Cyklovýlet z Považskej Bystrice do BA
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Cestná cyklistika
Tá prišla tento víkend. Hlavný cieľ bol navštíviť Ilavu, kde som si chcel reklamovať rozpáraný cyklodres s dlhými rukávmi. S majiteľom som sa vopred dohodol, takže nebol problém.
Problém však robilo počasie. Daždivo, chladno, veterno. Ale na sobotu to vyzeralo nádejne. Kúpil som si teda lístok do PB a v sobotu ráno o 5:16 už sedel v rýchliku Goral. Vravel som spriedocovi, že som čakal nákladný vozeň a nie, že budem musieť ísť na koniec súpravy. Sprievodca kukol na mňa a povedal "Ja by som s takým bicyklom do vlaku nešiel".
???
"Veď by som bol rýchlejší ako vlak" :-)
"Aha, no ale nestíhal by som ísť do PB tam aj nazad behom jedného dňa." odpovedal som.
Potom už dali pokoj. :-)
Vlak išiel na niektorých úsekoch dosť pomaly ale v PB som bol o 8 hodine podľa grafikonu.
Po vystúpení bolo jasné, že minimálne teplotná predpoveď sedela. Ráno o 8 v PB nejakých 10 stupňov. Dupol som preto na plné prdy smerom na Púchov, aby som sa čo najrýchlejšie zahrial. Išlo to dobre, pretože cesta popri Váhu bola samá rovina. Navyše som trošku cítil podporu ZSZ vetra. Cesta dobrá, áut minimum, tak to rýchlo odsýpalo. V Ilave som tak bol behom hodiny na mieste. Reklamáciu som vybavil a už nič nebránilo návratu do BA.
Aj teplota trošku stúpla ale stále to nebolo ono. Trošku ma sral bočák z ČR ale dalo sa. V NMVáhom som spravil zmenu a išiel cez Čachtice, nech si to pred Karpaťákom vyskúšam. Boli aj chúťky okoštovať aj Veľkú Javorinu ale chlad ma odradil. Cesta bola prázdna, celkom zvlnená ale ako som sa blížil k Vrbovému, z bočáku sa stával mierny protibočák. Išlo to ťažšie ale dúfal som, že na hupkoch medzi Vrbovým a Trstínom sa to stratí.
Vo Vrbovom som zastavil v obchode na nejakú poživeň. Patrilo by sa, čas obedu. Nahádzal som do seba pečivo a zalial dvoma ovocnými šťavami až po krk. Nebol to dobrý nápad, lebo už po niekoľkých kilometroch som bol nekompromisne donútený zastaviť a čakať, kým to pichanie v oboch bokoch ustane aspoň natoľko, aby sa dalo aspoň dýchať. Počkal som preto trošku dlhšie a potom znovu pokračoval.
Na hupkoch sa protibočák predsa len prejavoval ale to som už zase dúfal, že po prejazde Trstína, za dostanem do mierneho zadného bočáka, takže to hádam pôjde rýchlejšie.
Trt makový. Už na Doľany som išiel do regulérneho protivetra a nechápal som. Ubúdalo síl, ubúdalo energie, ubúdalo vody. Ani obiehajúce autá mi neboli k ničomu dobré. Vyzeralo to na chuťovkový dojazd do BA. V Častej som sa rozhodol ísť na Červený Kameň s úmyslom sa napiť niečoho sladkého a doplniť fľašu. Stretol som tam Martina M. a trošku pokecali.
Hlavne som si odpočinul a po Pk som napredoval v rámci možností a koľko protivný protivietor dovolil. Od PK som už dávno tak pomaly nešiel. Na nohách ma boleli snáď všetky tohtoročné drobné úrazy a riť mi už mlela z posledného. Zohnať tak vrecko ľadu, okamžite si ho do zadku narvem. :-)
Zvyšok som sa už nejako dotrápil domov. Natočených nejakých 183 km s priemerkou 32,5. Pochopiteľne som ťahal hneď do horúcej vane. :-)