Karpaťák 2018, alebo ako sa jazdí s Romanom

Túto reportku som vôbec nechcel písať, z regulárnej trasy som prešiel možno tretinu, tak ani nie je veľmi o čom. Rozhodol som sa v tom momente, keď ma Roman utrhol z háku hneď na prvom nadjazde ponad železnicu, čo je cca. 900 metrov od štartu, fakt ma to rozosmialo. Nebavil som sa ale na tom, že som neuvisel, to bola od začiatku tutovka, zábavné to bolo kvôli našej predchádzajúcej komunikácii. Keď Roman rozoslal mail o príprave Karpaťáku, odpísal som mu, že 184 km je na mňa trochu veľa, najmä ak na špici bude on a jemu podobní šialenci. Ak prídem, tak v Trstíne odbočím na „Rasťovu pivársku skratku“, čiže do pivných kúpeľov v Prievaloch, tam sa najem a vrátim sa späť po určenej trase. Približne by to malo dať 100 km, to je tak akurát, snáď sa nejaké lemry pripoja :-) Napísal mi, že ani on nemá tento rok veľkú výkonnosť a nikto na trase neostane sám, lenže jeho neveľká výkonnosť je stále lepšia ako moja životná forma, tak som svoj plán nezmenil. Keď sme na kruháči čakali na ostatných, hovorím mu, že som uvažoval aj nad účasťou na Martinskom maratóne, ale keď som si pozrel minuloročné výsledky, podľa počtu štartujúcich a ich časov by som sa v balíku odviezol 5 km a zvyšok by som si odtiahol sám. O niekoľko minút a 900 metrov ďalej som zistil, že som si v tomto smere dosť fandil :-)

Tohtoročná účasť nemala byť veľmi veľká, ale nakoniec to nebolo až také zlé, z Lužnej prišiel Roman, z Bratislavy ja, z členov AŠK Roman, z nečlenov ja, v športreporťáckom drese Roman a ja, z eliťákov Roman, z lekvárov ja ... :-) Keď sme takto vyrazili všetci dvaja, malo to aj svoju výhodu, ak Roman nechcel ísť komplet trasu sám, musel ma vždy počkať. Aj keď by to asi bolo jedno, ani raz som nebol na špici, nechcel som ho tým uraziť :-) Dobehol som ho v polke stúpania na Šenkvice, reku Roman, toto bola názorná ukážka, prečo s tebou nemôžem jazdiť, aj ja by som ten nadjazd možno dokázal vybehnúť 30-kou, ale potom by som sa už veľmi ďaleko nedostal. Navrhol som mu, aby išiel svoje tempo a niekde ma počkal, ale že v pohode, nemusí sa nikam hnať. O chvíľku mi znova odskočil, ale hneď ma počkal, definitívne mi zdrhol až v zjazde do Šenkvíc. Neviem, nie je náhodou podľa pravidiel UCI zakázané ťahať v zjazdoch? Ak aj nie, tak určite je to proti prírode :-) Opäť som ho dobehol pred koncom stúpania na Vištuk, potom pred koncom stúpania na Budmerice. Keď tadiaľto niekedy chodievam sám, na vrchu mám vždy cikpauzu a zaradil som ju aj teraz, trochu si oklepol a celý čas z Budmeríc na Doľany som sa poctivo držal v háku, možno aj preto, že nám fúkalo viac od chrbta.

A vydržal som aj za Doľanmi, i keď boli aj okamihy, keď som si dával poriadne do tela, ako keď sa niekedy na pretekoch za každú cenu a z posledných síl snažím udržať v balíku. Za vrchol svojho dnešného výkonu môžem označiť 5%-ný stupák pred Dolnými Orešanmi, ktorý som vybehol zarovno s Romanom, obidvaja „na profíka“ na veľkej píle. Ale ten 6%-ný za Hornými Orešanmi som už od začiatku vzdal, malá píla a rýchlosť chlapčeka na trojkolke :-) V Trstíne sme sa zastavili na obligátnu kofolu, po ktorej Roman pokračoval na trase Karpaťáku a ja som sa najkratšou cestou vrátil, na bicykli som išiel už z domu, takže som mal nakoniec 117 km. Roman dík, dúfam, že si sa veľmi nenudil, pre mňa to bol dobrý a miestami celkom intenzívny tréning. Bolo iba 10 hodín, tak som sa na obed zastavil až v Bowlingu na Harmónii, keď už som tento rok nebol na Ivanovej časovke, aspoň takto trochu podporím partnera podujatia. Domov to mám odtiaľ asi 30 km a aby som vládal, dal som si len „ľahučký“ vyprážaný syr s hranolkami, medzitým sa otočil vietor a od Pezinka mi znova fúkal oproti, ale sýty som vždy spokojný a vôbec mi to nevadilo. Roman sa o tomto čase asi trápil niekde na kopaniciach, osviežujúci protivetrík je oproti tomu ako pohladenie :-)

Prvú reportku o Karpaťáku som tu našiel z jeho 4. ročníka v roku 2001, na štarte 6 ks, z toho 1 žena, po trase sa pripájali ďalší. Pri takejto histórii by bola celkom škoda, ak toto bola jeho derniéra, v tom prípade by sa asi mal presunúť do novej sekcie „Organizovali sme“, možno sa bude hodiť aj Petrovi, keď mu raz prasknú nervy s časovkou :-) Alebo by sme to mohli urobiť tak, ako to na svojich weboch robia niektoré rakúske preteky, hneď po ukončení aktuálneho ročníka uverejnia oznam o budúcoročnom termíne - SAVE THE DATE! Karpaťák 2019 sa uskutoční 17.08.2019. A ako som hovoril aj Romanovi, starneme a zišla by sa trasa A aj trasa B, dlhá napr. ako dnes bude pre neho a eliťákov, krátka napr. do tých Prievalov bude pre mňa a turistov :-) Ale neberte ma teraz za budúcoročného organizátora, ja si jazdím iba pre radosť a rovnako to doprajem každému, zbytočné je niečo siliť. Tak to hádam myslel aj Rasťo pri 1. ročníku, stretnutie kamarátov, ktorí si chcú (nie musia) spolu zajazdiť, kto príde, príde, kto nepríde, nepríde. I keď som trochu sklamaný, že neprišiel Feri z Košicoch, na sedláckych Dolomitoch sa mi furt motal pred kolesami a teraz mu je 400 km ďaleko :-) Ale bohvie čo sa stane za rok a možno neprídem ani ja, čím som starší, tým ma bicykel viac baví a možno mi bude termín kolidovať so záverečným sústredením na Vueltu :-) Ešte k fotkám, prvá je aktuálna z Romanovho mobilu, fešáci sme, že? Ostatné nostalgické som vyhrabal z archívu - 2007 na Bradle, 2011 v Myjave, tí citlivejší z vás môžete bez hanby uroniť 1 - 2 slzičky :-) Z tej poslednej som dosť šokovaný, to je moja odjazdená trasa na Karpaťáku 2008, nechápem, že som to prešiel a dožil sa nasledujúceho dňa. A Robo si teraz hovorí, mal si dať na druhý deň ešte 300 km a potom môžeš machrovať ... :-))

P.S.: Väčšinu reportky som napísal už v sobotu a teraz pozerám reakcie na Romanov mail, celkom sa zhodujeme.