Športreporťáci najlepší na Leitha.Berg Radmarathone 2015

Niekto jazdí na ionťák, niekto na 12-stupňové pivo, my sme si dali tento mini maratónik na 12-stupňovú teplotu. Presne toľko mi ukazoval teplomer v zamračenom Purbachu, ale mohli sme sa aspoň tešiť, že na rozdiel od posledných dní už nepršalo. Emil tieto jesenné podmienky okomentoval slovami, že dnes sem prišli určite len tí, čo idú na víťazstvo.

S tým som mohol iba súhlasiť, veď presne preto sme tu aj my :-) Prihlásení sme boli na krátku 80km trasu, pri čakaní na registráciu sme stretli aj Romana, ktorý išiel dlhých 120km, takže takto strategicky sme si medzi sebou rozdelili zvyšok štartovného poľa a vyrazili za jedným z najlepších výsledkov v histórii Športreportu.

Odštartoval som s myšlienkou, že rovnako ako minulý rok sa musím aj teraz rýchlo dostať na koniec hlavného balíka, aby ma pohodlne doviezol pod prvý kopec. Nebol to dobrý nápad. I keď som sa neflákal, na hlavnú cestu ma to vypľulo v nejakom medzipriestore, okolo samí sólo cyklisti, trochu vpredu sa črtalo niečo ako malá skupinka a hodne vpredu som videl prvý balík. Dosť som si zamakal, kým som sa dostal aspoň do tej skupinky a balík sme dobehli až tesne pred odbočkou do stúpania. Čo k tomu dodať, bola to fakt geniálna taktika :-) Trochu som zvoľnil a onedlho ma dobehol Emil, zosúladili sme rýchlosť a bez väčších problémov vyskočili na vrchol. Pred koncom zjazdu nás predbehli dvaja miestni borci, na rozdiel od nás nemali žlto-modré, ale žlto-čierne dresy, hneď mi bolo jasné, že to musia byť dobrí chlapci :-) Nižší mal na hlave časovkársku prilbu s priezorom miesto okuliarov, vyšší mal nasadené krátke lešenie, do ktorého sem-tam naozaj zaľahol, obidvaja zapadli na špicu a nastavili dobré tempo, tak sme sa zahákli, zozadu nás ešte niekoľkí dobehli a vytvorili sme asi 10-členný balík. Svižne sme sa v slabučkom mrholení dostali až pod druhý kopec, ja som sa poctivo zašíval, ale Emil bol celkom aktívny. Keď chlapík pred ním nechal dieru, úplne profícky ju zalepil, dosť dlhú dobu dokonca ťahal špicu, ako mi neskôr v cieli povedal, hajzlíci leniví ho nechceli vystriedať :-)

V stúpaní sme sa trochu potrhali, v zjazde zase spojili a hneď na začiatku roviny pri vinohradoch nás čakalo prekvapenie – nie búrlivé víno, ale búrlivý fučák z pravej strany. Ale fakt že taký vetrisko, že sme si uši šúchali o asfalt, ako keď jazdci Moto GP klopia zákruty. Teraz nehrozil tradičný rakúsky hák po krajnici, rozťahali sme sa na celú polku cesty, ja som si držal stredovú čiaru a ľavou rukou odhadzoval protiidúce autá, nedostal by ma odtiaľ ani švédsky bikini team :-) Asi sme toho mali všetci plné zuby, v jednom úseku sme spomalili až niekde na 25 km/h a bolo dosť zábavné, keď nás v ľavom pruhu ofúklo zelené 5-členné komando a zmizlo v diaľke. Boli vedľa seba nasekaní v ukážkovom zákryte, ako keby si špičkový tím trénoval časovku a v ceste im zavadzal spomalený gang škôlkarov na odrážadlách. V týchto podmienkach bol ďalší nástup do stúpania vykúpením a paradoxne sme si v ňom asi oddýchli. Takže šupom hore, šupom dole, na druhej strane kopca sa išlo dobre aj po rovine, najmä keď nás v dedinách povzbudzovala lákavá vôňa vyprážaných šniclov. Bol čas nedeľného obeda a iba zopár nás šialencov sa teraz kŕmilo traťovkami zalievanými vodou z bidónu :-) K druhému kopcu nás na kúsku odviezol aj menší balík rýchlikov, ktorí nás cestou dobehli, ale v stúpaní odskočili a my sme sa znova rozpadli na sólistov. S Emilom sme ho prešli spolu a aj na hlavnú cestu sme vybehli sami, zopár ľudí z nášho pôvodného balíka bolo vpredu a zopár ostalo za nami.

