Časovka v Jatove 2006
- Napísal: Marián Hlbocký
- Published in Cestná cyklistika
Usporiadateľ: Obecný úrad Jatov.
V nedeľu preteky v Kláštore pod Znievom a v utorok nás už čakala časovka jednotlivcov na rovinatej trati dlhej 15,5 km v Jatove. Deň voľna som vyplnil tvrdým tréningom, 69 km za 2:06 hod. V trochu pozmenenej zostave sme sa v sviatočný deň popoludní vybrali zbierať ďalšie body do SP Masters. Cepka v kategórii muži B“, Uličný, Valášek a Lipovský v kategórii Masters B“, Ozogán, Horváth a ja v kategórii Masters C“. Zázemie pretekov organizátor výborne zabezpečil v reštaurácii WEST s rozľahlými vonkajšími priestormi. Štarovacia rampa stála hneď oproti na ceste, spíker podával aktuálne informácie, takže každý mal prehľad o situácii. U časovky je to zvlášť dôležité. Treba sa rozjazdiť, sem tam skočiť pre niečo do auta, atď... a nezmeškať štart!!! V našej kategórii štartoval ako prvý líder súťaže SP Gežo a veľa nechýbalo, aby si prvé sekundy nepremárnil hľadaním niečoho v kufri svojho auta.
Ja som štartoval štyri minúty za ním, minútu za jeho tímovým kolegom z CK Piešťany Milanom Tupým. Mierne stúpanie po štarte som s vetrom v chrbte vybehol štyridsiadkou. Odtiaľ to už bola takmer ideálna rovina. Triatlonista Martin Baláž ktorý už mal za tým mi povedal, že s tým vetriskom sa dá ísť päťdesiatkou. Tak som si nakladal až po štrnástku a bola tam. Ale nie nadlho. Ten vietor fúkal z ľava viac z boku ako do chrbta. Po kilometri zmizla vľavo kukurica, tak som to vyskúšal znova. Päťdesiatku som vytočil, ale udržiavať som si ju netrúfal. Uspokojil som sa s 45km/hod. s tým, že radšej pôjdem naplno až po obrátke. Nepočúvol som radu Mariána Valáška, že je to krátka časovka a netreba sa šetriť. Áno Maroš, ľutujem že som pochybil, na 6666 metroch v Trnave sa polepším. Na treťom kilometri začala kilometer dlhá obec Rastislavice. Vpredu som už jasne rozoznal Tupého. Tak a teraz za ním. Na konci obce pri mostíku som míňal v protismere Geža. Pohľad na budíky 6:46 min. Tupý sa mi stratil v malom zlome na ceste a keď som prišiel na horizont, kde bola méta 500 metrov po otočku, Tupý sa práve otáčal. Rýchly prepočet: pri 45 km rýchlosti je kilometer za 1:30min, mám 15 sekúnd. To je málo! Na Geža a Ozogána to nebude stačiť.
Po otočke som sa postavil, aby som rýchle nabral rýchlosť. Čas 11:38 min. Na 500-vke som míňal Ozogána, ktorý išiel minútu za mnou. Na otočku to má 45 sekúnd, tak mám náskok aspoň desať sekúnd. Vtedy sa zprava prihnal z otvorenej role vetrisko a začalo pršať. Tak tohoto bol Gežo určite ušetrený a Laco Fábry to má rovno do chrbta. Tri kilometre až po Rastislavice to bolo o život. Na kompjuteri 33km/hod. a nie a nie to zdvihnúť. Na moste pred obcou som skontroloval čas. Nezapodieval som sa minútami. Štyridsiatka na sekundách mi napovedala, že mám náskok na Geža šesť sekúnd. (V cieli som zistil že to bolo 1:06 min.) V závetrí domov som pridal a rýchlosť sa už pohybovala medzi 36 až 38km/hod. Tupého som úspešne doťahoval. V polovici dediny sa pozriem dopredu a Tupý mi na kus odišiel. Medzera medzi nami sa stále menila až do cieľa. Na konci dediny z otvorenej role fučalo, ale držal som 36. Tri kilometre už musím vydržať. Na krátkom úseku kukurice vpravo som to vytočil dokonca na 40, ale práve začala prázdna roľa. Na značke kilometer do cieľa už bola kukurica vpravo súvislá, ale na štyridsiatku už nebolo síl. Žiaľ uspokojil som sa s 38 km/hod. Klesanie do cieľa bolo v priamom protivetre a myslím, že som išiel pomalšie ako hore.
Čas v cieli 23:22 min. a priemerná rýchlosť 39,5 km/hod. mi vyniesli druhé miesto, iba desať sekúnd za víťazom, časovkárskym špecialistom Lacom Fábrym (CK Nitra). Tretí bol Ozogán. Fantastický výkon podal čerstvý šesťdesiatnik, vynikajúci tempár František Ostracký (CK Piešťany), ktorý by časom 22:21 min. vyhral našu kategóriu a v kategórii nad 40 rokov by bol druhý! Absolútnym víťazom pretekov sa stal tohtoročný majster Európy a tretí na MS veteránov nad 40 rokov Marián Valášek z nášho klubu časom 20:44 min. Do dosiahnutia vlastného minuloročného rekordu trate mu chýbala jedna sekunda.
Záverom: Je zaujímavé, že obec aj bez existencie cyklistického klubu robí takéto preteky. Zabezpečia priestory, ozvučenie, štartovaciu rampu, rozhodcov, dokonca aj na motorkách dohliadali na regulárnosť pretekov. Mňa osobne potešilo aj občestvenie po pretekoch. A tie poháre pre prvých troch v absolútnom poradí boli výstavné.
Môžem prezradiť novinku, na budúci rok si objednali počítačové spracovanie výsledkovej listiny z nášho klubu, takže všetko bude jasné desať minút po dojazde posledného pretekára v jednotlivých kategóriách.
Marian Hlbocký