Švajčiarske Alpy
- Napísal: Július Bugár
- Published in Cestná cyklistika
Tento rok sa mi vytvoril priestor na čisto cyklistickú dovolenku. Keďže v Dolomitoch som bol už mnoho krát (aj keď roky od mojej poslednej účasti rýchlo pribúdajú), tak som chcel ísť niekam inam. Spolu s Petrom Franzom sme hľadali nejaký zájazd cez niektorú cestovku organizujúcu čisto cyklistické zájazdy. Pôvodne sme plánovali ísť si prejsť kopce do Francúzska, lenže v nami preferovanom termíne (jún-júl) nebolo nič, čo by sa nám páčilo. V správnom čase sa dalo ísť do Švajčiarska (aj s kúskom Talianska). Tak bolo rozhodnuté – vybrali sme si cestovku Cyklo Tour (Slavomír Strečanský). Peter si dal námahu a vyhľadal na internete profily kopcov, ktoré nás čakajú. Na základe profilov a propozícií k zájazdu vyšli nasledovné parametre: za 10 dní, cez 1000 km a prevýšenie cca 20 km. Prejazdil som toho už celkom dosť, ale toľko km s takýmto prevýšením – to ešte nie. Nebol som si celkom istý, či sa to dá odjazdiť úplne všetko ... Boli sme aspoň motivovaní, čo najviac natrénovať. Mne sa podarilo cca 4 tis., čo bola celkom slušná príprava.
Na miesto určenia sme sa prepravili mikrobusom (8 ľudí + Slavo). Na streche v štandardných cyklistických nosičoch boli bicykle, batožina v kufri a čo sa sem nezmestilo, skončilo v prívesnom vozíku. Dlhú cestu inak ako na bicykli neznášam (našťastie len psychicky – zdravotne je to v poriadku) a tento krát som bol nútený sa trápiť cca 12 hodín. Boli sme ubytovaní v troch kempoch: Realp, Gudo, Silvaplana a Glorenza, pričom sme spali v stanoch. Kempy boli v nadmorských výškach 250 – 1800 m, takže sme si užili veľké rozdiely teplôt od 10-30. Slavo sa nám vždy postaral o raňajky a večere, a zvyšok dňa sme sa prestravovali na traťovkách. 
Keďže radšej jazdím na bicykli ako píšem, tak uvádzam aspoň zopár zážitkov/postrehov. 1. Hneď po príchode do Švajčiarska sa nedala nevšimnúť neskutočná kvalita švajčiarskych ciest. Super kvalitná nebola len časť, kadiaľ chodia autá, ale aj krajnica. Všetko je veľmi dôsledne urobené a ani na krajnici sa nenájde snáď ani jeden kamienok alebo rastúca tráva. O cesty sa stará množstvo cestárov, ktorí rekonštruujú, udržiavajú, vylepšujú, kosia, ...
Takže Švajčiarsko je nie je len krajnou bankárov, hodinárov a nožíkarov, ale aj cestárov.
2. Hneď po kvalitných cestách sme si všimli, že všade, kde sa dá, sa pestuje tráva (nie tá na fajčenie :-) pozn. red.). Ale keby len pestovala, ale všade sa aj kosila – neviem, čo Švajčiari s takým množstvom sena robia (nožíky a hodiny sa z nej robiť nedajú ...). Raz sme dokonca videli ako z nedostupného miesta zvážali seno vrtuľníkom! 3. Pre tých, čo majú odjazdené kopce hlavne na Slovensku, sú v Švajčiarsku až neuveriteľne dlhé stúpania/klesania. Napr. pri kopci dlhom cez 25 km (prevýšenie cez 1,5 km) a pri odhadovanej priemernej rýchlosti niečo cez 10 km/h vychádza hrozná predstava – výstup má trvať cez 2 hodiny. Nebolo mi jasné, ako bude také dlhé stúpanie pôsobiť na psychiku. Našťastie realita nebola taká zlá. Podstatné je nerozmýšľať (koľko som prešiel a koľko ma toho ešte čaká), podstatné je krútiť pedálmi ...
