Račianska cykločasovka 2015

Sviatok práce ponúkal cyklistom hneď dve podujatia - Kritérium Masters v Komjaticiach a Račiansku Cykločasovku 6. ročník.  Rozhodovanie bolo ťažké, ale nakoniec zvíťazila chuť vyskúšať si boj s časomierou do kopca.  Chuť mi urobil už minulý rok Martin.

Ráno bolo zamračené, ale na dážď to nevyzeralo, tak som si povedal, že sa rozjazdím a prídem na biku, takže budem mať aj trochu najazdené a nebudem sa vyvážať autom.  Vyrazil som po pol ôsmej a s prehľadom a pokojným tempom som to stihol do 8.45.  Mal som aj obavu, aby nezavreli skôr registráciu, ale úplne v pohode som dostal ešte aj krásne maratónske číslo 42 a štartovací čas 10:20:30.

Stretol som tam suseda z Lužnej - Vlada, nuž sme pokecali, odložil mi veci k nemu do auta a spolu sme sa rozjazdili.  Bola mi príšerná zima, ako som ostal stáť.  Prišli aj Balkovci a Chris, inak som nepoznal nikoho.

Čas štartu sa blížil, ešte som sa trochu povozil, zložil vestu, nech sa neprekúrim.  Nevedel som ako budem znášať vychladenie a nábeh na plný výkon.  Taktika bola, aspoň na úvod nešpurtovať a potom sa uvidí ako to pôjde.  Žiadna predštartovná nervozita.  S moderátorom sme bavili, že som prišiel na biku z Lužnej na štart.  Držal som sa už jemne zábradlia, aby som neprepadol a pripravoval sa na ostrý štart.

Päť,...,dva, jedna ŠTART.  Nespadol som, zapol stopky a vyrazil.  Prevod som mal dobrý, pulz sa mi postupne zvyšoval, dostal som sa na pracovnú teplotu, šliapalo sa mi dobre.  Úvod z parkoviska nie je taký strmý, potom sa to ešte vyrovnalo, čo mi umožnilo trochu nabrať dych a pripraviť sa na najväčšie stúpanie.  Dostal som sa skoro na lesnú cestu, popadané halúzky, štrk, blato, potôčik.  Zatiaľ všetko v pohode.  Prvá malá previerka je za nápisom "lesná cesta, vstup zakázaný", je tam krátke štiplavé stúpanie.  Vybehol som to rýchlo v stojke, potom som si chvilu na zmiernenom stúpaní oddýchol.  Nasledovala najstrmejšia pomerne dlhá časť.  Točil som úplný šrot na 23, na chvíľu som podradil aj 25ku.  Pulz bol cez 160, nohy boleli, ale točili.  Predbiehal som zopár pretekárov, ktorí oproti mne stáli.  Držal som tempo až do zvoľnenia terénu pred Spáleniskom.  Dovolil som si vytočiť sa na ľahšom prevode, aby som sa nezakyselil a mal silu do zvyšku trate.  Na odbočke som musel dať pozor, aby som nezletel na drobnom štrku.

Odtiaľ som nasadil opäť plné tempo.  Mierne stúpanie, čo mi vyhovuje.  Tu som sekal jedného pretekára za druhým.  Nasledoval mierny zjazd, stále som točil, čo to dalo, rýchlosť cez 50, maximálka až 56.  Dolu ma obehol silnejší pretekár.  Hákoval.  Hm to ma nenapadlo, že aj to je možné na časovke, keď sa štartuje bez určenia výkonnosti.  Chcel som to tiež skúsiť, ale bol moc rýchly a nepodarilo sa mi ho docvaknúť.  Po zjazde drobný kopček, to sa ešte dalo na hrubej píle.  Potom ešte jeden zjazd.  Po ňom to už bolo horšie.  To stúpanie je zradné, vyzerá mierne, ale je štiplavé.  Dá sa tu vytrápiť.  Predo mnou bol jazdec, chcel som ho docvaknúť, ale bol rýchlejší.

Pred posledným záverečným stúpaním som predbehol Laca Findla, ktorý ma povzbudzoval.  Mal som toho už plné zuby a napriek vidine cieľa som nedokázal zrýchliť.  Tlačil som už aj ušami do pedálov, chvíľu v stojke, aj sediacky.  Pred lesíkom na čistine sedeli ľudia, myslel som, že tam je už cieľ a že to dám pod 18min, ale to bola chyba.   Víťazný oblúk bol až vstupe na asfaltovú plošinu.  Dorazil som to.  Stopky som zastavil na hodnote 18:12.  Bol som zničený ako nikdy, po žiadnych pretekoch.  Pokračoval som rovno ďalej, aby som vstrebal laktát a znížil pulz.

Trať dala zabrať všetkým, ktorí ju absolvovali.  Ešte hodnú chvíľu v cieli som videl pohľady sklonené k zemi, slová inštitúcie 4. cenovej skupiny, ktoré skrývali vnútornú radosť a hrdosť z prekonania seba.  Chvíľu som bol priebežne štrvtý v kategórii.  Napokon som skončil tesne v prvej desiatke.  Dosiahol som omnoho lepší čas ako som chcel - pod 20min.  Bol som na seba hrdý.  Je to fantastický výsledok.  Avšak konkurencia je omnoho silnejšia.  Pocitovo to bola väčšia bolesť ako na bežeckej desine, kde som mával priemerný pulz 170, teraz iba 153, čo je nižšie než na maratóne.  Neviem ako to moje telo funguje.  Zrejme je to o pohybovom aparáte a nie kardiovaskulárnom výkone.  Z tohoto pohľadu mám teda ešte rezervy.  Ak uvážim trať dlhú 6km a prevýšenie 340m, tak priemerná rýchlosť 19,8km/h je vynikajúca.