Wachauer Radtage 2019

Po viacerých predchádzajúcich pretekoch som si vždy povedal, že na tých najbližších už prídem na štart trochu skôr a postavím sa viac dopredu, aby som na prvých kilometroch nemusel naháňať balík a hlavne sa mal kam prepadávať. Teraz som to konečne splnil a do svojho koridoru som nabehol asi 40 minút pred štartom, postávalo tam už zopár cyklistov, ale väčšinou ostýchavo v zadnej časti, ja som sa vybral rovno k natiahnutej štartovacej páske. Nakoniec som odštartoval asi zo štvrtého radu, vpredu rakúska TOP elita a potom hneď ja, ale malo to prozaickejší dôvod - práve na tom mieste sa tiahol tieň z nafukovacej brány a aj keď nebolo horúco, nechcelo sa mi takú dobu stáť na slnku :-) A ešte kvôli jednej veci som chcel byť bližšie k čelu, zo svojej účasti v roku 2008 som si pamätal úvodné dobrzďovačky a že som sa len so šťastím vyhol zrážke, snáď ma to takto vpredu minie. Neminulo, onedlho nás začali predbiehať najrýchlejší zo strednej trasy, poznal som ich podľa žltých čísiel, a keďže v protismere im často zavadzali stojace autá, tlačili sa doprava a niekoľkokrát sme prudko brzdili až skoro do nuly a potom sa zas hnali za balíkom. Nabudúce sa už fakt postavím až k páske a pôjdem cik-cak, aby ma za zavádzacím vozidlom nemohol nikto predbehnúť :-) Konečne na asi 11-tom kilometri sa trasy rozdelili, my sme odbočili doprava k prvému stúpaniu a nastal kľud.

Ale iba relatívny, kopec mal asi 9km a po miernejšom príjazde sa veľmi rýchlo zdvihol až do 10%. Pred pretekmi som si povedal, že už mám niečo natrénované a tentokrát sa nebudem až tak flákať, keď mi pot začal kvapkať vzadu na uši a nie z čela, čo sa nestáva často, vedel som, že to naozaj plním. Napriek tomu som patril k najpomalším a len som sa utešoval, že niektorí to snáď prepískli a neskôr vykapú :-) Podľa profilu malo po tomto kopci nasledovať asi 45km stále hore alebo dole a chcel som tam byť v nejakom solídnom balíku, keď ma predbehli traja borci v zelených dresoch „Naturfreunde“, rozhodol som sa, že toto sú presne oni. Veď zelenú obľubuje Sagan a kvôli meriďáckym tímovým farbám už dlhé roky aj ja, ale hlavne som dúfal, že ako kluboví kamaráti pôjdu rozumné tempo podľa svojho najpomalšieho jazdca. Žiaľ aj ten najpomalší bol rýchlejší ako ja a pozvoľne sa mi vzďaľovali, ale vždy som sa hecol a doskočil si ich. Po nejakom čase sme dobehli chlapíka, ktorý sa nás tiež snažil zachytiť, ťahal dosť ťažký prevod, často postavený zo sedla a vydával pri tom neuveriteľné zvuky, počul som na pretekoch už všeličo, ale toto ešte nie. Ťažko to aj popísať, ako keby bol tesne pred orgazmom s dikobrazom a popri tom ho ešte niekto mlátil palicou, viacerí sme naňho s údivom hodili očkom, či nemáme volať sanitku :-) Takýmto prejavom by možno očaril sirénu Šarapovovú, mne začal trochu liezť na nervy, našťastie zrejme nenápadne skolaboval a na vrchole kopca sme vytvorili 10-člennú skupinu už bez neho :-)