Vietor sa mi zdal ešte silnejší, tak som sa spýtal Emila, či niekoho nepočkáme, ale poctivo krútil ďalej. Dnes mal dobrý ťah na bránku, na rozdiel odo mňa, na čo ma upozornil kŕč do stehna v najbližšom plazáku. Na jeho konci nás dobehol nižší žlto-čierny, začali sme si v trojici celkom dobre striedať špicu a až do cieľa sme predbehli viacerých bývalých spolubojovníkov, ktorí v tom vetre skoro stáli a nevládali sa zachytiť. Teda až na jedného, ktorý uvisel a 500m pred cieľom nás predbehol. Emil si ho predtým všimol v balíku, že jazdí ako odtrhnutý vagón, ja zas preto, že na jednom úseku vydával čudné zvuky ako tesne pred kolapsom. Keď som na poslednom kilometri zaregistroval, že mi celý nažhavený brzdí skoro v zadnom výplete, bol som rád, keď ma obehol. Cesta tu už nebola kvalitná, na krajoch aj trochu štrku a k cieľu tri pravouhlé zákruty, už len to mi chýbalo, aby ma v niektorej zostrelil. Ale s Emilom to bolo iné, jemu som nič nedaroval :-) Na baranoch som mal kameru a už pred pretekmi som si povedal, že musím natočiť dobrý cieľový šprint. Dobrý ako dobrý, pre divákov v cieli skôr zábavný, ťahal som už naozaj z posledného, ale Emila som dal o 11 stotín. Tak ako sa v správnom slovenskom gangu patrí, o galusku, „na Sagana“ :-)

Záverom ešte k tomu bombastickému nadpisu, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiaden bulvár, naozaj je pravdivý. Všetci traja športreporťáci sme boli na týchto pretekoch najlepší. Najlepší medzi Slovákmi. Medzi Slovákmi vo svojej vekovej kategórii. V mojej vekovej kategórii som bol jediný Slovák. No ale čo ja za to môžem, že všetci ostatní ste cukrové bábiky a bojíte sa zimy a dažďa? :-) Ale za Emilom ešte boli ďalší traja a Roman dokonca skončil na bronzovom stupni, na základnej škole by mu deti hovorili bifľoš :-) Tak či tak, tento odstavec som sem dal len preto, aby som upokojil ostatných členov klubu, nemusíte sa obávať! I keď sa nezadržateľne blížime k spolku geriatrikov, naša budúcnosť má ružové farby, tu je jasný dôkaz, že čím sme starší, tým sme lepší. Nie je dôležité zvíťaziť, ale správne svoj výkon odprezentovať :-)

Fotiek je veľmi málo a z trasy skoro žiadna, vôbec som nestíhal. Ale mám aspoň to video, dokonca som ho aj zostrihal, je to môj prvý krok ku kariére v Hollywoode, tak majte zľutovanie nad jeho kvalitou. Napriek tomu čoskoro očakávam ďakovný telefonát od marketingového a finančného riaditeľa klubu doplnený vecnými darmi a okrúhlou sumičkou, pretože takú reklamu, akú v tomto videu urobil Športreportu Emilov zadok, to sa len tak nevidí :-) Video je dokonca aj na oficiálnej stránke pretekov, takže ak vám začnú húfne chodiť prihlášky od nadšených rakúskych cyklistov, nebuďte prekvapení. A ak sa na obraze zdá, že sa stále iba zašívam v balíku, je to pravda, ale samozrejme iba kvôli tým marketingovým záberom, na špici dokáže točiť hocikto :-)

https://picasaweb.google.com/111787289765839547364/LeithaBergRadmarathon2015

https://youtu.be/RiRBXo0Frnw

Údaje z compu:

Odjazdená trasa:        77,90 km
Nastúpané:                938 m
Čas (oficiálny):          2:35:09 h.
Priemerka:                30,06 km/h
Maximálka:               67,90 km/h
Poradie:                    161 z 273 klasifikovaných mužov, v mojej vekovej kategórii 31 zo 48