Panda 2001

12.5.2001 Čaradice, Pohronský Inovec
Tak toto bol môj prvý MTB maratón. Síce sa konal skoro na jar, avšak jeho profil a povrch mi dával nádej mi nespraviť si hanbu;-) Stále som však váhal či vyjde počasie, predsa len naleštený žiletkár nemá rad blato....
Počasie vyšlo, takmer ideálne, a tak sme sa dohodli že ideme....
Do auta nasadli okrem mojej maličkosti aj Julo Bugár a Juraj Haluška a ráno sme vyrazili smer Čaradice. Kúsok za Zuborom už šípky pri ceste ma naviedli do rekreačného areálu. Hneď sme sa šli zaregistrovať a vybaľovať. Prihlásil som sa na dlhú štreku a bol som prekvapený ako málo odvážlivcov sa na ňu prihlásilo. Samozrejme, kopec známych si už neodpustilo pozdravy a jemne podpichovačné reči (však Citrón;-). 

Ale čas bežal,a bolo treba sa dať do gala a fičať na štart. Zobral som si zo sebou aj GPS, nech opáčim tento geret v praxi. Ešte foťák do dresu.. a šup na štart. No veru kopec ľudí sa tam už tlačilo. A dakde som započul ževraj vyše 400 bajkov aj s jazdcami vyrazí na trať. Atmosféra na štarte sa podobá tej na cestných maratónoch, akurát trošku stiesnenejšie priestory mi pripomínaju že ide o MTB. Bum, par sekúnd po 8.30 sa odštartovalo. Netreba váhať, našlapím do pedálov a idem z davom..... 
  
Štart, tlačenica, úvod sa šiel rozbitou asfaltkou do kopca. Hneď od začiatku vplyvom výkonosti a kopca sa miešalo poradie. Bolo treba krútiť s davom. Postupne sa had cyklistov naťahoval a čoraz lepšie sa dalo nasadiť tempo. Po kratučkom zjazde sme zabočili do terénu. Rovno na otvorenú lúku, kde sa už ťahala reťaz cyklistov. Po nej už nasledovalo stúpanie v lese na najvyšší bod vyše 800m - Veľký Inovec. Krásne stúpaničko pod korunami stromov. Po dosiahnutí vrcholu šupom dolu aj okolo dákeho vleku až na asfaltku nad Veľkou Lehotou. Tuná nejaký dobrák rozsypal po ceste veľké pripínačky a ešte si dal tú námahu že ich zafarbil na zeleno. Tažko odhadnúť následky, tipujem však že aspoň štvrtina poľa chytila aspoň jednu pripínačku. To sme sa zasa slováci prezentovali.....

Po tomto extempore... ja som zázrakom nepichol... bola občerstvovačka, jonťák, banány, pomaranče a bohužiaľ len tatranky ktoré nepatria u mňa medzi obľúbené. Nasledovalo stúpaníčko a zjazd kde nepochopiteľne a stádovito aspoň 60 jazdcov zablúdilo. Medzi nimi aj ja, aj s gps, chichi.... Na obranu organizátori tuná na poslednú chvíľu zmenili trať. A zjazd pokračoval až do Jedľových Kostolian. V ňom Ďuri, naš zástupca v krátkej štreke hodil tigra. Jula so mňou to našťastie obišlo. V dedine som videl zopár borcov, ako si dalo neplánovanú občerstvovačku v krčme. A zasa z mojej obľúbenej asfaltky do terénu, zasa lúka a les. Naozaj pekný terén a dobre označený. Tu už však sa začalo prejavovať moje nejazdenie v teréne. Akosi ma prestávali počúvať prsty na rukách. Ale fičím ďalej. Nasledovala estetická vložka v repkovom poli, bolo to super, a len som si povedal, dobre že nie som alergik. Zrazu zákruta vpravo a super technická pasáž kde som sa vytešoval. Prefičali sme vinohradmi a vleteli do Machuliniec. Tu bola občerstvovačka číslo 2. Popíjam jonťák a čo nevidím... Vico lepí defekt... aj ty Brutus?.... Podľa itineráru ma čaká posledný kopec.... hovorím si... pohodička a vyrážam asfaltkou nahor. Parádička? Čím som šiel viac nahor, tým rozbitejší povrch som mal pod kolesami.... A zjazd? Brrrr, zapästia boli hotové, čo som získal na ostatných v kopci, to a ešte viac stratil v zjazde. Prečo? Keď bolo mokro, asi tam často chodili traktory a dezén vytlačil do terénu stopy, ktoré keď zaschli, urobili z pohodového zjazdu ozajstné galeje. Zlatá cesta aj s vetrom pomyslel som si. Chytil som krízu, najprv psychyckú a potom aj energetickú.... Naštastie každy zjazd má svoju pesničku a potom cestou v lese, nie o moc lepšou čo sa týka rovnosti povrchu, som sa dotrápil do priestoru štartu a cieľa. Takmer všetci zatáčali do cieľa, len ja s Julom na občerstvovačku.... popijam a jem, pozriem na stopky... hmm, 3:07 svieti... tak taký čas by som mal na kolo... Julo kontruje že bez zablúdenia pod 3 hodiny, ale veď to je jedno. Hlaďák nepovoľuje.... bože ešte jedno kolo? 
  
