tam veľmi dobre. Takže výsledný dojem je aspoň taký dobrý ako na Šele. Asi oba tieto maratóny zaradím do svojích pravidelných akcii s povinnou účasťou. A celkom rád.

Potom sme sa pobrali všetci domov. Chcel som si ešte kúpiť langoš ale tá 6 osobová šóra sa ťahala tak príšerne pomaly že som to pred okienkom vzdal. Ide sa domov. Za hranicami zase dodžubávame Citróna, že sa tým slovenským colníkom nemusel až tak pchať do zadku. :-) Chudáčisko Citrón, totálne sme ho zmagorili, nevedel ako sa má vlastne na tých hraniciach správať.

Teraz to najdôležitejšie. Zlepšil som sa oproti minulému roku s časom 8:46 bezmála o hodinu a to bola trať o pár kilometrov dlhšia. Zdalo sa mi, že mi to dnes celkom rýchlo odsýpalo. Pamätal som si to z minulého ročníka trošku dlhšie.
Na splnenie súkromného limitu robiť sto a viac kilometrové maratóny do 8 hodín musím ešte trošku usilovnejšie potrénovať. Hádam sa mi to podarí o rok, pretože \"Bolo to fasa o rok som tam zasa.\" (ak nebude pršať) :-)

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť

  1. Zažili sme
  2. Vyskúšali sme
  3. Pochodili sme
  4. Organizujeme

Nehodová Babská jazda

Cestná cyklistika 29-11-2017

Bol krásny novembrový deň, slnko svietilo, teplota príjemná, fúkal západný vietor. AŠK Sportreport organizoval posezónne posedenie pri guláši na Babe. Chcel som si urobiť peknú jazdu, ako som to zvyča...

Nitriansky cyklomaratón 2017

Cestná cyklistika 09-09-2017

Dlho som žiaden dojáčik nenapísal a preto by sa patrilo vyplniť túto medzeru, obzvlášť v prípade nedočkavých čitateľov. Tieto preteky bývali skutočne morda, nielen kvôli horúcemu počasiu, nedostatku t...

TT - RYSY 2017

Cestná cyklistika 15-08-2017

Ale teraz si nevymýšľam. Na TT-Rysy som vlastne ani nechcel ísť. Hľadal som len výhovorky, aby som nemusel ísť. Pred dvoma týždňami som bol na Maratona dles Dolomites a s boľavým chrbtom čo som si odt...

Test Garmin Edge 820

Športovec používa HW SW 20-08-2017

Koncom roka 2016 bol na trh uvedený nový model Garmin cyklopočítača – Edge 820. Preberá posolstvo modelov Edge 705, 800 a 810 - teda ide o mapový prístroj plný funkcií a meraní. Z aktuálneho top model...

Garmin Varia Vision – V zornom poli

Športovec používa HW SW 04-12-2016

V tejto recenzii na mňa dýchol závan budúcnosti. Pod názvom Garmin Varia Vision sa totiž skrýva náhľadový – in sight displej. Ešte ni...

Test Garmin Edge 520

Športovec používa HW SW 27-11-2016

Garmin Edge 520 som mal k dispozícii po takmer celú sezónu 2016. Takže z testovaných zariadení je to jeden z najdlhšie testovaných kúskov. Čiast...

Profil stúpania Železná studienka - Hrub…

Kopce profily 14-02-2015

Alternatívne asfaltové stúpanie v bratislavskom lesoparku. Až po Kačín ľahké a vhodné aj pre menšie deti. Do druhej kategórie je zaradené kvôli záverečnému stúpaniu na Hrubý vrch.  ...

Profil stúpania na Kamzík

Kopce profily 31-10-2014

Známe a relatívne rušné asfaltové stúpanie z centra mesta až takmer k vysielaču na Kamzíku, čo viac dodať...  ...

Profil stúpania Pekná cesta

Kopce profily 07-09-2014

Známe asfaltové stúpanie z Krasnian (Rače) na hrebeň Malých Karpát a Bratislavského lesoparku. Charakteristické je svojim veľmi strmými úsekmi. Touto cestou sa dostanete na sieť spevnených ciest v les...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 22-07-2017

Ďakujeme všetkým  pretekárom, že prišli na našu časovku si zmerať sily. Búrkový a dažďový ročník 2017 dopadol nasledovne...  

Propozície 2017 Časovky Ivana Červenku n…

Propozície 17-05-2017

Amatérsky športový klub AŠK Sportreport Pezinok Vás pozýva na cestnú cyklistickú časovku do kopca určenú všetkým nadšencom cyklistiky, ktorí si trúfajú zdolať nástrahy tohto kopca.   Cyklistick...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 24-07-2016

Ďakujeme všetkým  pretekárom, že prišli na našu časovku si zmerať sily. Ročník 2016 dopadol nasledovne...  

next
prev