Časovka Neštich - Malý Javorník 2004

15.9.2004 Svätý Jur
Už to tak vyzeralo že tento rok časovka nebude ale organizátori sa predsa len zobudili a zorganizovali už zabehanú akciu aj tento rok. Zvolil si termím 15.9. čo je streda teda oproti klasickej sobote menšia zmena. Počasie až do utorka bolo vzorové ale keď som sa ráno zobudil tak bola to lotéria či bude pršať alebo nebude. Keďže sa trošíčku vyjasňovalo rozhodol som sa, že na časovku predsa pôjdem. Tento rok som mal \"vrchol\" na mojej akcii takže forma pomaly ale o to istejšie padala, takže tento rok som učakával úspešný útok na rekord - najpomaljší čas.

Keď som prišiel na registráciu som neveril vlastným očiam. stál som v rade asi piaty a prišiel som skôr ale aj tak som vyfasoval číslo 65. Tak to bude účasť. Postupne za mňou sa hromadila rada čakajúcich a nakoniec sa ich zaregistrovalo cez 150 čo je rekord. S tým organizátori asi moc nepočítali lebo nestíhali registrovať a rada bola už aj keď prvý štartovali. Novinkou bolo aj štartovné číslo upevnené vpredu na bicykli čo uľahčilo identifikáciu, akurát že v daždi sa začalo rozpíjať.

Keď som štartoval ešte nepršalo. Rozbehol som to na ťažšom prevode ale akosi rýchlo mi zatuhávali nohy. Bolo relatívne teplejšie a veľmi sparno takže som lapal po dychu aj keď tepy ešte poriadne nestúpli. Po prvej zákrute a zrovnaní stúpania som začal cítiť že to skrátka nepojde a ten osobák si spravím, tak som si "naladil" optimálnejšie prevody a šiel som niečo nad anaerobným pásmom. Aj tak som sa pomaly približoval k predchádzajúcemu štartujúcemu a zopár sme ich predbehli. Aj mňa ofučal neskorší víťaz a na hrebeni dobehol minútu po mne štartujúci Dušan Hrubý. Úsek po hrebeni som šiel už uvoľnene a v podstate za Dušanom. Nasledovala posledná hnusná časť - stúpanie na SHMU - tuná mi už Dušan ušiel a ja som sa pomaly trápil nahor.  Nakoniec ma zobudil jeden pretekár predo mňou ktorý tam už štrikoval cestu a tak predsa len som posledných 50m zašpurtoval aby som ho predbehol. V cieli som si pozrel stopky a čas nad 27min ma teda vôbec neuspokojil. Nedávno som to vyšľapal svižnejšie ale dnešné počasie a moja pohodlnosť ma dnes posunuli až na tento čas.

Hore som ešte pofotil zopár záberov a šiel pomaly do depa. Po ceste dolu som tiež fotil pachtiacich sa cyklistov. 
Pomaličky začalo pršať až do lejaku a tak som v zjazde poriadne zmokol. Takisto aj polovica štartujúcich si vychutnala dážď do kopca čo tiež poznačilo časy. Keď som dorazil do depa prvá myšlienka bola obliecť si niečo suché a potom si dať obligátne pivo. Stále pršalo tak sme si hľadali kryté miesta kde sme kecali, počúvali živú hudbu a čakali na tombolu. Trvalo to dlhšie a zasa som nič nevyhral. Potom nasledovalo vyhlasovanie víťazov ale tam som tiež chýbal. Žeby o rok? ;-)

Rekordné pole aj v zlom počasí ukázalo organizátorom že o akciu je stále záujem a že o rok očakávame ďaľši ročník...