Leitha.Berg Radmarathon 2019

Keď som si bol pred týždňom v sobotu poobede pre štartovné číslo na St.Pöltnera, stretol som pred vchodom aj kamaráta Edmunda, usporiadateľa týchto pretekov. Poznám ho už roky a za to, že mu trochu pomáham s propagáciou jeho pretekov na Slovensku, vždy ma zadarmo zaregistruje a doslova prinúti štartovať :-) Pred zaparkovanou dodávkou mal rozložené panely s plagátmi a propagačné materiály a snažil sa naverbovať ďalších účastníkov. On sám už väčšinou jazdí iba 24-hodinovky, aj na Slovakia Ringu, zavolal ma k dodávke a ukázal, ako v nej má pripravené lôžko, miesto na bicykel aj všetky tie letáky, na podlahe ležala v sáčku bábovka a to mu vraj stačí - večer si sadne k neďalekej rieke, dá bábovku, prespí v dodávke a ráno absolvuje krátku trasu. Potom sa trochu zarazil a upresnil, že má aj iné auto, tuším Passata. A aj keď sem-tam takto trávi noci v dodávke, je už dlhé roky ženatý, šťastne ženatý! Tak určiteee, každý potrebuje k športovaniu nejakú motiváciu, niekedy to môže byť aj priveľa lásky :-) Je to naozaj fajn chlapík, pripomína mi slovenských usporiadateľov, za ktorými nestojí žiadna agentúra ani armáda pomocníkov a preteky so slušnou účasťou aj úrovňou dokáže pripraviť len vlastnou zanietenosťou. Peťo Majda, vieš o čom hovorím, že? :-) Tak mi napadlo, všetci čo toto čítate, aj mimo sportreportu, čo keby sme ho prišli budúci rok podporiť účasťou ako samostatný slovenský megabalík? 80km dá predsa každý, aj Rasťo :-) Feri a Ďuri a ostatní šraci z Košicoch, myslím tým aj vás, cez Maďarsko to máte kúsok a v dedine som pod vinohradmi videl niekoľko rajcovných vínnych pivníc, niektoré boli otvorené a dal by sa v nich zabiť čas po pretekoch až do rána, možno čapujú aj východniarske pivovínoborovičkarum :-) A okrem toho, bol som na vojne v Michalovciach a dodnes sa mi za to nikto neospravedlnil, takéto gesto si zaslúžim :-)

Veľký počet účastníkov pretekov už začal kolidovať so slávnosťou, usporadúvanou v Purbachu, preto bol tohtoročný štart a cieľ vo vedľajšej dedine Breitenbrunn, v miernom stúpaní na miestach, kde je na Neusiedlerskom maratóne druhá občerstvovačka. A začiatok naozaj bolel, nerozhýbané nohy, trochu aj fúkalo a dosť som sa nadrel, kým som sa dostal do slušnejšieho balíka. Prvý kopec som si hore aj dole prešiel svojim tempom a začlenil sa do celkom dobrej skupiny, boli v nej viacerí členovia tímu VICC a celý čas až po druhé stúpanie držali rýchle tempo. Bolo mi hneď jasné, že chcem byť ich súputníkom aj na druhej strane kopca, tak som sa ich držal ako kliešť a do zjazdu som nakoniec išiel prvý s malým náskokom. Lenže na začiatku je dosť mierny, treba stále ťahať a to je môj kameň úrazu. Jednoducho z princípu s takýmto typom zjazdu nesúhlasím a môžem povedať, že ma až uráža, je tu predsa na to, aby som si oddýchol, nie makal ako blázon :-) A tak ma onedlho niekoľkí predbehli a na hlavnú cestu sme roztrúsení vyšli asi 10-ti, z „vicákov“ už tuším zostal iba jeden alebo dvaja, v dedine na plazáku na úrovni cieľa sme sa sformovali a vyrazili do druhého kola. Toto je ten okamih, keď máme v nohách 40km, motor je zahriaty, paliva dostatok a ja začínam hýriť aktivitou. Preto keď chalan na čele naznačil, aby sme rozkrútili kolotoč, bez frflania som sa zapojil a viacerí sme sa poctivo začali pretáčať na špici. Síce nám to nevydržalo až úplne po kopec, ale aj tak, myslím, že na rakúskych pretekoch to bol dosť nevídaný úkaz :-)

Nezvyknem vychvaľovať svoje cyklistické schopnosti, zvyčajne ani nie je veľmi aké, ale tento druhý výjazd na prvý kopec mi celkom vyšiel. Na začiatku je mierny, až po koniec dediny sa dá ísť na veľkej píle a keď som bez nejakého zámeru zrazu všetkým odišiel, pokračoval som v nastavenom tempe aj na malej. A fakt paráda, pekná rovnomerná kadencia a ťah na bránu aj v miestach, kde sa stúpanie zdvihlo na 7-8%, na 3km meranom úseku som bol oproti prvému kolu rýchlejší o 1:04 min., chlapče, dnes ti to naozaj ide :-) Predbiehal som jedného súpera za druhým a v diaľke som videl väčší zhluk dresov, ktorý sa mi zíde na rovine, ale boli veľmi ďaleko a v kopci som ich už nedobehol. Nevadí, možno sa podarí v zjazde, tento už poznám dosť dobre a zbytočne v ňom nederiem brzdy. Vlastne odkedy viem presný dátum svojej smrti, nebrzdím skoro vôbec a je mi úplne jedno, či ma zahrabú v septembri nad Insbruckom, alebo o pár mesiacov skôr niekde inde, napríklad kúsok od Neusiedlerského jazera :-) Do zjazdu som išiel ešte s jedným chalanom, ale v rozlete nás blokovalo auto, aj som ho skúsil v jednej zákrute predbehnúť, ale nepustil ma. A tak pod kopcom bolo do balíka stále ďaleko, ale spoločnými silami sme ich na plazáku v najbližšej dedine dobehli. Nebol to zlý balík, ale ten s „vicákmi“ bol lepší. Našťastie nás dobehli dvaja borci v žltom, predbiehal som ich kúsok pred vrcholom stúpania a už vtedy som mal pocit, že jeden z nich nešiel naplno a iba kolegiálne čakal kamaráta. Teraz to potvrdil, chvíľku si oklepol, potom padol na čelo a dal našej jazde šťavu. A poviem vám, nebol to žiaden „the yellow submarine“, ale „der gelbe panzerwagen“ :-)

Znova som hneď vedel, že s týmto človekom chcem prísť až do cieľa a keďže ostatným naokolo som veľmi neveril, že nezačnú nechávať diery, posunul som sa na štvrtú pozíciu a strážil si čelo. A začal som premýšľať, že všetkých v balíku som stiahol v kopci a preto v tom poslednom by som mal byť teoreticky najlepší a mal by som im ľahko zdrhnúť. Žltý mi túto teóriu veľmi rýchlo nabúral, v krátkom úseku hneď na začiatku je toto stúpanie najprudšie a on sa ani neunúval zhodiť na malú pílu. Cestou sme tiež nabrali ďalších chalanov a asi aj vrchárov, lebo aj dvaja z nich ma ľahko predbehli a všetci traja sa mi začali vzďaľovať. Znova som začal rozmýšľať, balíku v kopci utečiem, ale potom príde môj handicap v zjazde a ak ma dobehnú na rovine, unavený sám proti presile už veľkú šancu mať nebudem. A tak som odniekiaľ vydoloval ešte zopár wattíkov a na vrch kopca som prišiel pred jedným z vrchárov a zarovno so žltým. Žltý tam spomalil a asi znova čakal na kamaráta, do zjazdu sa za mňa zavesil iba vrchár a aj keď som bol z princípu do krvi urazený, ťahal som ako o život :-) Dvakrát sme prestriedali, ale väčšinou som bol vpredu ja a až pred výjazdom na hlavnú ma predbehol. Kamoško, toto je osudová chyba, mal by si častejšie pozerať Eurosport. Do dediny to už nebolo ďaleko, doviezol ma až tam a na začiatku plazáku nastúpil. Kamoško, to čo skúšaš? U mňa v telke nebeží skoro nič iné ako Eurosport :-) Visel som mu v háku a keď odbočil na paralelnú cestu vedúcu k cieľu, nastúpil znova a ja tiež. Do cieľa chýbalo asi 400 metrov a ten plazák nie je veľmi ťažký, ale ísť ho po 80km na plné gule, to bola iná káva. Obidvaja sme vydávali divné zvuky a škerili sa na seba, ako sme nevládali, ale nakoniec som mal viac síl a s prehľadom som mu utiekol. Nebol to síce súboj o prvé miesto, ale spolu aj s tým únikom v kopci to bola celkom dobrá zábava :-)

V minulých reportkách som hádzal udičky, kam pôjdem nabudúce a tajne som dúfal, že sa niekto chytí a pridá, návnady ale ostali nedotknuté. Tak hádžem ďalšiu, koncom mesiaca Beskyd Tour. V pláne mám dlhú trasu, ale negarantujem, ako som naznačil minule, už teraz z nej mám blato na ihrisku :-)

Link na video: https://youtu.be/DCv4br41iXI

Údaje z compu:

Odjazdená trasa:       76,45 km

Nastúpané:               891 m

Čas (oficiálny):         2:28:40 h.

Priemerka:                30,78 km/h

Maximálka:              64,63 km/h

Poradie:            179 z 321 klasifikovaných mužov, v mojej vekovej kategórii 19 zo 43