Táto zvlnená časť bola veľmi pekná, pohybovali sme sa cca. medzi 600 až 800m nad morom, po kvalitných cestách cez lúky, lesíky, dedinky s úzkymi kľukatými uličkami, v miernejších alebo prudších zjazdoch, ktoré sa v okamihu zmenili na miernejšie alebo prudšie stúpania. V jednom z takýchto jedovákov som za sebou začul známe zvuky smrteľne zraneného dikobraza, „hejkal“ nás aj s niekoľkými ďalšími doskočil a rozrástli sme sa asi na 15-20 kusov. Chvíľu som potiahol aj špicu a pred koncom tejto časti urobil aj malú chybu, keď som zapadol úplne dozadu a traja predo mnou stratili kontakt s balíkom. Trochu som si musel zamakať, našťastie onedlho začal parádny dlhý zjazd, v ktorom som sa znova prepracoval dopredu a po nasledujúcom miernejšom úseku som nakoniec medzi prvými odbočil do kopca, ktorý na profile vyzeral najhrozivejšie. Po chvíli sme sa zase viac zgrupovali, keď som zrazu zozadu začul hrozivé zadunenie, nebol to ale výstrel z dela, táto rana vyšla zo zadnej časti nášho hejkala. Hneď to aj spokojne okomentoval a ja som konečne pochopil - keby mňa celý čas tlačila v bruchu takáto nálož, tiež by som nespieval radostné árie. Asi mu to pomohlo, lebo v tomto stúpaní mi utiekol a do cieľa prišiel o 8 minút skôr, pritom na 15-tom kilometri vyzeral na posledné pomazanie. Ale veď tuším aj stará múdrosť hovorí, že dobrý prd dokáže divy. A ja by som ju len doplnil ponaučením - nikdy neodpisuj nadržaného dikobraza v smrteľných kŕčoch :-)

Profil bohužiaľ neklamal a tento kopec bol naozaj dlhý a ťažký, síce nádherne rovnomerný, ale bolo to rovnomerných 9%, sem-tam 10% a na krátkom úseku až 11%. Roztrúsili sme sa na ňom ako tie prdy v gatiach, nasledujúci zjazd som prešiel sám a na jeho konci zastavil na občerstvovačke, kde som dotankoval vodu, zjedol banán a skoro sa zadusil dobrým koláčom. Do ďalšieho, opäť dosť prudkého, ale oveľa kratšieho stúpania som pokračoval s chlapíkom, ktorý mal vzadu na drese nápis „I have a Dream“. Spýtal som sa ho, či to je dres z Ötztalera a chvíľu sme potom pokecali, že aj on štartuje aj tento rok a na týchto pretekoch tiež iba trénuje. A potvrdil mi to, o čom sám seba presviedčam už skoro rok, že Ötztaler je vo veľkej miere o hlave. Aj keď sme nádejní budúci ötzi-kolegovia, v kopci som mu utiekol, v zjazde som dobehol a utiekol ďalšiemu chlapíkovi, ale keď som z úzkych cestičiek vyšiel na širokú hlavnú cestu, počkal som ho a začali sme si poctivo striedať. Po nejakom čase nás dobehol ötzi aj chalan v drese Sunwebu a vo štvorici sme si točili špice až po nájazd na most cez Dunaj. Tam som zistil, že nás je už viac a zozadu sa pridali ďalší, medzi nimi aj baba s chalanom, ktorí mali na kraťasoch nápis Posh. Neviem prečo, ale prvé čo mi napadlo boli Spice Girls, jedna z nich mala túto prezývku. Až sa hanbím, že držím v mozgu takúto infošku :-) Dobehli sme ešte jednu blondýnku a aj s touto brunetkou sa zoradili pri sebe, takže bolo úplne jasné, kde bude odteraz Duškyho miestečko :-) Trochu ma pobavil chalan z našej pôvodnej štvorice, keď za sebou zbadal 2 ženy, neodstriedal až na koniec balíka, ale galantne sa zaradil pred ne. Akože tiež som vcelku gentleman, ale nie na pretekoch, keď s nami súťažia, nech s nami aj makajú. Koniec koncov, obidve prišli do cieľa skôr ako ja, ak mal niekto niekomu ťahať špicu, tak mladé čavesky starému ujovi :-)

