St.Pöltner Radmarathon 2017

Pred dvomi rokmi som sa na týchto pretekoch výborne pobavil, tak som sem vyrazil opäť, i keď som kvôli nim musel obetovať sľubovaný únik na Leitha.Berg maratóne, ktorý padol na rovnaký termín. Znova sa pridal aj Emil a ešte môj dlhoročný kamarát búrlivý vietor :-) Podľa predpovede sa mal síce objaviť v 60 km/h nárazoch až okolo obeda, ale zrejme nechcel zmeškať štart a „pofukoval“ už od rána. Prvú polovicu trasy nám fučal oproti a trochu som sa obával rýchleho začiatku, keďže sme štartovali zozadu a ešte som si pamätal, že naposledy som tu trpel ako zviera, ale celkom dobre sa nám podarilo preskákať do tretieho balíka a neskôr sme dobehli aj druhý, takže po prvý kopec to bola vcelku pohodová jazda. Menšie vzrušenie spôsobila iba jedna nečakaná „flekovačka“, ale našťastie sme to všetci zvládli bez pádu.

Na profi pretekoch to zvyknú tímy v príprave pred kopcom poriadne napáliť, aby sa lídri dostali do stúpania na dobrej pozícii a mohli zaútočiť, borci na čele nášho balíka zrejme pričasto pozerajú Eurosport, lebo úvodné kilometre tiež nasadili rýchlosť, ktorá ma poriadne deprimovala. Tento začiatok  mal väčšinou okolo 2-3% a keby som tu bol sám, asi by som zvoľnil, ale kúsok predo mnou išiel Emil a ťahal ako o život. Tak som sa len priebežne zbavoval litrov potu a netrpezlivo čakal na pravotočivú zákrutu, za ktorou začne naozajstný kopec a každý si konečne pôjde svoje tempo. Na jeho vrchole nás privítala čierna obloha a vyzeralo to tak, že k fučáku získame aj bonus navyše a poriadne zmokneme. Vietor sem-tam privial zopár kvapiek a neskôr aj trochu popŕchalo, ale nakoniec to bol našťastie len planý poplach. Po krátkom zjazde nasledovalo okamžite ďalšie stúpanie a v najbližšej serpentíne som videl, že Emil veľmi nezaostáva, ale na vrchole za občerstvovačkou som stihol dať bleskovú cikpauzu a už sme sa spolu spustili do zjazdu.

Matne som si pamätal, že tento zjazd sa dá ísť celkom rýchlo a keďže všetky tohtoročné preteky jazdím ako prípravu na maratón v Dolomitoch, trochu som to pustil, nech nasajem pocit z rýchlosti a klopenia zákrut. Na jeho konci som dobehol 4-5 chalanov, ku ktorým som sa po výjazde na hlavnú cestu ešte musel prebiť cez staršiu pani v krpatom Renaulte, ktorá sa medzi nás odniekiaľ priplietla a zablokovala Emila s ďalšími, ale onedlho sme sa spojili a svižne pokračovali k nasledujúcemu stúpaniu. Začali sme striedať a ja som mal pred sebou zase šťastie na exota. Keď sa dostal na špicu, zdvihol hlavu, zbadal voľný priestor a okamžite tak zrýchlil, že mi odskočil. Chcel som na neho zrevať, nech nezrýchľuje, ale po slovensky by to asi nemalo význam. Stále sme išli v miernom klesaní a vedel by som ho dobehnúť, ale kašľal som na neho a tak si on ťahal špicu sám sebe a 10 metrov za ním rovnakou rýchlosťou ja ostatným. Po svojom úseku som odstriedal Emilovi, ktorý exota docvakol a onedlho sme odbočili k poslednému kopcu.

Tento je miestami dosť prudký, ale s peknými výhľadmi aj kratučkým zjazdom, za ktorým nasleduje stúpanie k druhej občerstvovačke a za ňou posledných pár stoviek metrov k vrcholu. Zobral som podávaný banán a skontroloval, že Emil nie je veľmi ďaleko, tento rok sme nedobehli veľa báb, ktorými by sa mohol kochať, tak som sa spustil do zjazdu, ktorý vedie cez lúky a na začiatku je celkom rýchly, mám pocit, že naposledy som si tu spravil maximálku. Nasleduje zákruta doprava a o kúsok ďalej doľava, nie sú zložité, len si ich v tom otvorenom priestore treba všimnúť. Za druhou zákrutou som zbadal majáky, stála tam sanitka, lekárske aj policajné vozidlo a na lúke v obklopení záchranárov chalan naložený na nosidlách, zrejme nedobrzdil a spravil si výlet do prírody. Podľa golieru na krku aj s nejakým tým saltom mortale. Dosť blbé ukončenie pretekov, ja som sa v kľude doviezol na hlavnú cestu, cez pár serpentín na ešte hlavnejšiu a počkal na Emila, ktorý na moje sklamanie tentokrát dorazil úplne sám, bez partie miestnych domestikov.

A tak sme si posledných cca. 20 km odkrútili iba vo dvojici, našťastie s vetrom v chrbte alebo mierne zboku, takže okrem krátkeho plazáku 10 km pred cieľom sme celý čas ťahali okolo 35 km/h. Chvíľami som sa obzeral, či nás nedobieha nejaký balík a začal som mať podozrenie, že sme úplne poslední, nakoniec za nami skončilo ešte skoro 100 ľudí, pri tejto rýchlosti by asi ani balík nebol oveľa rýchlejší ako sportreporťácke dynamické duo :-) Posledný kruháč pred cieľovou rovinkou nás ešte na 600 metrov otočil proti vetru a v duchu som ďakoval všetkým svätým, že sme proti nemu nemuseli ťahať vo dvojici dlhšiu štreku, to by bola iná pakáreň. 100 metrov pred cieľom som Emila vyzval do špurtu, ale dal mi košom a cez čiaru sme prešli naraz, Milan, nabudúce sa musíš znova pridať, nech mám s kým súperiť o 200-té miesto :-)

Link na video doplním ... niekedy, keď sa dokopem k jeho zostrihaniu.

Edit: Dokopal som sa, tu je link https://youtu.be/E1T4TrKdsbc

Údaje z compu:

Odjazdená trasa:      79,78 km

Nastúpané:               890 m

Čas (oficiálny):        2:48:16 h.

Priemerka:               28,00 km/h

Maximálka:              64,30 km/h

Poradie:           203 z 295 klasifikovaných, v mojej vekovej kategórii 63 z 94