4. Zjazdy mám rád, ale zistil som, že asi len na Slovensku (tu sú zjazdy v rozumnej dĺžke). Pri 20km-ovom technicky náročnejšom zjazdovaní som už mal toho miestami plné zuby – boleli ma ruky od držania/brzdenia. V niektorých zjazdoch som dokonca na chvíľu zastavil, aby som nabral chuť do ďalšieho zjazdovania ...
5. Po 2 dňoch som sa dopracoval k betónovým/pálivým stehnám. Stačilo si do nich zľahka prstom ťuknúť a cítil som takú zvláštnu svalovicu. Myslel som si, že sa nohy na začiatku nasledujúceho dňa už ani nepretočia. Na druhý deň to bolo ale našťastie inak – v úvode každého stúpania boli nohy zatuhnuté, ale po jednom km sa prekrvili, rozjazdili a zdalo sa mi, že im k plnému výkonu nič nechýba.
6. Jazda v tuneloch vytvárala veľmi rozporuplné pocity, závislé od jazdy smerom do kopca alebo z kopca. Smerom do kopca je to nesmierne osviežujúci pocit – nesvieti tam slnko a je tam príjemne chladno. Tieto príjemné pocity smerom dole ale úplne potlačí hluk áut a hlavne motoriek (navyše zvuk v tuneloch sa zvláštne odráža a často som nevedel, či prídu zozadu alebo spredu). A celé to dorazí tma pri neosvetlených/nepresvetlených tuneloch. V tme som mal pocit, že strácam oporný bod (horizont) a zdalo sa mi, že strácam trocha aj rovnováhu. 7. Víkendy nie sú len pre tréning cyklistov, ale v tomto čase vyrážajú do kopcov aj motorkári. Jazdí ich tam pomerne veľa, ale sú dosť ohľaduplní. Nechýbajú medzi nimi ani dôchodcovia a ani dôchodkyne, ktoré sa prezradia veľmi pomalou jazdou v serpentínach. Mimo tunelov je s motorkármi v pohode (pri jazde na Pezinskú Babu jazdia motorkári agresívnejšie).
8. Z propozícií sme sa najviac upriamili na dve stúpania na jazero Naret a na najvyšší taliansky priesmyk Stelvio. Dúfali sme, že počasie bude zhovievavé a umožní nám absolvovať tieto dve zaujímavé stúpania. Z celého zájazdu sme 3 dni neodjazdili tak, ako bolo naplánované (kvôli dažďu), ale našťastie to nebol prípad dní, kedy sme mali ísť spomínané stúpania. Keď som videl celkový plánovaný počet km a prevýšenia myslel som si, že sa to cele nedá prejsť. Ak by ale nebolo spomínaných troch dažďových dní, tak by sme to určite zvládli všetko.
9. Stúpanie na Naret bolo najdlhším: cez 32 km s prevýšením cez 1800 m, pričom zvlášť výživná bola posledná tretina – priemerné stúpanie na jednom z 9 km bolo do 15%, pričom na viacerých miestach bolo lokálne až 17%-21%. Stúpanie nám trvalo 2:45 hod., ale spomínaná posledná časť nebola nejaké pekné jazdenie. Lámali sme tam neoptimálne otáčky (39:26) a na jednom mieste sme sa plížili rýchlosťou 6 km/h. Pocit zo zdolania tohto kopca stál ale za to. 10. Stelvio bolo svojim charakterom iné. Takmer konštantné stúpanie bez výkyvov. Do kopca sme šli 23 km a prevýšenie bolo 1850 m. Dva dni pred Stelviom pršalo a vyzeralo to, že to tento krát nevyjde. Keď sme sa ráno zobudili, zbadali sme modrú oblohu. Rýchle sme sa obliekli, najedli a vyrazili, keby si to počasie ešte rozmyslelo. Voči celkovému prevýšeniu som mal rešpekt, tak som prvú polovicu pre istotu šiel s menšou rezervou. Taliani zvyknú počítať serpentínové zatáčky (tie, na ktorých sa cesta zatočí cca o 180 st.).
