TT-Rysy 2026

"Pre mnohých účastníkov nejde len o športové podujatie ale o životnú skúsenosť, ktorá spája vytrvalosť, priateľstvo a lásku k horám" čítam v bulletine celkom zaujímavý článok "... ako sa menili RYSY počas 25 rokov" o histórii tejto jazdy.

Aké boli začiatky skromnejšie a jednoduchšie, nezmenil sa štart a v podstate ani cieľ, zmenili sa bicykle keď v začiatkoch sa objavovali aj obyčajné či horské bicykle, že cyklisti boli spočiatku len nadšenci a teraz sú to už pomaly cieľavedomo kondične nadupaní cyklisti na karbónových bicykloch za niekoľko tisíc €, ako sa zmenili podmienky ubytovania zo spania na zemi v triedach učilišta až po normálne civilizované ubytovanie v internáte a podobne.

Jediné čo sa doteraz nezmenilo, ako som sucho podotkol, je pri tom všetkom stále rovnaký štart cyklojazdy.
Namiesto takmer likvidačného štartu pre typického kaviarenského povaľača/cyklistu o 3:45 by sa podľa mňa nič také strašné nestalo, keby sa začalo povedzme o 4:30. Určite by sa to dalo nejako vyriešiť.
Termín podujatia takisto. Už asi 3x alebo 4x po sebe na tejto akcii pršalo. To nemôže byť náhoda.

Pôvodne som sa na túto akciu ani nechystal. Bol som prihlásený na X-bionic ktorý sa konal len 5 dní pred touto akciou a nevedel som, či sa do 4 dní od efamaratónu dám vôbec dokopy. Nakoniec to ani nebolelo a po krátkom mailovaní s Jozefom som sa zaregistroval. Dostali sme kvalitný dres od Castelli. Ale osobne sa mi veľmi nepáčia tieto kamuflážne vzory na cyklodresoch. Cyklista by mal byť na ceste VIDIEŤ a nie sa maskovať.

Všetko to ranné balenie a štartovanie som už niekoľkokrát absolvoval a tak som len na pol ucha počúval ranný briefing organizátorov. Rovnako ako v bulletine aj teraz zdôrazňovali zmeny na trase od Sliača po Šalkovú v dôsledku rozostavanej diaľnice R1 práve pri Šalkovej.

Štart prebehol bez väčších problémov, ešte organizátori na motorkách poobháňali cyklistov, ktorí mali zapnuté silné blikačky ktoré akurát tak nasierali a oslepovali tých za nimi, aby si to povypínali. :-)

Tempo bolo dobré, dokonca v Trakoviciach som asi prvýkrát na tejto akcii ani nemusel brzdiť. Pekne sme sa sfúkli až do Hlohovca kde prišlo prvé prevetranie ľahších prevodov. Aké bolo moje prekvapenie keď som zistil, že balík mi úplne zmizol. Tak som išiel v podstate sám až po Merašice než sme sa znovu nejako scukli dohromady. Policajti na čele pelotónu nasadili tempo, ako keby si len zopákli akciu na X-bionic. Pred Topoľčanmi krátka prestávka, stihol som zjesť malý rožok čo som si zobral a rýchlo ho zjedol. Síce nepršalo a v Trnave bolo na štarte celkom príjemných 18st.C. ale na poliach vládla zima okolo 10 st. Celzia. Veruže niektorí po výjazde z TT sa už obliekali do dlhých dresov. Ja som mal normálne studené prsty.

Až pri stúpaní na Veľké pole sa objavovovalo slniečko a mohol som si dať dlhý dres dole, takže som si spokojne šliapal ho až kým ma nejaký šibnutý motorkár tesne neopálil s maximálnymi otáčkami. Schuti som si na neho nahlas zafuckoval.

V Hámroch konečne veľká prestávka na jedenie, prezlečenie. Pokecal som s Martinom, ktorý jazdil hlavne vpredu za autom. Tiež si trošku zabrblal na ich štýl jazdy.
Ja som vzadu stíhal na konci ale už som videl prvých adeptov, ktorí boli zrelí na autobus. Už mám v tom prax. ;-)

Presun z Hámrov po Stráže mám celkom rád. Terén nie je taký húpavý ako pred Topoľčanmi, nejazdí tam toľko áut (blízko je diaľnica) a hlavne už v tom čase býva aj teplo.

Takže za nejakú hodinu a pol druhá veľká prestávka na obed v Strážoch. Tam som si okrem špagiet poručil aj vývar, čo pozitívne ocenil aj môj spolustravník a poručil si to isté. Dalo nás to pekne dokopy a svižne sme sa postavili znovu na nohy. Lebo nás čakal obávaný technický úsek, pred ktorým nás varovali aj organizátori.

