Okolo České republiky na kole nonstop (Třinec 4. – 7. augusta 2005) - časť prvá

Okolo České republiky na kole nonstop (Třinec 4. – 7. augusta 2005)
Reportáž bez konca
I. časť

Konečne som sa dokopal k tomu, aby som napísal niečo o tomto netradičnom preteku pre cyklistov – ultramaratóncov. Od mojej prvej účasti na tomto podujatí uplynulo dosť času a už sa blíži ďalší ročník. Chcem hneď na začiatku môjho príspevku upozorniť všetkých čitateľov na fakt, že nakoľko sa jedná o ultramaratón, aj tento môj príspevok bude „ultra“ dlhý. Nedá sa to všetko zhrnúť iba do niekoľkých viet, keď sa chcem s vami podeliť o poznatky, zážitky a skúsenosti z tejto akcie.

Na úvod niekoľko základných informácií o preteku. Zakladateľom tohto preteku je Bohumil Kyselý a prvý ročník sa išiel v roku 2003. Trať celého preteku má dĺžku 1250 km so štartom a cieľom v Třinci. Patrí medzi kvalifikačné preteky pre Race Across America (RAAM). Trať preteku vedie po severnej trase do Ašu, kde je obrátka a späť do cieľa po južnej trase. Štart je o 12:00 vo štvrtok a pretekári musia trať absolvovať najneskôr do 12:00 v nedeľu. Podrobnejšie informácie nájdete na internetových stránkach http://extremrace.3nec.cz.

Ako to všetko začalo? Nebudem sa tu zmieňovať o mojej cyklistickej minulosti, lebo žiadna aktívna nebola, vždy som bol iba hobby cyklistom. Už niekoľko rokov sa pravidelne zúčastňujem na 24-hodinovke a na internete som sa dozvedel, že existuje aj niečo extrémnejšie, tak ma to zaujalo. Pretek Okolo ČR nonstop absolovoval aj jeden zo slovenských cyklistov, tak som sa s ním skontaktoval a rozhodol som sa, že to musím skúsiť na sebe. Mal som však pred sebou jeden z problémov, ktorý nebol pre mňa zanedbateľný. Bol to fakt, že musím mať vlastný technický doprovod, ktorý bude mojou podporou počas celého preteku a musí pozostávať z motorového vozidla a minimálne dvojčlennej posádky. Podarilo sa mi to vyriešiť prehovorením mojej manželky a syna, aby išli so mnou. Čo sa týka mojej fyzickej prípravy nijak extra som sa nepripravoval a v tom roku som pred týmto pretekom okrem tradičnej 24-hodinovky, na ktorej som toho veľa neodjazdil, nešiel žiadny tréning nad 200 km. Celkom som mal do dňa štartu odjazdených asi 11-tisíc km.
Druhým mojim problémom bolo, ako sa stravovať a čo jesť počas tak dlhotrvajúcej záťaže. Tento problém sa mi nepodarilo úspešne vyriešiť.

3.8.

Je horúce slnečné ráno i keď predpoveď počasia neveští nič dobrého. Po predchádzajúcich dňoch s teplotami cez 30˚C má nastať radikálna zmena počasia. Pripravujem si všetky potrebné veci na zajtrajšiu akciu. Balím cyklistické oblečenie, dobíjam akumulátory do osvetlenia a do GPS. Skontrolujem ešte pre istotu technický stav bicykla a všetky jeho súčiastky, nič nechcem nechať na náhodu. Zarábam ionťák do PET fliaš, pripravím potravinové suplementy. Spoločne s manželkou zájdeme ešte na nákup potravín na cestu a po obede začneme s poslednou kontrolou všetkého potrebného na cestu a s nakladaním do auta. Tesne pred 15. hodinou, keď sa chystáme všetko naložiť začína pršať. Bicykel a niektoré veci idú do kufra auta a všetka ostatná batožina vrátane notebooku, ktorý bude slúžiť na priebežné sťahovanie záznamov z Polaru a GPS, idú do auta. Syn je z toho nervózny a neodpustí si poznámku, že bicykel sa rozťahuje v kufri a on sa musí tlačiť s batožinou v natrieskanom aute. Za volant auta si sadá moja manželka, ja vedľa nej a synovi zostalo zdielané zadné sedadlo spolu s batožinou. Prišli spoločne k záveru, že obyčajné osobné auto sa veľmi na takúto akciu nehodí, a to sme nemali so sebou ani žiadne campingové sedačky, varič a cestovnú chladničku. Niekoľko minút po 15. hodine vyrážame z Petržalky na diaľnicu a smerujeme na Žilinu. Ešte nie sme ani pri Trnave a záčína neskutočne liať, na diaľnici je viac ako 10 cm vody, stierače nestíhajú a k tomu silný severozápadný vietor. Teplota klesla pod 15˚C. Za Trenčínom zastavujeme na benzínke a takujeme posledný raz na Slovensku. Po krátkej prestávke pokračujeme v ceste cez Bytču na Makov a do Čiech. Dážď neprestáva iba sa trošku zmiernil na intenzite.

Pred 19. hodinou prichádzame na miesto zajtrajšieho štartu do Třinca. Na druhý pokus sme našli hotel Steel, kde prebieha prezentácia pretekárov. Na mieste prezentácie nás čaká srdečné privítanie s organizátormi preteku. Zaregistrujem sa a vybavíme si ubytovanie v hoteli. Recepčná najskôr namieta, že bicykel na izbu nemôže, ale keď ju presvedčíme, tak dáva súhlas, ale nech nás nikto nevidí. Od organizátorov sme obdržali, okrem drobných darčekov od sponzorov, veľmi kvalitne spracovaný itinerár preteku – celej trasy aj s profilom. Itinerár je zostavený z popisu celej trasy v troch jazykoch, v češtine, nemčine a angličtine. Je vo formáte A4 a na jednotlivých stránkach sú farebne prefotené časti mapy s presným zakreslením trasy a upozorneniami na nebezpečné miesta, križovatky a obchádzky z dôvodov uzávierok ciest. Sú v ňom vyznačené aj kontrolné stanovištia a miesta, z ktorých sa musíme hlásiť mobilným telefónom.
Je večer a treba sa postarť o večeru. Zisťujeme, že neďaleko od hotela je pizzéria. Ideme tam, zasadneme si pod prístrešok vonku a objednáme si pizzu. Na naše prekvapenie sme ani dlho nečakali a už sa ládujeme vynikajúcou papacinou. Dážď neprestáva, nie je to na žiadne večerné prechádzky, tak odchádzame na hotel. Máme trojposteľovú izbu. Prekontrolujem si ešte pred spaním itinerár preteku a porovnám si trasu uloženú v GPS s itinerárom. Po 22. hod. sa ukladáme na spánok. Počas noci som sa budil a nič som sa nevyspal, bolo to spôsobené predštartovným stresom. Nevedel som, čo ma čaká a najviac mi vadilo to hnusné počasie a predpoveď na nasledujúci deň neveštila nič dobré a aj to tak bolo.

... pokračovanie čoskoro