Svätojurský Blesk 2010
- Napísal: Dušan Hodúr
- Published in Cestná cyklistika
Na štart som sa vybral už tradične na poslednú chvíľu, lebo ráno ešte bolo trochu chladno a podľa radaru hrozilo, že u nás v „hlavnej dedine“ aj mierne spŕchne. Preto som bol dosť prekvapený, keď som po príjazde na Neštich zbadal dlhý rad bikerov, ktorí ešte stále čakali na registráciu. Vpredu som videl zopár našich dresov, tak som sa išiel s chalanmi „vybozkávať“ a aj keď to pôvodne nebol môj úmysel, dosť drzo som sa predbehol. Takže všetkým za mnou – pardón, toto bol výnimočný prípad, nezvyknem sa predbiehať ani v rade, ani na trati :-) Tento rok bol Športreport zastúpený celkom slušne, ale cielene spomeniem len dvoch, náš nový prírastok medailistov – Dušana a Jara. Na sobotňajšej trnaváckej 6666 metrovej časovke skončili v kategórii neregistrovaných veteránov na 2. a 3. mieste, ale keďže reportku by som z nich nevytĺkol ani kladivom, rád by som to vytrúbil do sveta aspoň takto. Takže chlapi, najbližší slnečný víkend hodíme medaily na krk a zoberiem vás rozdávať autogramy medzi čavesky na hrádzu :-))
Organizátori urobili jednu výbornú zmenu, štartovalo sa po 30-tich sekundách a voľakedy zdĺhavé čakanie sa stalo únosnejším, preto to vrelo odporúčam aj na časovku na Zošku. Predo mnou išiel Emil a za mnou Jaro, ktorý si to miesto vydupal, lebo že keby som ho predbehol, mal by depku. To hej, lenže mňa by to pre zmenu nabudilo. Nevadí, celkom dobre ma vyhecoval a namotivoval Emil, ktorý mi niekoľkokrát opakoval, že určite ho dobehnem. Aaaale čo, veď som ťa videl na Karpaťáku aj Merckxovi a vždy si bol lepší ako ja. Ale v duchu som si hovoril, že skúsim splniť jeho želanie. Dôležité bolo neprepáliť začiatok, tak som rovnako ako minulé roky začal opatrnejšie, ale predsa o trochu rýchlejšie. No aj tak ma už približne po kilometri ofičal chalan v kombinéze Sĺňava Piešťany a približne o ďalšie 2km jeho „dvojička“. Až v cieli som sa dozvedel, že to boli ževraj vodáci a preto rozmýšľam, nemalo by ma to náhodou tak trochu vytočiť? Že ma predbiehajú cyklisti, to som si už zvykol, ale „člnkisti“ ? :-) Neskôr ma napr. predbehli aj dvaja „dukláci“, ale to je v poriadku, nech sa páči páni, dúfam že som veľmi nezavadzal. Ale veslári ??? Nechcem opakovať frázy z inej reportky, ale tak toto už čo má byť ??? Asi si požičiam nejaký poriadne veľký rýchločln, naložím menší bazénik s piraňami a pôjdem im niekedy na tréning trochu rozvíriť vodu :-) A dúfam, že toto nie je začiatok nového trendu a na najbližšom maratóne nebude ťahať špicu družstvo akvabel :-))
Mne sa podarilo predbehnúť aspoň Rasťa, ale keďže je dobrý kamarát, nebudem to tu veľmi rozmazávať. Veď väčšinu cyklistických rozumov som vždy ťahal od neho a mohol by som pridať aj dojímavú historku, ako mi pred 17-timi rokmi asistoval pri kúpe prvej žiletky a dokonca vyhandloval pumpu grátis. Nechcem vás ale rozplakať takýmto dojákom a radšej sa vrátim k súčasnej realite. Prebleskol som okolo neho dvojnásobnou rýchlosťou, totálne ho zdevastoval, zničil všetky jeho predsavzatia a odsúdil ho do role štatistu a nosiča vody. Ale naozaj to tu nechcem rozmazávať :-)) Keď som ho míňal, hovorím mu chválabohu, že predbehnem aspoň teba. Myslím, že aj on sa tešil, veď je dobrý kamarát :-) Po čase som pred sebou zbadal aj Emila a mal som pocit, že ho dobieham. Snažil som sa ešte trochu zrýchliť, ale tá cesta, to je totálna katastrofa. Chvíľami som sa natriasal ako Divoký Bill na rozrajcovanom býkovi, keby som nemal dotiahnuté tretry, tak asi vyletím aj z ponožiek. Onedlho prišiel úsek so zjazdom a následným plazákom, vzdialenosť medzi nami sa menila a stále som nevedel odhadnúť, či je kratšia ako tých 30s na štarte. V poslednom zabijáckom stúpaní na Malý Javorník je ale jasné, že Emilovej požiadavke bude vyhovené, na trati ho síce nepredbehnem, ale vo výsledkoch určite. Na konci strácam asi 20-30m a vidím, ako mu Robo cvaká cieľovú fotku. Tak na neho kričím, nech odfotí aj mňa, konečne budem mať pekný záber z tejto akcie. Ďakujeeem! Čo? Že máš vymlátené baterky? Tak čo tu nacvičuješ, imaginárneho fotografa? :-) Ešte posledný krátky šprint a zastavujem stopky. Paráda, 25:04, ale zapol som ich o 5 sekúnd skôr a vypol o pár sekúnd neskôr, takže určite som pod 25 minút, čo je môj nový osobák.
Už po príjazde do cieľa začali vrabce čvirikať, že oficiálne výsledky nebudú správne. Čakanie na ich vyvesenie bolo už tradične straaaaašne dlhé a naozaj som mal uvedený čas o 30s horší. Nakoniec ale boli na webe zavesené opravené časy, takže nad tým len mávam rukou, mohlo byť aj horšie. Ale nebolo by zlé, keby sa to čakanie na vyhlasovanie víťazov v budúcnosti trochu skrátilo, lebo tentokrát sme viacerí nevydržali až do konca. Ako sme postupne odchádzali, nechali sme štartovné čísla Emilovi, tak dúfam že po tombole bol nabalený ako Mikuláš :-) Keď som si doma podrobnejšie prešiel výsledky, zistil som, že ak nerátam nášho nového juniora, mám z klubu najlepší čas. Čiže to znamená, že som váš líder, big boss, king of the road, najväčší frajer v žlto-modrom? :-) Poviem vám, to ste teda extra dobre nedopadli. A vlastne ani ja, čo budem robiť s takýmto tímom slimákov? Ľudia, veď už niečo so sebou robte, lebo fakt si doma vystružlikám dve pádla a vytrejdujem sa medzi člnkistov na Sĺňavu. Teda ak ma náhodou ešte predtým neuchmatnú akvabely :-))
Odjazdená trasa: 7,5 km, prevýšenie 330m (údaje organizátora)
Čistý čas: 0:24:55 h.
Poradie: 12 z 25 v mojej vekovej kategórii.
Potešiteľné je, že tak ako som dúfal už minulý rok, teraz sa mi podarilo vyhrať nielen medzi juniorkami, ale aj medzi ženami :-)
P.S.: Toto je zrejme moja posledná tohtoročná reportka, preto Rasťo dúfam, že oceňuješ koľko som ti v nej venoval individuálneho priestoru. Ale o týždeň na Ružinovskej časovke mi to kľudne môžeš vrátiť aj s úrokmi, na trati aj v reportke ;-)
Niekoľko fotiek:
