Karpaťák 2011

Na štarte v PK som sa dostavil asi 2 minúty pred oficiálnym štartom. Zdalo sa mi, že je snáď rekordná účasť. Rasťo nás tam fotil a tešil sa, že nemusí ísť. :-) Ešte Marián zahlásil základné pokyny a vyrazilo sa.

Pohromade sme išli asi len po Šenkvice. Odtiaľ sa to všetko plynule roztiahlo až po Jablonicu. Bachli sme si tam dobrú čapovanú malinu, ako nám odporúčal Marián. Fakt bola dobrá. Aj krčmárka bola rada že chutí.

Potom sme pokračovali ďalej na Myjavu. Spolu sme išli asi po Prietrž. Za ňou bola celkom kvalitná 12% (nie pivo, stúpanie) „to nemvypadá dobre“, vravel Milan, takže balík komplet na franforce až po Myjavu. Trasa parádna, asfalt už menej. Nejako sme sa už ale dohrkali na futbalový štadión v Myjave do BedRock reštiky a sadli si na terasu. Na to, že v podniku pracovali tuším len 2! ľudia, si myslím, že tú takmer 40 člennú cyklotlupu čo sa dovalila, obslúžili v rámci svojich kapacitných možností celkom v norme.

Trošku sme potom síce meškali ale tempo čo brúsili tí neukojenci vpredu sme pomerne rýchlo dobehli. Akurát sa nám jeden cyklista vysypal pri zjazde z Dlhého vŕška. Dal si v rigole vyrobiť v malinčí efektné červené tetovanie na lýtkach. Nie ako my, suchári, otetované odtlačky vlastnej píly.

Do Vrbového sme sa dovalli ako veľká voda. Jaro čo išiel napred si ešte ani pijatiku nestihol kúpiť. Tento podnik je už podľa mňa strašný pajzeľ. Kedysi som sa tu rád zastavil aj mimo Karpaťáka. Teraz som si tam nekúpil ani tú čiernu limonádu či čo to tam za patoky čapujú.

Z Vrbového do Trstína viedla novučičká asfaltka. Ani čiary ešte nestihli namaľovať. Akurát si neviem spomenúť, či tá cesta bola naozaj v takom hroznom stave, že jej bolo treba dať prednosť na úkor tankodromu v Smoleniciach. V krčme v Trstíne zase nával na krčmárku a tá to celkom slušne zvládala. Na mnohých už bolo vidno únavu. A to som si hovoril, že nás čaká ešte dosť zradná etapa. Preliezť Bukovú a vyterigať sa na Babu. Pred Bukovou nás pri lome pobavili šialení cyklofanatici, ktorí stáli pozdĺž slávneho stúpania a mohutne povzbudzovali skoro ako na Tdf. No dobre, nebolo ich veľa, iba jeden. Ale niekde treba začať. :-)

Za Bukovou som ťahal Milana, ktorý už mal dosť. Cestou sme ešte zobrali Emila za Sološnicou. Po prechladnutí na neho doľahli kŕče. Takto sme sa nejako dostali do Perneku a odtiaľ už každý za svoje.

Na Babe som bol tento rok druhý krát. Cestári rozpadajúcu krajnicu „vyriešili“ semafórmi, inak nič nerobia. Aj tak to však bláznivým jogurtom neprekáža a veselo režú zákruty hore-dole. Počas celého zjazdu som sa stále pozeral dozadu, či niekomu neskrížim cestu.

Tento ročník Karpaťáku ma unavil asi najviac zo všetkých „diaľkoplazových“ akcii, čo som mal tento rok. Iné je voziť si prdel na BA-JASNÁ či TT-RYSY v závetrí balíka a iné je robiť žuvačkára. Krajina na Myjave je veľmi pekná. Keby boli aj cesty také dobré ako v Rakúsku, to by tu boli pravé cyklistické orgie. Už len tí vodiči keby boli menej agresívni. Asi aj niektorí motorkári.

Ešte zopár mojich čísiel.

Trasa: 245 km
Čas: 8:50
Nastúpané: 2280 m
Priemerka: 28,4 km/h