Časovka na Zošku 2015

október 11, 2016
júl 26, 2015
Napísal: Dušan Hodúr
Published in Cestná cyklistika

Štart S veľkou hrôzou som zistil, že sa naplnili moje nočné mory a výkonnostne som na tom rovnako biedne ako Alberto Contador. Veď posúďte sami. On absolvoval na Gire za 3 týždne 3,5 tisíc kilometrov, nastúpal 43.000 metrov, vyhral prvé miesto a o mesiac neskôr na Tour už nevládal. Ja som absolvoval na grossglocknerskej časovke za 1,5 hodiny 17 kilometrov, nastúpal 1.100 metrov, vyhral 366-te miesto a o týždeň neskôr som na Zoške tiež nevládal. Zhoda ako cez kopirák :-)

Poučený z Albertovho trápenia som chvíľu premýšľal, že tento ročník Zošky vynechám, ale beriem ju viac-menej ako príjemnú povinnosť a tak som si povedal, že aj keď som dosť „rozbitý“, pôjdem na pohodu a aspoň skúsim pre riaditeľa Petra natočiť krátke propagačné video. Ušľachtilý zámer, že? Nie, číra vypočítavosť :-) Peter každoročne pred pretekmi naháňa dobrovoľníkov na čistenie trasy a ja sa pravidelne vyhováram. Neprídem, lebo to mám z domu 30km. Neprídem, lebo pretekám a reprezentujem klub. Neprídem, lebo neviem ako funguje metla. Je náročné vymýšľať stále niečo nové, a tak teraz mám konečne v rukách reálny dôvod, neprídem, lebo pripravujem kamerovú techniku, píšem scenár, študujem Spielberga, kopem sa s múzou a pod. I keď o rok túto výhovorku nebudem potrebovať, lebo plný sily určite zas (v myšlienkach) zaútočím na traťový rekord a ak by som bol nútený prísť na brigádu, bola by to pre organizátora rovnaká hanba, ako keby si deň pred parížskou etapou museli Cavendish s Greipelom zametať cestu pri Víťaznom oblúku :-)

Na trase Po predchádzajúcich tropických dňoch bolo konečne cyklistické počasie a cestou do Modry som dokonca dlhú dobu vydržal s návlekmi na rukách. Nepríjemný bol len rezký severáčik, vďaka ktorému som toho mal už v Grobe plné trubky a iba som sa utvrdil v tom, že dnes si veľmi nezapretekám. Asi to bolo na mne vidieť aj pri registrácii, lebo som vyfasoval magické číslo 99, po penzistovi Gretzkom :-) Ale môžem povedať, že keď som prechádzal okolo Zochovej chaty a prvýkrát za všetkých 8 ročníkov som necítil potrebu vypľuť pľúca, celkom sa mi to páčilo. A bol by som takto v kľude prišiel až do cieľa, lenže prekliate ženské. O kúsok ďalej stálo na chodníku maličké dievčatko a parádne povzbudzovalo „Do toho, do toho, idéééš, idéééš!“ A ja hlupák som jej zakričal „Ďakujééém, idéééém!“ a už som bol v pasci :-) Našťastie nasledoval ten krátky ostrý stupák v lese, ani kvôli cicuške sa na ňom predsa nestrhám, no a potom v krátkych intervaloch regulovčíci Malko, Emil a Jaro, bolo by neslušné okolo nich len tak preletieť bez pozdravu a small talku, ale od zákruty pri Panskom dome až do cieľa som už išiel naplno. Každý rok som si hovoril, že na tomto plazáku by sa ešte dalo nahnať dosť času, len som už nikdy nevládal. Teraz som mal ušetrené, ale neviem, aj tak sa mi nezdalo, že by som bol nejak výrazne rýchlejší. Albertova diagnóza bola asi silnejšia :-)

Cieľ Našťastie som mal výborný plán, musím zmiasť časomeračov. Matne som si pamätal, že rekord pretekov je cez 15 minút, tak som pred cieľom na nich zakričal 14:38, ak sa zadarí, nech to stojí za to. Žiaľ nečakal som, že tento rok zapisuje časy Dubák a v číslach sa zrejme vyzná, veď čo iného by sa dalo čakať od matikára. Namiesto pridelenia excelentného času ma radšej hneď pokarhal ako školáčika, že prečo som spomalil pred čiarou. No veď lebo som chcel perfektnú cieľovú fotku, lenže Roman sa už presunul k štartu a hlavný fotograf sa vyvaľoval niekde pri mori, tak mi ani toto nevyšlo. Nakoniec ma prekvapil Peter, ktorý ma vyhlásil ako víťaza kategórie sponzorov. Každý rok mu hovorím, aby ma do nej nezaraďoval, teraz som zabudol. Myslím, že v tejto kategórii by mali byť ocenení tí, ktorí sú ochotní prispieť peniazmi alebo vecnými cenami, určite nie ja. Ale aj tak si musím rypnúť – páni sponzori, vyhral som s asi najhorším časom zo všetkých svojich účastí, preto dúfam, že o rok budete mať trochu viac natrénované. Lebo ako hovorí stará cyklistická múdrosť, ktorú som už počul od rôznych ľudí a v rôznych úpravách, „To sa vám sponzoruje, keď my na vás bicyklujeme!“ :-) Tak, pevne verím, že týmito motivačnými vetami som si vybojoval líderskú pozíciu na Petrovej čiernej listine a do budúcnosti som tým definitívne vyriešil svoju neúčasť na metlových brigádach :-)