Časovka na Javorinu 2012
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Cestná cyklistika
Jediný dôvod, ktorý by ma odradil ísť túto časovku okrem počasia bol asfalt. Na Javorine bol tento rok ešte niekedy na jar a preklínal som vtedy toho, čo mi tvrdil, že je tam nový asfalt. No bol, posledný kilometr pred chatou.
Počasie vyzeralo úplne ideálne, tak som ani veľmi nepremýšľal, či pôjdem. Išiel aj Emil ktorý koketoval s myšľlienkou, že by išiel Trnavských 6666m. Štartovné bolo skôr symbolické a ani zázemie nevyzeralo na nejakú solídnu športovú akciu. Taká skromná akcia s meraním času a nejakou tombolou.
Na štarte sme videli samých búšičov. Až som sa zľakol či tu nebudeme hrať s Emilom tretie husle. Našiel sa aj jeden tatko ultramasochista s vozíkom, kde si hovel jeho jednoročný syn.
Rozjazdili sme sa pred štartom, aby sme si aj pozreli kvalitu nového asfaltu od križovatky na Cetunu. Asfalt bol uplne panenský super. Ešte ani čiary nestihli namaľovať. Vlastne, lesáci ho aj tak stihnú rozmašírovať približovaním dreva v krátkom čase.
Od štartu sme videli aj cieľ hore. Skoro ako v Luchone pohľad hore na Superbagneres. Akurát tam vyzeral vrchol minimálne raz tak vysoko. :-)
Najprv štartoval Emil. Zrejme sa z Pyrenejí nepoučil, lebo znovu nasadil drtičské tempo od samého začiatku. Efa by zalomil rukami aj nohami nad týmto nepoučiteľným greenhornom. Ja som ostal pri osvedčenej klasike ísť úvod pod svoje možnosti. Vydržalo mi to asi kilometer keď okolo mňa prehučal týpek s číslom 81. Reku, či nejdem až moc pod svoje možnosti. Ale vzápätí som predbehol ultramasochistu a hneď som si spravil náladu aký som borec. :-)
Od križovatky som sa už dostal do tempa. Na “schodoch” sa dalo aj celkom dobre oddýchnuť. V polovičke stúpania sa tie “schody” akosi vytratili. Stále som dobiehal toho, čo štartoval minútu predo mnou. Na miernejších sklonoch mi utekal a na stojkách som ho zase dobiehal. Na nervy žuvačka. No a pred cieľom ho ešte aj povzbudzovala rodinka, takže uplne nefér podpora. :-)
V cieli sme si dali s Emilom pivínko a pobrali sa domov. On nasadol do auta a ja cez Starú Turú, Hrachovište, Vrbové, Trnavu, Senec domov do BA. Akosi som podcenil pitný režim, lebo od Malženíc som stál div nie v každej krčme na dočapovanie pitia.
Časovka:
Róbert: 0:35:20 - 14,43avg
Emil: 0:38:38 - 13,20avg
Účasť bola očividne oproti starším ročníkom vyššia. S týmto časom by som ostatný rok skončil okolo 20 miesta a teraz som až v druhej polovici štartového poľa na 54 mieste. :-) Zaujímavé, že na registrácii pýtajú dátum narodenia a pritom nie sú žiadne kategórie podľa veku.
Ak bude chuť aj počasie, pôjdem aj o rok.