Že sa niekto vytrieska už po pár km na pomerne jednoduchom úseku som nečakal. Sprievodný policajt v dobrej viere zastavil protiidúci nákladiak, balík roztiahnutý vo svojom pruhu sa však v jeho dôsledku trošku stlačil, vytvoril stres za sebou a výsledok bol karambol asi 4 cyklistov naraz. Nevšimol som si nič dolámané ale doudieraní boli.
Ale čakalo sa dosť dlho.

Po Čerín som si hovoril, že táto zmena je celkom fajn. Dalo sa. Ale potom už prišli také ostrejšie jedováky až sme sa v Dúbravici zase dosť dlho čakali. Podľa mňa už tu mali niektorí fakt vážne nastúpiť do busu.
Počas šliapania do dlhého stúpania za Poníkmi ma už čoraz viac znervózňovalo vŕzganie mojich pedálov. Už sa to miestami ani nedalo počúvať. Pôvodne som si myslel, že mi to vŕzga len stred. Ale po výmene za nový sa to síce citeľne zlepšilo ale asi budem musieť vyčistiť a znovu namazať aj pedále.

V ostrom a kľukatom zjazde bol zase nejaký karambol. Týpek síce nebol dolámaný ale riť mal slušne zoškriabanú. Ako dopadol jeho bicykel už neviem. Ako keby to usporiadatelia neprízvukovali, nech sa nikto nikam neženie a tu ho máš. Ale chvalabohu bol pojazdný a pokračoval ďalej.
Možno by fakt stálo za zváženie otvoriť znovu otázku prejazdu pelotónu cez BB. Cyklistov by potom ten technický prejazd cez Mičinú nestál toľko síl, ubudlo pádov a jazda by mala znovu tempo.

Po scelení pelotónu v Šalkovej sme sa vydali na smer motorest Nemecká. Počas presunu som si všimol, že policajti znovu nasadili rezké tempo čo niektorí cyklisti už nedávali, lebo tie kopce za Sliačom sú jednoducho ťažké, tak únava zaostávajúcich bola vidieť.
Asi by aj policajti mali jazdiť viac s citom. Kým jazdila kedysi pred cyklistami dodávka, tak sa ten pelotón až tak dramaticky netrhal.

Plus som zaregistroval, že pred nami sa formujú dažďové mraky. Nechcelo sa mi to veriť, lebo predpoveď počasia nehovorila nič o tom, že majú prísť dažde alebo prehánky.
Pred Brusnom sme zase stáli a dlho čakali na utrhnutý zvyšok pelotonu. Kým sme čakali tak som si na mobile pozeral cez radar vývoj počasia a bolo jasné, že za Čertovicou bude pršať ak nie priamo na nej. Chcel som ísť s pelotónom tak ako kedysi že sa pri Kráľovej lehote odpojím a cez Svarín a sedlo Priehyba sa dostanem do Heľpy a potom na chalupu. Ale teraz som sa rozhodol, že si už nechcem zopakovať svoju ostatnú jazdu, kde ma cestou na sedlo Priehyba chytil normálny dážď. V Nemeckej som si zobral batožinu, doplnil pitie a šup rovno cez Brezno na chalupu.

Stihol som to ešte za sucha a tak som spokojný ukončil dnešný deň. V nedeľu pôjdem nazad skoro tou istou trasou do Trnavy.

Čo dodať? Ja som vlastne až dnes pochopil, prečo Efa tak rád preferoval a preferuje jazdenie takého veľkého balíka po diaľniciach.
Áno, niektorí cyklisti, ako napríklad ja :-) sa na diaľnici necítia dobre a je to pre nás strašná nuda. Na druhej strane, takého veľké akcie absolvujú aj cyklisti, ktorí nie sú takí vyjazdení, nemajú kondíciu, nemajú také skúsenosti s jazdou v balíku, unavia sa a robia potom fatálne chyby z nepozornosti.
300km trasa je náročná nielen samotnou dlžkou ale aj trvaním (viac než 12-15 hodín), keď musia dávať pozor počas celej trasy, vhodne si rozložiť sily a keď cítia, že to už fyzicky nezvládajú, bez hanby nasadnúť do autobusu. Je to fér aj voči ostatným účastníkom. Jednoducho treba viac potrénovať. Nič nepochopiteľné za tým nie je.
BTW, ja som do autobusu nastúpil 2x. Prvýkrát lebo som dostal defekt a nemalí sme servisné auto, tak som si defekt opravil sám v autobuse. Druhýkrát som efamaratón ukončil za Hronským Beňadikom kvôli tráviacim problémom. Nič hrozné sa nestalo. O rok som si napravil chuť. Taký je život.