Okolo masívu Veitschalpe

S Peťom Majdom sme si spravili menší výletík do Álp, do oblasti Semmeringu. Jednak je to bližšie, ako naše Tatry a jednak sme tam na bikoch ešte neboli. Vytipovali sme si pár kopčekov, ktoré sme chceli pojazdiť. Autom je to na Semmering 2 hodinky, čiže celý výlet sa dal naplánovať na 1 deň.

Ráno, v deň spáchania výletu, vyrážame o 7 z Pezinka, o 9 vysadáme v Murzugschlagu kúsok za Semmeringom. Do polhodiny už sedíme na bikoch. Počasie je úplne jasné, je celkom teplo, na bicyklovanie v podstate ideálny čas. Takže v dobrej nálade sa dobre šliape. Trošku nám pokazí radosť zlé značenie ciest. Nájsť paralelnú cestu k diaľnici je v Rakúsku umenie, až 3 krát sme sa museli vracať. Pritom sme mali jasný smer, na Bruck an der Mur až po dedinku Krieglach. Tam sme zabočili do hôr a začalo prvé stúpanie.

Sedlo, do ktorého sme stúpali, má výšku 1068 m, teda asi 500 m prevýšenie. Ako sa nám postupne otvárajú výhľady na štíty miestami ešte pokryté snehom, šliape sa lepšie a v podstate sa ani nenazdáme a sme hore. Lenže príde prekvapenie. Cesta končí. He? Snáď nemáme ďalej pokračovať po tej lesnej ceste? Tak sa pýtame miestnych, čo tam stretneme. Tí nás úplne prekvapia. Vyšliapali sme na úplne iný kopec, ako sme mali :-). Toto bola iba cesta k chatovej oblasti pod kopcami. Pritom jej parametre boli tak dobré, že v živote by ma nenapadlo, že takáto dobrá cesta môže viesť len k pár chatám. No, to sme si teda nadišli. Vyše 10 km a 300 výškových metrov. Ale aspoň bola pekná scenéria, takže až tak neľutujeme. Len kde sme mohli prepásť odbočku?

Odbočka bola úplne nenápadná, navyše na užšiu cestu, ako naša, vedúcu medzi domy. Až tam sa rozšírila a začala hneď poriadne stúpať. Miestami aj 13%. Ale dalo sa. Akurát že s mojou váhou nemôžem konkurovať Peťovi, ktorý ma musel hore čakať. Zjazd bol parádny. A dosť strmý. Maximálka 81,4 hovorí za všetko :-).

Tak, prvý (resp. už druhý :-) kopec prekonaný, hor sa na ďalší. V dedinke Turnau sme opäť odbočili doprava. Spočiatku šliapeme úzkou dolinou, v ktorej závere sa otvorí parádny výhľad na skalnaté údolie a zasnežené štíty. A potom serpentíny hore. Nešliape sa zle, ale nejde mi to moc rýchlo. Aspoň tá scenéria mi dodáva motiváciu :-). V sedle (1255 m) sa pofotíme, potešíme sa, že nám to dnes dobre ide a šup do zjazdu. V ňom pochopím, prečo to hore išlo tak pomaly. Je to asi optický klam, ale tie kopce sú v skutočnosti oveľa strmšie, ako vyzerajú. Haluz, že Peťo si to tiež všimol :-). Len doplním, že maximálka v tomto zjazde bola 83,4. A pritom úplne bezpečne. Keď som potom spomalil na 60, zdalo sa mi, že stojím :-).

60-kou sme ešte išli dobrých pár minút, takže rovnobežky sme míňali jedna radosť :-). Len treba opäť odbočiť doprava na sedlo Niederalpl, inak by sme si riadne nadišli.

Toto stúpanie bolo pre mňa asi najťažšie. Prevýšenie opäť vyše 400 m, ale celý čas v dosť prudkom stúpaní. Ešte k tomu stále na Slnku, takže som si musel chladiť hlavu vodou. Takže som sa musel riadne potrápiť. Aspoň pár výhľadov bolo za odmenu. Hore v sedle bola reštika, tak sme si s Peťom dali pizzu, keďže zásob, ktoré sme mali so sebou, ubúdalo. Zhodnotili sme ďalší postup. Zatiaľ nám to išlo perfektne a máme veľkú časovú rezervu. Takže padá do úvahy aj variantné predĺženie trasy o 3 kopčeky v okolí Semmeringu.

Zjazd je opäť parádny. Snáď ani netreba spomínať maximálku, 86 km/h :-). Hm, to ak pôjdeme tie ďalšie kopčeky, tak z posledného pôjdem dole asi 100-vkou :-).

Veľké kopce sa skončili, v nohách máme 100 km s prevýšením 1800 m, takže už to nejde tak dobre, ako doteraz. Ešte aj začal fúkať protivietor, kvalita ciest sa prudko zhoršila, a to sme sa napojili na cestu I. triedy. V dedinke Kapellen, kde sa delia naše varianty, sa teda rozhodujeme, že vyšliapeme si prvý kopček, z ktorého sa potom vrátime späť. Nakoniec bolo toto sedlo (Preiner Gscheid) najľahšie zo všetkých. Dokonca som prvýkrát vládal aj Peťovi. Až mi je na konci ľúto, že nejdeme ďalej. Ale veď netreba to preháňať, navyše nás čaká ešte 2-hodinová jazda autom. Takže sa pustíme dole, odkiaľ je to do Murzugschlagu, kde máme auto, chvíľka.

Celkové zhodnotenie – parádny výletík, namiesto plánovaných 3 sediel sme spravili 5, s celkovým prevýšením 2200 m na 135 km dlhej trase. Priemerka 22,7 je teda celkom pekný výsledok. Takisto ma teší moja celková maximálka 86 km/h. A keďže to bola moja premiéra v Alpách, páčilo sa mi to o to viac. Peťovi takisto, on sa v takýchto kopcoch vyžíva. Mno, treba už len vymyslieť ďalšiu lokalitu, kde si pôjdeme zajazdiť nabudúce :-).

Zvyšné fotky odporúčam pozrieť vo fotogalérii.