Nasledovalo niekoľko rovinatých kilometrov a prechádzali sme aj úsekmi, kde muselo nedávno pršať, na jednom bolo ešte toľko vody, že od zadných kolies striekala až do ksichtu. Keď sme asi 30km pred cieľom vošli do ďalšieho stúpania, čelo skupiny aj s dievčencami sa mi zase začalo vzďaľovať, ale opäť som sa hecol a odniekiaľ vydoloval trochu energie, na vrchu musím byť späť medzi nimi. Úplne sa mi to nepodarilo, v polke kopca som predbehol aspoň „spajsky“ a k ostatným som sa priblížil na dostrel, ale po vrchole sa terén trochu zavlnil a v ďalšom zjazde sme už boli piati chlapi s blondýnkou :-) Lenže čakal nás ešte posledný hnusný „trojkopec“, ktorý sa skladal z dlhého stúpania a krátkeho „plazáku a jedováku“, a okrem jedného pánka mi ostatní už na začiatku ušli. Dlhý úsek mal hneď odspodu 8% a pred koncom pritvrdil až na 10%, horná časť bola na čiernom novučkom asfalte, ktorý pohyb dopredu opticky ešte viac spomaľoval. V jednej zákrute tam stál usporiadateľ a chalan vedľa mňa sa ho spýtal, koľko je to ešte hore. 5 minút. Do frasa, to čo je za odpoveď? 5 minút pre koho, pre mňa, pre namakanú blondýnku, pre Nibaliho? V Rakúsku nemeriate vzdialenosti na metre? Radšej som si to nestopol, hore na občerstvovačke som nezastavil a pokračoval do úseku „trochu dole a viac hore“, v ktorom som sa zas namotivoval a doskočil chalana so zapnutou blikačkou, ktorý ma chvíľu predtým predbehol. Registroval som ho už asi od 30-40-teho kilometra, najprv bol pred nami, potom v našej skupine a v tom najťažšom zaprdenom kopci mi utiekol, teraz mi tu blikal do očí :-) Prešli sme spolu zjazd a odbočili do posledného jedováku, kde nás presne v zákrute veľkou rýchlosťou obehli spajsky, chalan až tak, že skoro vybehol do lesa. Tušil som, prečo sa tak ponáhľajú, aj ja som si smerom k cieľu všimol tie čierne mračná a tiež by som nerád zmokol.

Poriadne to napálili a ona točila neuveriteľnou frekvenciou, až sa mi z toho pohľadu krížili oči. Blikačka sa zachytil a mne začali utekať, tak mozog musel ešte raz zaveliť a nohy prekvapujúco poslúchli, najprv som skúsil jej kadenciu, ale to sa fakt nedalo, tak som zvolil osvedčený postup, hodil o 2 kolečká ťažší prevod a postavený zo sedla som sa dotiahol aj udržal. Preleteli sme zjazd a keď sme vyšli na hlavnú cestu, padli prvé kvapky. Spajsky bleskovo zdrhli a zostal som len s blikačkou, ťahali sme ako blázni, ale ťažko ujdeš prehánke, ktorá ťa križuje. Do cieľa chýbali asi 4km, keď sa zľava prihnal menší uragán a behom chvíľky som mal v tretrách bazén. Cez cieľ som prešiel dosýtosti vykúpaný a od toľkého pôžitku som zabudol vypnúť comp aj kameru, urobil som tak až pri aute a keď som si doma pustil posledné sekundy záznamu, je tam pár slov, ktoré by som mohol publikovať až po 22:00 :-) Parkoval som v bočnej uličke pod hrádzou a kúsok odo mňa, ale hore na hlavnej ceste, prišiel k svojmu autu chalan a tiež hrešil ako kočiš. Nejak mi boli tie slovné spojenia povedomé, ako keby nás jedna mater mala, pozriem sa mu na ŠPZ a čo nevidím, Banská Bystrica. Svet je fakt malý, na dlhej trase sme boli iba dvaja Slováci, v celkovom poradí aj vo vekovej kategórii sme skončili hneď za sebou a ešte sme si spolu aj zanadávali :-) Ale na niečo bol ten dážď predsa dobrý, aspoň som si doma po dlhšej dobe vyčistil bicykel :-)

Celkovo na tieto preteky nechodí veľa Slovákov, aj keď nie sú ďalej ako St.Pöltner a pri podobnej dĺžke aj nastúpaných metroch sa mi zdali ešte ťažšie. Pritom nebolo až tak horúco ako tam a aj kŕče ma obišli, ale všetky kopce boli strmé a dali zabrať. A čo sa týka bezpečnosti, tá bola úplne top, policajti na každej väčšej križovatke, organizátori v reflexných vestách a niekedy aj so žltými vlajkami stáli aj na takých odľahlých miestach, kde by som ich nečakal, pred nebezpečnými zákrutami boli výrazné výstražné tabule a nápisy na ceste. No a v celkom prijateľnom štartovnom boli zahrnuté aj cyklistické kraťasy, ktoré mi farebne pasujú k dresu z Beskyd Tour, čo viac si ešte môžem želať? :-)

Video: https://youtu.be/kYS8ceD9Tdc

Údaje z compu:

Odjazdená trasa:       158,19 km

Nastúpané:               2756 m

Čas (oficiálny):         5:59:45 h.

Priemerka:                26,38 km/h

Maximálka:              70,05 km/h

Poradie:            179 z 270 klasifikovaných, v mojej vekovej kategórii 23 zo 42