Neštich, 15.9.2004

Pred štartom sa idem ešte trochu rozjazdiť aj keď mi je jasné, že na rozjazdenie potrebujem príliš mnoho kilometrov, aby sa to nejako výraznejšie prejavilo. Ale nevadí, hádam znovu zlomím osobák, najlepšie iba o pár sekúnd.
Ešte ofotím zopár nešťastníkov, ktorí už vyrazili predo mnou a suniem sa na štart.

Duchna aj Peter už vyrazili. Tých za chvíľu dorazím a čo bude potom, neviem. Duchna ešte vyrevuje na mňa čo si ako \"makáj makáj\", a ja sa sám seba pýtam, kde tá len berie dych?
Neviem ako rýchlo idem a už vobec nie, či takto vydržím až hore. Tacháč nemám, rýchlosť neviem, no fasa no fasa, aspoň zvonček mám a som teraz v kopci sám.

Prvý posekaný úsek som prešiel celkom pohodlne a tešil sa pritom, že som nezobral svoj fajnový cesťáčik, hehehe. Aj tak má teraz osmičku na zadnom kolese. Pomaly dobieham nejakého bikera. Nechce sa nechať. Alebo mne to už prestáva šliapať? To už ide okolo Tomáš na hrubej a jaksi rýchlo mizne v diaľke. Nohy mi idú na brutálne maximum a zbytok tak na 70-80 percent. Budem musieť niečo s tými nohami v novej sezóne urobiť. Ani na Horalovi ma moc nepodržali. Alebo žeby to počasím alebo nerozjazdením? No veď uvidím. Blíži sa koniec prvého stúpania a práve obieham vyššie spomenutého bikera. V zjazde relaxujem aby som mal dosť síl do tiahleho rýchleho stúpania. Začína pršať. Kua, žeby Luboš predsa len prišiel? Na chvíľu som ožil ale v zákrute do záverečného stúpania na meteostanicu mi zdochol pes. Nasadím poštára a pomaly, isto ťahám hore. Obehol ma cestár, resp. som mu uhol.

V záverečnej rovinke už Bukas nahlasuje príchodzích a to už idem na kref. Tomáš už odpočinutý a vyškerený čaká na zbytok. O chvíľu doletel Juro a po ňom aj Stanka. Juro došiel nejako moc skoro po mne. Vyzerá to tak, že bude mať lepší čas ako ja. Hnusák. Minulý rok čosi monďokoval, že mi to o rok nandá. Tuším nekecal. :-)
Logli sme si dobrého džúsu. Aspoň mne padol celkom dobre. Trošku to bolo jaksi schované za rohom budovy ale mojím zvedavým očom nič neunikne. Chvíľu sme tam ešte dodýchavali a chytro chytro dole, lebo v tom daždi to naozaj nebolo bohviečo.

Nasledujúcu hodinu pršalo. Miestami husto, postupne však slablo. Za ten čas sme sa stihli všetci presunúť k horskému hotelu Eva, resp. do Depa. Hodili sme do seba klobásu, vegetariáni Horalky, pifko prípadne kofolu.
Tretry, gate, dres som mal z dažďa mokrý, takže mi bola riadna zima. D-D-D-D-D-Tak som sa snažil klepať od zimy aspoň do rytmu skupiny Babylon, hrajúcej osvedčené rockové hity.

S Rasťom sme kuli pikle, ako v reportkách organizátorov poriadne zdrbeme pod čiernu zem. Výsledky neskoro, prší, štartové čísla rozpité od dažďa, pomalé prihlasovanie pretekárov, dodrbaný asfalt (Armstrong by teda takúto časovku nešiel ani peši ;-), ešte aj tie naše časy stoja za houby, jednoducho des. :-))) Braňa aj Citróna poriadne vyžmýkame. Do poslednej kvapky. Hlavne Citróna, na toho už vymysleli aj odšťavovač. :-)

Keďže sa výsledky nejako neráčili, tak aspoň spustili pravú nefalšovanú tombolu. Si vylosovaný, zober čo sa ti páči, neskôr čo zostane, prípadne čo nechceš. :-) Po tombole, z ktorej sa ku koncu znovu stala chmatačka prišli na rad vyhlasovanie výsledkov. Najrýchlejší mal čas nad 18 minút. Takže počasie a asi aj kvalita povrchu zredukovala snahy o rekord trate.
Mne sa tie časy stále pohybujú nad 25 minút. Či je teplo a či zima, furt len 25 minút aj čosi. Nepodarilo sa mi zlomiť osobák a pohoršil som si čas oproti minulému roku. Úprimne povedané, veľmi ma to nepotešilo. Potešil som aspoň Jura, lebo mi nandal vyše minúty. Vraj sa dnes dobre vyspí. :-))) No tak mu teda doprajem. Dúfam, že mi na budúci rok nenaloží ďalšiu minútu navrch. :-) To sa už asi ani nezobudí od radosti.
Marián bol prekvapený, ako mu zle meral tacháč, lebo si nameral sám o dve minúty lepší čas ako bol oficiálny. Takýto pocit mávam ja každoročne. Furt mi merajú akosi viac. :-))) Tak som mu ten jeho čas vo výsledkoch opravil, nech má radosť aspoň na mojich stránkach. :-)

Čo na záver?
Akcie sa tento ročník chytili Braňo s Citrónom a vidieť, že sa do toho riadne a svedomito pustili. Prvý krát nafukovací štartovací oblúk, prvýkrát živá kapela, bohatá tombola, účasť spestril aj známy zápasník a môj občasný spoluhráč v hokeji Lohyňa. So škodoradostným uspokojením môžem skonštatovať, že hoci hrá hokej lepšie ako ja, na biku na mňa nemá. :-))). O rok na jubilejný ročník snáď príde rovno prezident, alebo radšej nie. Časy sa mi tentokrát nepodarilo odsabotovať takže som spokojný a rok znova na časovke. Tentokrát hádam v osvedčenom termíne.