Rovnako to bolo aj tu. Prvá takáto zatáčka mala číslo veľmi zaujímavé číslo 47 (a postupne čísla ubúdali)! Dva dni oddychu spôsobili, že sa mi Stelvio išlo veľmi dobre. Aj v druhej časti, kedy som už šiel, čo to dalo (23 km stúpania mi trvalo 2:04 hod.). Navyše tu bolo príjemne chladno, takže zo mňa nestekal pot na asfalt ako pri iných kopcoch – na vrchole bolo síce dosť pod 10 stupňov – ale nevadilo to. Až následný zjazd bol zo začiatku veľmi nepríjemný. Tak som sa drkotal zimou, že som nevedel ísť rovno. (V deň, keď sme šli Stelvio, sme oproti stretávali cyklistov z ultra-pretekov – cez Alpy http://www.raceacrossthealps.com.) Čo dodať na záver? Kto si chce riadne vychutnať cyklistiku pre našinca v netradičnom prostredí: neskutočne kvalitné cesty, tunely, dlhé stúpania/klesania, panorámy plné ľadovcov, vysokohorských jazier a zasnežených štítov, nech neváha a vyberie sa do Švajčiarska – stojí to za to! Po návrate naše kopce vyzerajú nízke a hlavne krátke. :-)
Pre inšpiráciu uvádzam zoznam priesmykov, ktoré sme šli/mali ísť a ktoré sa oplatí vidieť z bicykla.
|
km
|
čas
|
avg
|
max
|
prev
|
||
| 1 | Klausen Pass– nešli sme, pršalo (Glarus, Altdorf, Realp) |
26,7
|
1:20:00
|
20,0
|
400
|
|
| 2 | Passo della Furka (2436), Passo del Grimsel (2165), Passo Susten (2224)(Realp, Gletsh, Innertkirchen, Realp) |
120,1
|
6:18:56
|
19,0
|
68
|
3 500
|
| 3 | Passo del San Gottardo (2108), Passo Nufenen (2478), Passo della Furka (2436)(Realp, Airolo, Ulrichen, Realp) |
103,5
|
5:34:42
|
18,6
|
68
|
2 900
|
| 4 | Passo del\\\'Oberalp (2040), Passo del Lucomagno/Lukmanier Pass (1916)(Realp, Disentis, Gudo) |
127,6
|
4:43:00
|
27,1
|
70
|
1 600
|
| 5 | (Gudo, Sonogno a späť) |
64,4
|
2:54:43
|
22,1
|
60
|
1 000
|
| 6 | Lago del Naret (2311)(Gudo, Lago del Naret a späť) |
150,3
|
7:05:26
|
21,2
|
60
|
1 900
|
| 7 | Splugenpass (2113), Maloja (1815), (Chiavenna, Silvaplana) |
111,8
|
6:05:48
|
18,3
|
64
|
3 270
|
| 8 | Julier Pass, Passo dell\\\'Albula– nešli sme, pršalo |
15,1
|
0:41:59
|
21,6
|
42
|
150
|
| 9 | Passo del Bernina, Forcola di Livigno, Passo d\\\'Eira, Passo di Foscagno– nešli sme, pršalo |
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
| 10 | Passo dello Stelvio (2757), Passo dell\\\'Umbrail (2501), Passo Fuorn/Ofen Pass (2149)(Glorenza, Trafoi, Santa Maria, Glorenza) |
92,0
|
4:33:49
|
20,2
|
73
|
3 200
|
| Spolu |
811,7
|
39:18:23
|
20,7
|
17 920
|
PS. Ďakujem ;-) mojej manželke, že mi umožnila vychutnať si toľko dní v úžasnom prostredí a navyše z môjho najobľúbenejšieho dopravného prostriedku (počas mojej neprítomnosti sa starala o našu demolačnú čatu – 2 synovia vo veku 2-4 roky).