Hlaďák stále nepoľavuje a ja sa plazím 7km rýchlosťou hore asfaltkou. Pekne začína druhé kolo. Aj tak registrujem zmenu. Prázdna cesta, akoby ani preteky neboli. Musím podryť všetkých bikerov a MTB XC fanatikov. To vám stačí 50km? V pohári možno áno, ale hodená rukavica by sa mala zodvihnúť..... Aj tieto myšlienky aj skúsenosti z cestných maratónov mi dávali vieru že to bude lepšie. A ozaj na najvyššom bode už kríza začala ustupovať. Hneď mi bolo veselšie. Až na toľko že som si nevšímol odbočku a pálil som dolu žltou značkou ale mimo trať. Našťastie som mrkol na gps.... však idem inde... prudko brzdím a Julo na mňa kričí, nejako to to nepoznám... zablúdili sme. Tak zasa hore a kopec minút v ťahu. Nevadí. Cestu sme našli a ideme Ďalej. Občerstvovačka. Tam sa dozvedáme o pripínačkových škodách. Najeme sa napijeme podebatíme a idema ďalej. Ešte dačo šrotím z mojich zásob. Začína mi byť lepšie. Aj zápästia zatiaľ poslúchajú. Akosi mi to beží rýchlejšie. Jasné treba krízu prekonať. To je zásada číslo jedna. Číslo dva... ak sa mi ide dobre, brzdi sa. Tak som si našiel svoj rytmus a vlastne sólo si to ťahám ďalej. Julo totiž nemá odpruženú vidlu a zjazdy vlastne schádza. Aj tak ho počkám na ďašej občerstvovačke. Tá je to zrazu akosi skoro. Už mám chuť aj vtipkovať. Julo prichádza dačo natlačí a vyrážame. Teraz si robíme vlastné preteky. Do kopca ťahá čo to dá. Posledné stúpanie mu dobre ide, neklesá pod 10. Dorazím ho v zjazde? Hurá vrchol. A teraz dolu. Najprv to ide, ale po kilometri zasa prestávajú ruky poslúchať. Tak mi treba, mal som trénovať v teréne. Zjazd končí, už len rozbitá rovná cesta k cieľu. Tu sa mi začína prebleskovať Julov dres... zrýchľujem a dorážam ho. Keď som bol od neho na 20 m, lesná cesta skončila a zatočili sme na asfalt. Na ňom som ho nedokázal doraziť, ba náskok narástol. Odbočka do cieľa...zasa terén a nasadzujem čo vládzem.....Síce sťahujem na neho, ale v cieli som mal stratu 9 sekúnd....
Gratulujem Julo! 
 
Tak a mám prvý mtb maratón za sebou. Teraz sa dať dokopy, Bike do kufra a pivko.... A zopár poznatkov a zážitkov so známimi. Už mi je fajn. pozerám tunajšie stánky, a čakám na tombolu. Na nej som síce nič nevyhral, ale aspoň mám dobrý pocit z výkonu a z dobrej akcie......
Nabudúce prijdite aj vy!